Kto zasieva a organizuje “plazivú fašizáciu” v krajine a vo svete ? Časť XV.

Pokiaľ ide o hrozby, verejnosti  bola „odkrytá“ iba jedna hrozba – terorizmus, ktorej vážnosť z dôvodov bezpečnosti je spojená s potrebou  postupne z úrovni vládnych moci obmedzovať niektoré základné ľudské práva a slobody. Nikto z politických elít neprezradí, že toto obmedzovanie nemá žiadny vplyv  na zastavenie či obmedzenie terorizmu, pretože na strane druhej demokratický Západ priamo podporuje medzinárodný terorizmus. Exemplárnym príkladom je vojna v Sýrií, kde teroristické skupiny vedú  zástupnú vojnu ( za Západ ). Priama podpora terorizmu spadá do procesu zasievania „plazivej fašizácie“ vo svete.

Iná hrozba – ilegálna migrácia – je politickou elitou Západu predstavovaná ako dobro, ktoré je potrebné obyvateľstvom EÚ prijať a stotožniť sa s ním. Opatrenia vládnych moci pod vedením Bruselu sú prijímané tak, aby  bol odpor verejnosti proti migrácií zastavený. Každá vládna moc sa bojí extrémneho konania nie zo strany migrantov, ale zo strany vlastného obyvateľstva. Pokiaľ ide o Slovensko, zatiaľ na našom území nemáme problém s teroristami a ilegálnou migráciou, ale je vhodné, aby naše obyvateľstvo v rámci európskej solidarity si zvykalo na opatrenia vládnej moci, ktoré musia ladiť s jednotným prístupom EÚ.

Ilegálna migrácia predstavuje „plazivú fašizáciu“  území EÚ z iného konca extrému: dokonalého premiešania obyvateľstva v záujme šťastného jedinca so stádovitou povahou. Masová ilegálna migrácia v skutočnosti predstavuje určitú živú zbraň, ktorou je možné docieliť rozvrat vlastného obyvateľstva v území EÚ či jeho genocídu alebo aj postupný rozklad štátnej suverenity každého národného štátu. Štátna moc v prípadoch terorizmu či ilegálnej migrácie realizuje úlohy konceptuálnej a korporátnej moci a teda aj procesu globalizácie sveta a predstavy globalistov o tomto svete a jeho spravovaní.

Na čom je založené vzájomné uznanie davovo – elitárskej spoločnosti ? Dav uznáva politickú elitu na základe volebného systému a samotných volieb a ich výsledkov. Politická elita má uznávať dav na základe Ústavy, ktorá dáva davu pozíciu byť zdrojom štátnej moci. Ekonomická elita nemôže naplniť svoje súkromné záujmy bez davu ako zdroja bohatstva. Dav nemôže zabezpečiť svoj každodenný život bez ekonomickej elity, ktorá ponúka zamestnanosť a určitý príjem. Z toho nevyplýva, že v praktickom živote existuje rovnosť medzi elitou a davom.  Dav nemôže byť víťazom, ale iba porazenou stranou, pretože: a) ako zdroj  štátnej moci svoju vôľu odovzdal politickej elite, b) ako zdroj  materiálneho a duchovného bohatstva odovzdal všetko do vlastníctva ekonomickej elity.

Tí, ktorým bola odovzdaná moc a výsledky práce, tí musia byť v úlohe nezávislých a víťazov. Tí, ktorí boli zbavení svojej moci a vzdali sa výsledkov svojej práce, môžu byť iba porazení a závislí. Čo znamená sloboda pre elitu a dav ? Ide o zásadné a rozdielne poňatie slobody pre pána a pre raba. Tento rozdiel spočíva v tom, komu je dovolené rozvíjať slobodného ducha. Boj proti extrémizmu jasne stanovuje, kde bude „hraničná čiara“ pre slobodného ducha občianskeho extrémizmu. Príslušník davu si môže niečo iba myslieť a nič nezjavovať vo vzťahu k vonkajšiemu svetu ľudí. Toto zjavovanie bude kontrolované, vyhodnocované a keď slobodný duch prekročí svoje hranice, tak jeho nositeľ bude braný na zodpovednosť. V prípade elít slobodný duch nemá stanovené žiadne „hraničné čiary“ a bez demokratických inštitúcií, bez kontroly, bez svedomia a morálky sa mení na „neriadenú strelu“, ktorá nepodlieha nikomu a na nikoho ( na nič ) neberie ohľad.  Slobodný duch svoju absolútnu úroveň poznania dosahuje na úrovni konceptuálnej moci, pretože ňou má k dispozícií celý obraz skladačky o tom, ako má vyzerať spoločnosť pod vedením svetovlády a aké totalitné praktiky sa musia využívať a využiť, aby  všetko fungovalo podľa predstav elít.

Už som spomínal, že v rámci problematiky presmerovania moci verejnosť sa nesmie dostať do takého stavu poznania, aby si mohla uvedomovať hrozby, ktoré z elitárskych praktík vo svete vypadajú. Niektoré z týchto hrozieb sa dejú priamo pred očami verejnosti a za jej asistencie a naivne sa pokladajú za vytváranie podmienok pre blahobyt človeka, niektoré hrozby sa odohrávajú ( zatiaľ ) ako rôzne tajné experimenty či plány, niektoré najväčšie zločiny  ( vojny ) sú organizované  ako boj proti terorizmu či boj za demokraciu.

