Revízia katechizmu v časti trest smrti, ľudské práva, ľudská dôstojnosť a práva obetí trestných činov…

Podľa rímskokatolíckej cirkvi je trest smrti už neprípustný za všetkých okolností. Doterajší katechizmus ho pritom vo výnimočných prípadoch povoľoval. Zmena oficiálneho postoja k hrdelnému trestu odráža postoj pápeža Františka. Podľa pápeža Františka, Bergolia, pre neho je trest smrti vždy neprípustný, pretože “útočí na ľudskú dôstojnosť”.

Pápež František schválil dekrétom druhú novelu paragrafu 2267 v katechizme vydanom v roku 1992. Do súčasnosti platiaci katechizmus, ktorý schválil v roku 1997 pápež Ján Pavol II., trest smrti povoľoval s tým, že potreba tohto trestu „veľmi zriedkavá, takmer neexistujúca.“ Katolícka cirkev však hrdelný trest pripúšťala v prípadoch, že trest smrti bol „jediným možným spôsobom, ako efektívne chrániť ľudské životy pred nespravodlivým agresorom.“
Pôvodné znenie nesie rukopis a názor „z dielne“ Jána Pavla (citácia katechizmu):
„Za predpokladu, že sa plne zistila totožnosť a zodpovednosť vinníka, tradičné učenie Cirkvi nevylučuje použitie trestu smrti, ak by bol jedinou možnou cestou na účinnú obranu ľudských životov pred nespravodlivým útočníkom.
Ak však na obranu a na ochranu bezpečnosti osôb pred útočníkom stačia nekrvavé prostriedky, verejná moc má použiť iba tie, lebo lepšie zodpovedajú konkrétnym podmienkam spoločného dobra a väčšmi sa zhodujú s dôstojnosťou ľudskej osoby.
A skutočne dnes, keď už štát má k dispozícii možnosti účinne potlačiť zločin tak, že zneškodní páchateľa a pritom mu definitívne neodníme možnosť vykúpiť sa, prípady, v ktorých je absolútne nevyhnutné usmrtiť vinníka, „sú už veľmi zriedkavé, ak sa ešte vôbec skutočne vyskytujú“.
Nový text paragrafu 2267 Katechizmu katolíckej cirkvi znie takto:
„Dlhý čas sa použitie trestu smrti zo strany zákonitej autority, po riadnom procese, pokladalo za primeranú odpoveď vzhľadom k závažnosti niektorých zločinov a za prijateľný prostriedok, aj keď extrémny, na ochranu spoločného dobra.
Dnes je stále viac živé povedomie, že dôstojnosť osoby sa nestráca ani po spáchaní ťažkých zločinov. Okrem toho sa tiež rozšírilo nové vnímanie zmyslu trestných sankcií zo strany štátu.
Napokon, zaviedli sa účinnejšie systémy väzby, ktoré garantujú náležitú ochranu občanov, ale zároveň neoberajú definitívnym spôsobom odsúdeného o možnosť vykúpiť sa.
Preto Cirkev vo svetle Evanjelia učí, že „trest smrti je neprípustný, keďže napáda nedotknuteľnosť a dôstojnosť človeka a s rozhodnosťou sa angažuje za jeho zrušenie na celom svete.“
Odôvodnenie:“Ak v minulosti politická a sociálna situácia umožnili, aby bol trest smrti prijateľným prostriedkom na ochranu spoločnosti, teraz došlo k nárastu porozumenie, že človek nemôže stratiť svoju dôstojnosť ani potom, čo spáchal ten najvážnejší zločin,” uviedol kardinál Luis Ladaria, ktorý stojí v čele Kongregácie pre náuku viery.“
Pod pojmom ľudská dôstojnosť rozumieme vyjadrenie stavu a vzťahu ľudskej osoby k sebe samej, iným osobám, spoločnosti, ktorá vychádza zo základu jej sebauvedomenia ako ja, jástvo, osobná výlučnosť, vo svetle ľudských hodnôt, najmä etiky, morálky a mravnosti.
Treba odlíšiť ľudskú dôstojnosť a sebaúctu od prehnanej sebaúcty, narcizmu.
