Máme dosť prostriedkov na prijatie sirôt zo Sýrie. Máme aj dosť rozumu?

Súčasná vláda SR je dlhodobo považovaná za najpopulistickejšiu možnú vo vzťahu k zahraničiu. Všetko jej čudné úsilie smeruje k udržaniu moci za každú cenu, o status tých, ktorí nerobia problémy a idú „správnym“ smerom.

Tak sa stáva, že milujeme EU, zároveň fandíme Rusku, popri tom trčíme v zadku USA, obdivujeme Irán a držíme palce Izraelu. Na oplátku nami EU pohŕda, Rusi sa smejú, Američania nás majú v tom istom zadku, Irán o nás ani nevie a Izrael Slovensko ponižuje. Paráda.

To ale nebráni súdruhom zo SMER-u pokračovať v naučených mantrách a papagájovať udalosti, uskutočnené v zahraničí. Všetko s MOST-om za chrbtom, pod drobnohľadom SaS a všadeprítomných neziskoviek. Pokus o nasunutie sirôt z Blízkeho východu patrí medzi takéto vážne omyly.

Udalosti majú dve roviny. Prvou je snaha o vytrieskanie nedefinovateľného politického kapitálu pred tretím sektorom, opozíciou a inými „silami“. Určite nejde o voličov. Oháňanie sa solidaritou, vydieranie osudmi opustených detí má rovnaký scenár, ako pri presadzovaní iných citlivých agend.

Druhá rovina je nebezpečný precedens do budúcnosti. Nezaopatrené siroty sú v islamskom svete skôr raritou. Široko, až klanovo chápaná rodina sa väčšinou dokáže postarať o deti, ktoré zostali bez rodičov. O výnimku sa postaral Islamský štát. Na obsadených územiach museli všetci obyvatelia mužského pohlavia nad 12 rokov absolvovať povinný vojenský výcvik, u detí obohatený o ideologickú indoktrináciu. Mnohí z chlapcov majú za sebou desivé zverstvá, ktoré natrvalo prepísali matricu ich správania. Ak padol otec rodiny v boji, matka nemohla vychovávať deti. Spolu s dcérami boli posunuté do otroctva a chlapcov sa úplne zmocnil kalifát. Po porazení ISIS v jednotlivých regiónoch Sýrie zrazu zostali húfy bezprizorných adolescentov v utečeneckých táboroch, ktorých nik nechce a všetci sa ich boja ako časovanej bomby.

Mladí chalani, mnohí na prahu dospelosti, nedobrovoľne vyšinutí a vykorenení, budú čoskoro mladými mužmi. Ponesú si do života nadobudnuté skúsenosti, zvyklosti, ideológiu aj výcvik. Ak k tomu prirátame genetické predispozície ako vznetlivosť, hnev a slabá sebakontrola, dostaneme dosť nebezpečný koktail vlastností. Pri nemožnosti dopátrania minulosti osôb ide doslova o zahrávanie sa s ohňom. Kto sa naozaj postará na Slovensku o siroty, predpokladám maximum chlapcov a minimum dievčat? Dokážeme v detských domovoch zvládnuť takúto kombináciu vzorcov, formujúcich činy jednotlivcov? Sú psychológovia pripravení na podobnú výzvu, a máme vôbec takých?

Populizmus v nedomyslenej forme napácha viac zla ako dobra. Jednorazové a nesystematické kroky môžu viesť k tragédiám, ktoré síce neohrozia štát, no rozkolísajú spoločnosť a zasejú do nej STRACH. Ten vyhovuje mnohým silám, viditeľným aj neviditeľným. „Šteňatá kalifátu“ bez rozmyslu došikované na Slovensko môžu priniesť džihád na naše územie. Namiesto pomoci obetiam vojny v ich domovine chceme byť európskejší ako Európa. Lenže chýba úprimnosť a zdravý rozum. A to nie je dobre. Aj dobrý úmysel môže zdegenerovať na zlý výsledok, ak je vykonaný hlúpo, zbrklo, prípadne z vypočítavosti.