K RTVS a koncesionárskym poplatkom

Bolo by dobré sa zaoberať aj ústavnosťou zákona o koncesionárskych poplatkoch. A či vôbec musíme povinnú “verejnoprávnu” RTVS mať. Vo veci by ale mala byť (v reálne demokratickom zriadení) otvorená verejná spoločenská diskusia (tak, ako pri otázke oddelenia cirkví od štátu). A či by táto verejná služba nemala byť právom (!), a nie povinnosťou…
Štátneho etatizmu máme dosť. To nie sú dobré trendy. O slobode a ľudských právach len tárame (v medziach Listiny základných práv a slobôd, ústavy a zákona): pričom, ale ide, len o samé práva, a žiadne povinnosti..?
Je ale trendom zároveň Veľký Brat?
Aj web je stále viac spoplatnený, tzv. “slobodných a nezávislých” médií, je aj v tv ponuke na ňom dosť…
Koncový užívateľ má slobodnú voľbu, ktoré médium si predplatí, iba v prípade RTVS to tak nie je…
Prečo máme mať „jedinú pravdivú” (národnú? štátnu?), čiu a akú (?) televíziu, všeobecne povinnú? Za čo všetko platíme priame a nepriame dane?
Akými spôsobmi si štát „odľahčuje“ výdavky rozpočtu z našich daní a odvodov?
Prečo má byť koncesionár hnaný pred obrazovku RTVS, ktorá sa pyšní najobjektívnejším a najpravdivejším spravodajstvom, pričom v r. 2015 sa nezmienila o svojom hodnotení medzinárodnou asociáciou vysielateľov..?
Večerné spravodajstvo RTVS nezapínam skôr, než viem, že “bezpečne” skončila mentálne retardovaná súťaž 5 proti 5. Inak mám pachuť pre celý zvyšok večera…
Mikovi vadí možnosť príjmu čétéčiek na Slovensku. Lezú mu do jeho “teritória” a oberajú STV o divákov. Poslaním RTVS je zo zákona povinná ponúkať kvality vyššej mentálnej úrovne, nemá podliezať divákovi, a “kupovať si ho” intelektovo podprahovou masovou a lacnou popkultúrou, lebo nie je komerčné médium.
Spravodajstvo – čo chce zverejní, čo nie, nezverejní. Podľa: “Čo sa nehodí, škrtnite.”
To, o čom informuje spravodajstvo RTVS, vieme. Nie sme odkázaní na ním filtrované správy. RTVS supluje aj a nielen, neštátna TA3 a web. Ale – ten je “konšpiračný”. 🙂
V hektike dní potrebujeme komplexné, nie iba rámcové a všeobecne známe informácie. Ide prednostne o bezpečnosť štátu a jeho občanov.
Budú nás k zvýšeniu koncesionárskych poplatkov tlačiť aj s týmto (?), lebo Švajčiarsko (nerozumiem):
https://nazory.pravda.sk/dnes-pise/clanok/418249-svajciarske-koncesie/
Ako je možné, že „objednávateľ“ služby (občan, koncesionár) nemá prístup do RTVS, a šancu ako koncový užívateľ (spotrebiteľ), mať vplyv na programovú a obsahovú štruktúru vysielania v záujme verejnoprávnosti?
Pre prípad RTVS neplatí občiansky ani obchodný zákonník a inštitút (zákon) na ochranu spotrebiteľa? Aspoň, ako kedysi (reálne alebo fiktívne): “Nad listami našich milých divákov”)? 🙂
Ústava presne vymedzuje možnosti petičného práva a referenda. Vo veci RTVS je referendum reálne, legálne a demokratické.
A Slovensko je predsa slobodný, demokratický a právny štát. Je-nie je?
Ale to nie je otázka pre mňa.
K otázke, ako bude možné sledovať, kto si RTVS platí a pozerá, teda, kto platí a kto nie? Zrušenie terestriálu nie je nutné, anténu na streche vidno (kontrola). Je treba dohodnúť možnosti individuálneho predplatného s predajcami tak, ako ten existuje v systémoch Cable tv alebo satelitného príjmu. Vyrokovať s nimi systém individuálneho predplatného a slobodnú tvorbu (objednávku) možností predplatených balíčkov individuálnymi zákazníkmi. Zákazník si neobjednáva len jednu tv stanicu. V jednom balíčku STV bude, v inom nie. Pre drvivú väčšinu občanov nie je RTVS otázkou života a smrti, teda, nie je ani základným ľudským právom. Tobôž povinnosťou.