Kresťanské: „Miluj blížneho ako seba samého“ znamená, že máme dopriať iným to, čo chceme, aby bolo dopriate nám (…láska, dobro, krása, pokoj, ekonomická a sociálna istota, šťastie, dôstojné postavenie v spoločnosti, dôstojný život a dôstojnú smrť…).
K Kristovmu výroku sa vzťahuje aj výzva k empatii (súcit, schopnosť vžiť sa do vnútorného rozpoloženia blížnych, spolu prežívanie radostí a strastí ostatných…).
Ježiš učí: „Milujte ľudí, nenáviďte a odsudzujte hriech“. Jeho láska k blížnemu sa vzťahuje aj na hriešnikov. A od nich vyžaduje účinnú ľútosť, odčinenie hriechov (pokánie, skutky). Vyjadrením kresťanského postoja je viera, pokánie a skutky.
Ježišova láska k blížnym za každých okolností prekračuje rámec pozemského a ľudského chápania lásky a Lásky.
Ľudská dôstojnosť patrí do základového rámca ľudských práv: V mene osobnej dôstojnosti, je to teda povinnosť rešpektovania dôstojnosti, slobôd a práv druhých.
Do rámca diskurzu o ľudskej dôstojnosti patrí aj miera a dôvody obmedzenia základných ľudských práv a práv, a to obmedzenie slobody, povinnosť plnenia, podrobenia sa, mučenie, znásilnenie, vražda, zabitie, samozabitie, eutanázia, eutélia, genocídium, holocaust, ale aj trest smrti.
Podľa učenia katolíckej cirkvi: Osoba, ktorá spáchala vraždu inej osoby, osôb, má mať možnosť viery, pokánia a skutkov. Trestom smrti a popravou sa tejto osobe táto možnosť odoberie.
Predčasným ukončením života obetí vrážd, vojen, dopravných nehôd, nešťastných náhod, samovrážd, dochádza k predčasnému ukončeniu možností na vieru, pokánie a skutky, teda, na nápravu, ktorú by mali, ak by riadne dožili svoj život…
Riadne dožiť svoj život nemohli a nemôžu ani osoby v dôsledku smrteľných chorôb. Katechizmus katolíckej cirkvi, odsudzuje aj samovraždu a eutanáziu.
Naopak, ateistický sekulárny liberalizmus sa k samovražde  eutanázii stavia ako k základnému ľudskému právu, dokonca maloletých detí. Mimochodom, toto silnie v oblasti zdravotníckej starostlivosti v britskom právnom systéme, čo je v rozpore s prirodzenou požiadavkou na primeranú a dôstojnú paliatívnu starostlivosť o nevyliečiteľne chorých v terminálnom štádiu ich choroby (za mnohé prípad Alfieho).
V trestnom konaní (preverovanie veci a osoby, stíhanie, obvinenie, obžaloba) je násilie vyjadrené mučením a neľudským zaobchádzaním zakázané medzinárodným dohovorom o zákaze mučenia a neľudského zaobchádzania so stíhanými a väznenými osobami.
Problém a diskurz oprávnenosti trestu smrti visí ako otvorený ľudsko-právny aj etický problém.
Osoby, porušujúce princípy ľudskosti a dôstojnosti iných osôb, vrahovia, ktorí predčasne odňali život iným osobám, týmito skutkami samé seba pripravili o ľudskú dôstojnosť a právo na život od počatia po prirodzenú smrť.  Samé sebe odňali ľudské právo účinne sa domáhať zhovievavého a dôstojného zaobchádzania.
