Publikované 27.08. 2018 o 07:45 
Počet komentárov:
Kým Európa víta migrantov z Afriky, v Južnej Afrike zúri iný typ šialenstva.
Pred časom sme s počudovaním sledovali vývoj a krach sociálneho experimentu v Zimbabwe, kde vtedajší prezident Mugabe zvláštnym spôsobom riešil poľnohospodársku reformu. Teraz sa zdá, že v Južnej Afrike sa vláda prezidenta Cyrila Ramphoseho snaží tento experiment zopakovať a verí si, že sa jej to podarí.
V roku 1994 sa v JAR formálne ukončil apartheid, prezidentom sa stal Nelsom Mandela a politickej vlády sa tak ujala černošská väčšina. Od začiatku bolo aj deklarovaným cieľom vlády vrátiť postupne vlastníctvo pôdy z rúk bielych prisťahovalcov domorodému obyvateľstvu. Vláda tento cieľ sledovala dobrovoľným výkupom tam, kde bieli majitelia pôdy stratili záujem o pokračovanie vo farmárčení. Vláda túto pôdu chcela následne prerozdeliť nemajetnému černošskému obyvateľstvu a tak postupne stierať ekonomické rozdiely. Táto politika však postupovala veľmi pomaly a aj dnes, vyše 20 rokov po zmene vlády, vlastnia bieli cez 90 % všetkej pôdy a 80 % obyvateľstva, prevažne černošského, nevlastní vôbec nič.
Vo februári 2018 sa prezidentom JAR stal Cyril Ramphose, ktorý počas kampane túto politiku kritizoval a sľuboval, že ju radikálne zmení. Africký národný kongres (ANC), ktorý je Ramposeho materskou stranou, pred necelým mesiacom inicioval zmenu ústavy, na základe ktorej by bolo možné vyvlastňovať pôdu bez náhrady. Ústavní právnici vopred upozorňovali, že zmena ústavy je riskantný krok, no zrejme sa v juhoafrických zákonoch nenašla iná cestička, ako je možné ten istý cieľ dosiahnuť legálne v rámci platných zákonov. ANC nemá potrebnú 2/3 väčšinu v parlamente, aby sám presadil ústavnú zmenu, no pravdepodobne môže počítať s podporou maoistickej ľavicovej strany EFF. (V JAR je mnoho ľudí nespokojných s ekonomickou politikou vlády ANC a práve hrozba straty voličov v prospech EFF núti ANC k radikálnejšej rétorike.)
Podľa niektorých radikálnych názorov dokonca nie je nutná zmena ústavy, lebo v článku 25 je stanovené, že pri vyvlastnení musí byť náhrada „spravodlivá a primeraná“. Niektorí politickí vodcovia teda navrhujú zobrať do úvahy proces, akým sa k vlastníctvu pôdy pred storočiami dostali predkovia dnešných majiteľov.
Podľa komentátorov Reuters, ktorí pripomínajú podobné násilné pokusy o vysídľovanie bielych farmárov v Zimbabwe na rozhraní milénia, by ANC týmto mohol zlikvidovať komerčné poľnohospodárstvo v Juhoafrickej republike a spôsobiť následnú potravinovú krízu. Krátko po nastúpení do úradu prezident Ramphosa síce prehlásil, že „nie je dôvod na paniku a tlčenie na vojnové bubny“, že sa ANC bude snažiť vec vyriešiť dialógom, kým sa nenájde vhodné riešenie. Väčšina Búrov, o ktorých farmy sa hrá, však vláde neverí a ich hovorcovia upozorňujú, že táto iniciatíva aj povzbudzuje násilie voči bielym farmárom. V rokoch 2016 – 17 došlo k 638 útokom na bielych farmárov a 74 z nich končilo vraždou. Vláda tieto štatistiky nerozporuje, ale tvrdí, že išlo o bežnú trestnú činnosť, ktorá nemá rasový charakter.
Vláde sa však nedarí farmárov upokojiť a situáciu stabilizovať. Pred týždňom dokonca predseda ANC Gwede Mantashe prehlásil rezolútne: „Nikto nemôže vlastniť viac ako 25 000 akrov zeme. Ak teda vlastníš viac, vezmeme ti pôdu bez náhrady. Privilegovaní sa nikdy nevzdávajú svojich privilégií dobrovoľne. Preto chceme dať ľuďom do rúk nástroje, zmeniť ústavu tak, aby mali zákonné prostriedky na prevzatie pôdy.“ Vláda zdôrazňuje, že nechce z rasových dôvodov perzekvovať bielych, že chce len napraviť historickú nespravodlivosť a nastoliť spoločnosť rovnosti. Ako to chápu bežní ľudia, ktorí nič nevlastnia, vyjadril jeden z domorodých náčelníkov: „Farmári musia pochopiť: Nechceme vám ubližovať. Nechceme s vami bojovať. Ale dajte nám pôdu!“
V JAR panika spôsobila prakticky kolaps trhu s pôdou. Farmári, ktorým hrozí konfiškácia, sa snažia svoju pôdu predať, ale nikto nemá záujem kupovať. Národný odborový zväz afrických farmárov, ktorý združuje prevažne čiernych poľnohospodárov, ústami svojho predsedu Motsepe Matlalu vládu varuje: „Z praktického ani ekonomického pohľadu toto nemôže fungovať. Rok 2019 bude volebný a pôda bude kľúčovým bodom kampane, ale rétorika je vždy jednoduchšia ako skutočná transformácia.“ Paniku vystupňovalo aj zverejnenie zoznamu asi 200 fariem, ktoré by mali byť vyvlastnené ako prvé a v tlači sa dokonca objavila výzva, aby sa príslušní farmári prihlásili na Ministerstve poľnohospodárstva na dohodnutie stratégie vhodného právneho postupu. Ministerstvo síce obratom tento zoznam dementovalo, no celé dianie len stupňuje atmosféru očakávaného chaosu a bezprávia.