Či u nás, na Slovensku, alebo niekde inde na Západe, stále žijeme v presvedčení, že život, najmä ten v priestore demokratického Západu, je pre všetkých ľudí situovaný tak, aby každej individualite prinášal iba blaho a šťastie. Najmä politické elity za pomoci médií robia všetky nevyhnutné kroky k tomu, aby sa u verejnosti stále viac a viac posilňovala dôverčivosť k tomu,  že na demokratickom Západe demokratické právne štáty fungujú bez problémov a keď existuje nejaký problém, tak ten sa týka len  ruskej propagandy a ruskej hrozby.  Boj proti ruskej propagande je v skutočnosti bojom  za také vedomie verejnosti, aby jej postoj k politiky politických elít bol založený na vysokej dôverčivosti.

Ani nás nenapadne, že pod pláštikom demokracie kvitne „plazivá fašizácia“ vo svete či samotný fašizmus. „Utopili“ sme sa v materiálnom blahobyte a myslíme si, že ten nám zaručuje skvelú budúcnosť. Pritom náš ľudský svet podľa množstva rôznych indícií a faktov smeruje k vytvoreniu jednej celosvetovej vlády. Ak by k tomu malo dôjsť, človek bude mať  k dispozícií iba dve voľby: „Buďto bude bohatým otrokom zbaveným osobnej slobody a vlastnej vôle alebo zomrie  slobodný, v biede a perzekúcií, na okraji spoločnosti.“

Citát som použil z knihy „Totalitná svetovláda“, ktorej autorom je Martin Herzán, nezávislý výskumník  v oblasti skrývaných skutočnosti, spisovateľ a autor niekoľkých kníh literatúry faktu a filozofickej literatúry, básnik, umelec. Vyštudoval Teologickú fakultu, univerzitu v Českých Budejoviciach. Bojovník za ľudské práva, aktivista rôznych humanitárnych organizácií. Od januára 1997 do septembra 2000 bol predsedom Medzinárodnej komisie svedomia – organizácie pre odhaľovanie zločinov proti ľudskosti a ochranu ľudských práv. Potom pracoval ako Komisár pre ľudské práva. Zaoberal sa problematikou globalizácie sveta pod jednu ústrednú svetovú vládu a páchaných a pripravovaných zločinov proti demokracií, slobode obyvateľov a ľudským právam.

Autor v svojej knihe kritický hodnotí  negatívne aspekty globalizácie sveta, ktoré z môjho pohľadu  predstavujú proces „plazivej fašizácie“ či fašizmus vo svete. Pokladám za potrebné v určitom prehľade urobiť stručný náčrt toho, čomu autor v knihe venuje pozornosť.  Z tohto náčrtu si môže každý  sám urobiť záver, aká je súvislosť medzi fašizmom a tými praktikami, ktoré používajú „budovatelia“ svetovládnej ríše.

Ak vykrikujeme po členoch ĽS – NS, že sú fašisti, mali by sme ich automatický  pričleniť k niektorým aktivitám, ktoré  ďalej naznačím. Lenže skutočne budeme môcť  tvrdiť, že ĽS – NS je zapojená do „plazivej fašizácie“ krajiny či vo svete alebo v niečom pomáha „budovateľom“ svetovládnej ríše? Iba na základe nižšie uvedeného náčrtu bude možné si položiť otázku, čo všetko v rámci „plazivej fašizácie“ vo svete preniká na Slovensko. A iba na základe určitých odpovedí bude možné skúmať, o čo sa má Komisia NR SR pre boj  proti fašizmu v skutočnosti usilovať, ak už bola ustanovená.

Už v úvode knihy Totalitná svetovláda nám jej autor zdôrazňuje, čo má za cieľ dosiahnuť, ak nie je zástancom bulváru:  na základe skutočných prípadov, prevalených afér, na základe svedectva mocných, odtajnených dokumentov či uniknutých vládnych dokumentov z celého sveta  chcel načrtnúť, že tento náš svet smeruje k vytvoreniu jednej celosvetovej vlády a že človek bude mať iba dve možnosti, dve voľby. Tieto dve voľby som už vyššie uviedol v citáte z knihy. Fakty a dôkazy získal autor knihy predovšetkým ako predseda celosvetovej organizácie pre odhaľovanie zločinov proti ľudskosti. Z jeho pohľadu je dôležité, aby sme boli informovaní o mnohých veciach, ktoré sú vládami zatajované či o ktorých sa podávajú lživé informácie. A nejde iba o naše právo na určité informácie. Dôležité je to, aby určitou analýzou rôznych podaných informácií  sme si uvedomili potrebu bojovať  proti zločinom proti ľudskosti a za ochranu našich ľudských práv a slobôd.

V ďalšej časti teda prikročím k stručnému náčrtu obsahu knihy Totalitná svetovláda.  Ukončením náčrtu ukončím zároveň aj tento svoj dlhý článok. Preto v ďalších pokračovania je vhodné zbystriť svoju pozornosť a pokúsiť sa premýšľať o našom ľudskom svete.

( Pokračovanie v časti XVI. )

Dušan Hirjak