Rámcové a ilustračné príklady: Norimberský proces alebo Haagsky proces, súdiaci zločiny proti ľudskosti a ľudskej dôstojnosti v bývalej Juhoslávii…
Oba procesy ale sprevádzali samovraždy obžalovaných pred alebo po vynesení rozsudkov, v dôsledku straty ich nádeje a vyhliadok na prijateľný trest alebo oslobodenie. Z ich pohľadu zvážili, že ďalší život by bol pre nich márny a nedôstojný (aj to je jeden z možných pohľadov na ľudskú dôstojnosť odsúdených páchateľov)…
K dôstojnému životu odsúdených páchateľov po dobu trestu odňatia slobody za trestné skutky vrážd, alebo ťažkých ublížení na zdraví s trvalými následkami, patrí aj otázka: Môže také skutky ich páchateľ odčiniť v rámci pokánia (svedomie) a skutkov? Nie, ani ak sa ospravedlní blízkym svojich obetí, ale ani ak vysloví „účinnú“ ľútosť. Čo je účinná ľútosť? Odčiniť môže, hoc len čiastočne, ak nie úplne, podľa rozsahu spôsobenej škode na majetku, len trestné činy proti majetku. Smrť obetí nie. Ak kto chce (veriaci) môže svoje skutky len úprimne oľutovať, modliť sa a odovzdať sa do vôle Božej, Ježišovej…
Otázka: A čo s páchateľmi, ktorí neprejavili „účinnú“ ľútosť, na svojich skutkoch trvajú, a nemajú funkčné svedomie? To je alebo nie je. Ak je, občas zasmrdí a rozplynie sa vo vetre. Žiadny výkon trestu odňatia slobody nezaručuje účinnú resocializáciu každého odsúdeného páchateľa, ktorý po odpykaní trestu môže recidivovať.
Do rámca ľudskej dôstojnosti patrí aj právo na dôstojný a spravodlivý svetský súd. Do rámca sankcií vydaných trestnými súdmi, patrí ešte dnes, v niektorých, hoc aj samo deklarujúcich sa ako demokratických právnych systémoch, tobôž USA, stále platný trest smrti. Ním ale (!) musí byť vyjadrená miera spoločenskej závažnosti trestného činu, v súbehu s odôvodnením rozsudku ako uloženého trestu bez inej, miernejšej  možnosti, s dôrazom na osobu a osobnosť páchateľa hrdelného zločinu proti ľudskosti a ľudskej dôstojnosti, spravidla bez možnosti jej nápravy, čím je vyjadrené, že osoba páchateľa je a bola by pre spoločnosť trvale obzvlášť nebezpečnou…
Trest smrti dnes, aj pre otázky spôsobu jeho vykonania (exekúcie) postupne nahrádza inštitút doživotnej detencie s maximálnou ochranou a strážením odsúdenej osoby, ak jej nápravu a resocializáciu nie je možné docieliť inak a bola by márna.
Každý agresor, násilník a vrah, či masový vrah, pripravil svojimi odsúdenia hodnými skutkami o dôstojnosť najmä sám seba, teda, hypoteticky ani on nemá už právo na svetskú zhovievavosť ako ľudská osoba, hodná dôstojnosti, ako tvrdí pápež, ak inú osobu či skupinu osôb, pripravila o ľudskú dôstojnosť a život, pretože vraždu, masovú vraždu a genocídium (ako holocaust židov a Rómov) už odčiniť nemožno; škodu na majetku, prípadne na zdraví, ak nie je nevratná, áno.
Výnimočný trest smrti uložený svetskou mocou ale nie je vražda, a z pohľadu svetského práva ani prestúpenie katechizmu.
Piate prikázanie: NEZABIJEŠ má absolútnu „právnu silu“ v osvetí kresťanstva. Nie svetského systému vecí…
Poznámka – existujú aj justičné vraždy, ak sa po poprave zistia nové okolnosti, ktoré vydávajú svedectvo o tom, že popravená osoba bola zabitá nevinne. Ale toto nie je predmetom (mojej) kritiky novely katechizmu katolíckej cirkvi…
S páchateľmi sa pred OČTK zaobchádza dôstojnejšie, než s ich obeťami, v čom má aj slovenský ústavný a právny systém významné medzery, ktoré sú jeho čiernou dierou…
…tak, ako v liberálnych systémoch stále neuspokojivo nevyriešené právo na potrat ( z pohľadu základných ľudských práv ľudského plodu; platný zákon porušuje základné ľudské právo na ochranu života od počatia po prirodzenú smrť v čase prvého trimestra a otvorená je aj diskusia o základných právach ľudského plodu, z pohľadu dôvodov pre umelé ukončenie tehotenstva zo zákona…), čo je mimo rámec témy článku a písal som o tom inde (archív mojich článkov)…
Liberáli a feministky v Argentíne sa práve pokúsili rozšíriť slobodu a svojvôľu potratu ľudského plodu zákonom až na štrnásť týždňov tehotnosti žien. Senát im to zamietol.