Ďalším aspektom je hroziaca banková kríza. Mnohí bieli majitelia fariem majú bankové úvery a je zrejmé, že po vyvlastnení fariem tieto úvery nebudú splácať. Banky teda musia očakávať záplavu zlých nesplácaných úverov a bankrotov. Zdá sa teda, že skôr ako nastolenie sociálnej spravodlivosti sa vláde týmto radikálnym krokom podarí privolať bankovú krízu.
Juhoafrickí farmári preto hľadajú krajiny, ktoré by im v prípade nepriaznivého vývoja boli ochotné poskytnúť azyl a podmienky na podobný farmársky život, aký viedli v JAR. Minulý mesiac s ústretovou ponukou prišiel minister vnútra Austrálie Peter Dutton, keď navrhol prenasledovaným juhoafrickým farmárom poskytovať v núdzovom režime prisťahovalecké víza. Austrália týmto krokom vyvolala ostrú reakciu vlády JAR, keď ju nazvali „rasistickou krajinou“.
Na druhej strane sa zdá, že vlády „demokratického Západu“ sú na strane vlády JAR. Minister britskej vlády Harriett Baldwin na interpeláciu jedného z poslancov britského parlamentu odpovedal: „Britská vláda chápe, že reforma vlastníctva pôdy v Južnej Afrike je nevyhnutná a víta ubezpečenia prezidenta Cyrila Ramaphosa, že proces prerozdelenia pôdy bude prebiehať usporiadane a v rámci zákonov Južnej Afriky.“ V podobnom duchu sa vyjadrila aj premiérka Theresa May. A zatiaľ čo svet bol konsternovaný stretnutím Trumpa s Putinom, v Južnej Afrike sa na verejnosti ukázal Barrack Obama spolu s prezidentom Ramaphosom a v dlhej emotívnej reči pripomínajúcej silu a odhodlanie Nelsona Mandelu, o ktorej mainstreamová tlač cítila potrebu zdôrazniť absenciu výslovného vyhlásenia, že podporuje všetko, čo robí ANC a prezident Ramaphosa, v jeho reči však jednoznačne zaznelo: „Mandela ukázal všetkým, čo veríme v slobodu a demokraciu, že musíme rozhodnejšie bojovať za zníženie nerovnosti a podporovať ekonomické príležitosti v prospech všetkých ľudí.“ A v závere mladým ľuďom v hľadisku adresoval výzvu: „Moje posolstvo pre vás je jednoduché – musíte naďalej veriť, kráčať vpred, budovať a zdvíhať svoj hlas. Každá generácia má príležitosť zmeniť svet.“
Zatiaľ nie je jasné, ako sa v prípade radikalizácie vyvlastňovania bielych farmárov postaví terajší prezident USA. Demokratická strana, ešte za prezidenta Clintona, zohrala významnú úlohu pri rokovaniach o pokojnom prechode vlády a ukončení apartheidu. Mnohí pozorovatelia teda upozorňujú, že by vláda USA mala cítiť zodpovednosť za záruky, ktoré pred 20 rokmi dostal prezident deKlerk a mala by použiť svoju ekonomickú moc, aby odradila súčasnú vládu JAR od ľavicového extrémizmu.
Búri sa však na USA zjavne nespoliehajú a hľadajú pomoc aj v Rusku, kam by sa mohli presídliť farmári, ktorí sa už v Južnej Afrike necítia doma. ZeroHedge informuje o delegácii 30 farmárskych rodín, ktorá minulý mesiac pricestovala do Stavropoľskej oblasti, aby miestne úrady požiadala o zvážení presídlenia 15 000 Búrov z JAR do Ruska.
Medzitým ekonomickí komentátori upozorňujú na veľmi malý medziročný hospodársky rast JAR a vysokú nezamestnanosť, ktorá už presiahla 25 %. Inými slovami, JAR úspešne nastupuje na cestu premeny na banánovú republiku a konfiškácia pôdy bielych je v tomto smere ďalší logický krok.
Zdroje:
https://www.zerohedge.com/news/2018-08-01/south-africa-amend-constitution-allow-land-expropriation
https://hnonline.sk/svet/1050568-apartheid-z-juznej-afriky-stale-nezmizol-zmenila-sa-len-forma
https://time.com/5341180/barack-obama-south-africa-speech-transcript/
https://www.express.co.uk/news/world/999601/South-Africa-white-farmers-racism-land-anc
https://capx.co/how-should-the-world-respond-to-south-africas-illiberal-turn/
———————————————————————
Písané pôvodne pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)
Top za 7 dní
Najnovšie z HS
Najčítanejšie z HS
0.0°C
.JPG)