Je aj na zváženie a zamyslenie, aký trest má vyšší účinok, či trest smrti alebo „len“ doživotie, bez možnosti podmienečného prepustenia v uzatvorenom väzenskom režime s najprísnejším strážením a množstvom obmedzení (návštevy, balíky, vychádzky, voľná na opustenie ústavu…).
Odsúdenec, čakajúci, často aj dlhé roky, na výkon svojho, uloženému mu, trestu smrti, krátiaci si svoj „dlhý“ a trýznivý čas odvolačkami, dovolaniami, ústavnými sťažnosťami a sťažnosťami na ESĽP, čakaním na milosť alebo už len „boží zázrak“ prežíva svoju smrť denne, každú hodinu.
Jeho prípadné „obrátenie“ (účinná ľútosť) môže prísť jednak na horizontálnej osi (svetská rovina) aj na osi vertikálnej (náboženská viera) ak je alebo stane sa po dobu trestu odňatia slobody z ateistu veriaci, čo už na svetskom verdikte nič nezmení…
Z ľudsko-právneho pohľadu, odklad súdom uloženého trestu smrti a zdĺhavé čakanie na popravu, je horšie a trýznivejšie, než okamžitá exekúcia (výkon trestu smrti) a je možné, dôsledným a rigoróznym jazykom ľudských práv vyhodnotiť ho aj ako „neľudské a nedôstojné zaobchádzanie“.
Na druhej strane, s poukazom na Starý zákon a jeho židovské „oko za oko“ má páchateľ, najmä, ak svoju obeť pripravilo život obzvlášť odsúdenia a zavrhnutia hodným, pokračujúcim a trýznivým spôsobom „povinnosť“ absolvovať rovnakú mučivú tortúru čakaním na popravu.
V sekulárnej (svetskej) spoločnosti, ktorá sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo je svetské (sekulárne) právo v postavení nad cirkevným právom a náboženským učením, čo je v prípade teokracií naopak, islamské právo šaría je nad svetským právom…
Katolícka cirkev sa na jednej strane pokúša o vstup do svetského hrdelného práva a na druhej flagrantne porušuje Dohovor o právach detí, ktorým je aj právo na ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním jej falošnými cirkevnými, „katolíckymi svätuškármi“.
Do záležitostí svetských ľudských práv Vatikán zasahuje aj spolčovaním sa so svetskou mocou OSN a jej Agendou 2030 a Global Compact, zjavnou podporou legalizácie migrácie, tvrdením, že Európa je stará, neplodná Sára, že migrácia je základné ľudské právo, čo ale v celom rozsahu odmietol Európsky súd a potvrdil to odmietnutím tejto hypotézy aj Európsky súd pre ľudské práva…
Je vecou každého suverénneho štátu, ak je suverénny, odkiaľ, koľko, a ktorých, podľa ich charakteristík, prijme-neprijme, s poukazom na ľudsko-právny záujem vnútornej bezpečnosti občanov a štátu, a vôbec nič na tom nezmenia „katolícki Halíkovci“ (český liberálny, slniečkársky a vítačský katolícky kňaz a filozof a ľudsko-právny aktivista, Tomáš Halík).
Nie preto sme o svoju vlasť tisícročia bojovali, aby sme ju rozdali a nechali si ju vydrancovať:
https://www.hlavnespravy.sk/cesky-knaz-halik-o-prijimani-migrantov-tato-zem-nie-je-nasa-sme-povinni-prijimat-migrantov-aj-ked-zneuzivaju/1483392
Naša zem nie je zem všetkých (T. Halík), naša zem je po tisícročiach boja o ňu naša!
Anders Breivik, ktorý teraz vystupuje pod menom Fjotolf Hansen, bol v auguste 2012 odsúdený na 21 rokov za usmrtenie 77 ľudí a zranenie 42, väčšinou detí, a za výbuch bomby v aute v hlavnom meste v Oslo v júli 2011 a na ostrove Utoya.
Andreas Breivik, ktorý pripravil viac ako 70 ľudí o ich základné právo, ktorým je právo na život od počatia po prirodzenú smrť, nemá právo, dožadovať sa práva na zmiernenie trestu a osobitné výhody, z aspektu základných ľudských práv…
V prípade Andreasa Breivika sú Minimálne štandardné pravidlá pre zaobchádzanie s väznenými osobami (dokument: Rezolúcia OSN z 30.8.1955) plnené nadštandardne, už tým, že pre jeho výkon trestu v detencii boli a sú vytvorené v porovnaní s inými páchateľmi podobných obzvlášť závažných trestných činov proti ľudskému životu, priam luxusné, hotelové, podmienky a možnosti pre zachovanie jeho osobného telesného a duševného statusu a udržateľnosti života a života v izolácii, bez nároku na Breivikovu oprávnenú a účinnú sťažnosť, čo už opakovane vo veci vyslovil nórsky súd. Sťažoval sa, že je vo väzení izolovaný od ostatných väzňov a celkovo sa to podobá “neľudskému a ponižujúcemu mučeniu”, čím sa porušujú články 3 a 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktoré sa týkajú ochrany voči neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, mučeniu a práva na súkromie a rodinný život.
Breivikov prípad skúmal Európsky súd pre ľudské práva (ECHR) po tom, ako vlani Najvyšší nórsky súd rozhodol, že sa nebude zaoberať jeho odvolaním. ECHR vo štvrtok 21. 6. 2018 s konečnou platnosťou Breivikovu sťažnosť zamietol ako definitívne nedôvodnú. Vrcholný súd v odvolacom konaní zistil, že nedošlo k porušeniu Breivikových (Hansenových) práv. Rozhodnutie je konečné.
Dohľad nad výkonom trestu odňatia slobody Andreasa Breivika v detencii má zo zákona penológ (ústav a zákon o výkone trestu odňatia slobody), poverený penitenciárny psychológ (ústav), penitenciárny (väzenský) lekár (ústav) a nórske ministerstvo spravodlivosti.
Otázkou ale je: Čo to všetko stojí nórsky štát a jeho daňových poplatníkov? Aj bežní Nóri to vnímajú tak? Koľko nás všetkých stoja ľudské práva v časti „ľudská dôstojnosť“?
Aj z ekonomických dôvodov sa vo zvlášť odôvodnených prípadoch prihováram za humánny výkon trestu smrti; a ukončenie eklektickej falošnej hry na ľudské práva a dôstojnosť pre spoločnosť obzvlášť nebezpečných páchateľov…
Do spôsobu popravy má právo hovoriť etika, a humánna bioetika. Do spôsobu popravy nemá právo hovoriť medicína ani lekárska etika, lebo: Hippokratova prísaha prikazuje liečiť, nie zabíjať. Popravu nesmie vykonať lekár. Lekári majú právo len zo zákona konštatovať exitus popravenej osoby.
Poznámka: Zabíjanie narodeného ľudského plodu, ak nejde o prípad potratu hodný zvláštneho zreteľa v opore o dobrý (nie zlý!) zákon, vykonávajú lekári v rozpore s lekárskou etikou a Hippokratovou prísahou.
https://dennikn.sk/96361/humanna-poprava-kongres-v-oklahome-schvalil-trest-smrti-plynom/
V Turecku bol trest smrti zrušený v roku 2004. Prezident Erdogan zvažuje jeho obnovu.
Obnova trestu smrti by mala byť prijatá pre bojovníkov islamského štátu, ak sa im preukáže, že nimi boli a osobne vykonávali alebo podieľali sa na mučení, popravách nevercov a genocíde kresťanov, kresťanov, alebo s nimi zaobchádzali kruto, sadisticky, s následkom ich smrti, v mene ich „milosrdného a zľutovného“ Allaha…
Obzvlášť nebezpeční páchatelia, ak súd nezistí možnosť ich nápravy a riadnej resocializácie (forenzná psychológia, psychopatológia, trvalá patická porucha osobnosti) sú „riešení“ nanajvýš detenciou.
A znova – a čo na to štát, jeho občania a daňoví poplatníci a obete trestných činov? Aké záruky ich ochrany a satisfakcie poskytuje štát pre obete a ich príbuzných? Hmm…
Slovenská republika (ministerstvo spravodlivosti) ale porušuje základné ľudské práva obetí trestných činov…
…a nie je schopná vybudovať ani jeden detenčný ústav.
Svojou nezodpovednou nečinnosťou vystavuje ohrozeniu zdravia a života služobný väzenský a ostatný spolupracujúci personál v na výkon trestu odsúdených osôb, páchateľov obzvlášť závažných hrdelných zločinov v rámci objektov ZVJS.
Poznámka 1: Detenčný ústav je už dlhé roky „údajne“ budovaný v Psychiatrickej nemocnici Hronovce, okres Levice.
Poznámka 2: Jeden rozostavaný ostane nedokončený, v areáli sa buduje druhý.
Poznámka 3: České ministerstvo spravodlivosti väzenstvo a možnosti ústavnej detencie „nezanedbáva“.
Poznámka 4: Ministerstvo spravodlivosti SR sa väzenstvu nevenuje, chýba 200 príslušníkov vo výkone, o ľudských právach personálu a odsúdených len tára.
Ale podporuje ideológie multikulturalizmu a rodovej ideológie (rodová rovnosť a práva dúhy) v rozpore s Listinou základných práv a slobôd, Ústavou SR a jej Čl. 1 odsek 1.:
„Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.“
Naozaj? No, neviem…
Poznámka 5: Slovenská vláda podporuje „ľudsko-právne“ mimovládky, zvané „neziskovky“, štedro financované zahraničím, a s nimi LGBTI dúhový aktivizmus, namiesto ochrany rovnosti mužov a žien a rešpektovania ich odlišností a spolupráce vo veciach manželstva muža a ženy, rodiny, založenej týmto manželstvom, výchovy a materiálneho zabezpečenia detí, podporuje rodovú ideológiu rovností všetkých pohlaví a rodov, a paradoxne (!) pre autochtónnu európsku civilizáciu a kultúru nebezpečný, ľudsko-právne a ideologicky konfliktný a pre ňu genocídny politický islam:
https://tadesco.cz/odhalenie-pellegriniho-vlada-dala-30-tisic-eur-na-propagaciu-islamu-a-lgbt/
Písal som viackrát aj o pokračujúcich prekračovaných právach „ombudsmanky“ v rozpore s jej ústavnými a zákonnými povereniami, a nič…
Nie som parlament (zákonodarca) ani inštitút kontroly dodržiavania zákonnosti. Takým je prokuratúra. A zodpovedná vláda. Právo protestovať má aj prezident.
Ľudia sú si (vraj) rovní pred zákonom. Zákon im zaručuje rovnaké zaobchádzanie. V čom? Hmm…
Slovenská vláda pravidelne a usilovne produkuje kauzu za kauzou, vysvetľuje, popiera, ubezpečuje, obviňuje, ale reálne riešenia ekonomického, sociálneho a ľudského marazmu nemá, a medzi jej rukami a cez ne jej padá, prepadáva a rozpadáva sa právny štát, polícia sa tvári, že pomáha a chráni, prokuratúra sa tvári sa, že pracuje, justícia, že súdi, školstvo, že vzdeláva, detto veda, výskum, technológie PR4.0, zdravotníctvo (klesá jeho dostupnosť), reálne ľudské práva, medziľudské vzťahy a ľudská dôstojnosť, ktorú majú prezident, parlament a vláda reálne „na háku“ a o nej len seba stredne tárajú…
Predčasné voľby si ale neprajem, dopadnú katastrofálne, Slovensko sa môže zrútiť, alebo prinajmenej, stratí svoju pôvodnú identitu, v dôsledku silného vplyvu tretieho zahraničného mimovládneho sektora; Slovensko sa „otvorí“ a smrteľne obnaží tak, ako si praje na tom pracujúca Sorosova OSF.
Na budúcom charaktere štátu sa obzvlášť významne podpíše aj výsledok volieb prezidenta…
Nedajte sa „opiť“ akademickým vzdelaním prezidentského kandidáta, vedca Mistríka… akademická hodnosť nie je pas na výkon funkcie prezidenta, je to „biely kôň“ liberálov SaS, Progresívneho Slovenska, SPOLU Beblavého, a ich novej neomarxistickej ľavice, riadenej cez ich tretí, v politike „podnikajúci“ sektor, západným euro a transatlantickým zahraničím…
Prezidentský kandidát Mistrík je užitočný idiot, klon českého Jiřího Drahoše.
Za ich „vecou“ stojí aj súčasný politikárčiaci prezident Kiska.
Toto nie je poplašná správa, ale varovanie. Radšej sa báť, ako zľaknúť. Dá sa tomu predísť ľudskou, občianskou a voličskou zodpovednosťou a ostražitým, reálnym vyhodnotením blížiacej sa a už „modré z neba“ sľubujúcej volebnej ponuky, tak, ako to spravidla už pred voľbami chodí…
Všetci chcú vždy len naše dobro (a hlavne svoje).
Milé deti, po rozprávke, ktorú vám poviem, o pravde, lži, svedomí a ľudskej dôstojnosti v politike, ma môžete voliť za prezidenta. Alebo čo len chcete…
Záver k veci a názor
Ježiš cez kresťanské Písmo nenávidí hriech, nie hriešnikov, tých miluje. Nositeľmi hriechu sú ale ľudia, a preto ich hriechy nemožno oddeliť od ich páchateľov a vykonávateľov.  Ježišova absolútna ľudská (!) láska k ľuďom umrela na kríži mučeníckou smrťou. Po troch dňoch vstal z mŕtvych, očistený od pozemských vecí, a po štyridsiatich dňoch od svojho z mŕtvych vstania premenený, žiariaci Ježiš, po rozhovore s Mojžišom a Eliášom, vystúpil z hory Tabor v Galilei, na nebesia, k svojmu aj „nášmu“ Bohu Otcovi…
Ľudstvo, ktoré tak miloval a miluje, Ježiš opustil a ponechal „samé“ a opustené na Zemi s ich vierou-nevierou, s ich ľudskými hriechmi a hriešnosťou, aj s ich falošným a farizejským pozemským svetským systémom vecí a vernými apoštolmi, Ježišovými nasledovateľmi a šíriteľmi evanjelia Lásky, dobrej správy a nádeje, zväčša dobrovoľnými mučeníkmi, pre Bohom a Ježišom tak milované ľudstvo …
Nie som ateista, svet vnímam ako jednotu hmotného a nehmotného dualizmu kvantovej teórie (hmota-energia a ich premeny), ale slepá viera mi nestačí, má mať aspoň štipku rozumu a logiky vecí… (…domnievam sa, že v mojom myslení má…).
Na moju vieru ale útočia reálne skutky ľudí, osôb v jednom; dvoch tvárí á la Dr. Jekkyl a Mr. Hyde, ktorí za istých okolností, vedia byť aj neľudskými beštiami…
Ponechávam stranou psychologické teórie… (sú zväčša pochybné) pretože tak  to, podľa ich „vzorcov a modelov“ zväčša nefunguje lebo život vie prekvapiť až priviesť k údivu, z koho sa čo, ak to čas od času „praskne“ vykľuje…
A v medzičase, dnes, ak vidím, aj mnohí z vás, tie a mnohé videozáznamy z „akcií“ vykonané mobilmi, zverejnené na webe a fejzbúku, čo tie beštie, v pozícii silnejších, hrdinských bojovníkov islamského štátu, ale aj mimo neho a nich, v danom čase páchania násilia neohrození páni nad životom a smrťou svojich obetí, ľudí aj zvierat, nemám etický problém s trestom smrti vo zvlášť odôvodnených prípadoch, dokonca ani s tým, že trýznitelia a mučitelia svojich obetí, by pred smrťou mali prežiť všetko to, čo prežívali pred svojou trýznivou smrťou ich obete. V mene humánnosti! V mene humanity!
A čo prežívali obete, umožňujú odhaliť rekonštrukcie so zaistenými páchateľmi.
Vtedy si poviem: „A teraz – vymeniť!“ Všetci, čo moje slová čítate, viete veľmi dobre, o čom je tu reč;  mienim a volám po výmene úloh a rolí: Z trýznenej osoby sa stáva trýzniteľ. V mene humanity a práva a spravodlivosti!
S väčšinou z vás sa zhodneme (fejzbúk).
Ľudstvo má za sebou dve svetové vojny, hrozí tretia…
A právom sa pýta: A kde je Boh, prečo mlčí a nekoná? Odpoveď katechizmu: Boh dal ľuďom rozum a slobodnú vôľu, s ich skutkami a zlom nemá nič spoločné, so Zemou, ktorú stvoril, a s jemu verným ľudstvom, má svoj plán…
Svetská trestnoprávna a penitenciárna veda na jednej strane vníma trest ako sankciu za trestný čin a ako prostriedok nápravy. Tá istá veda ale vie aj to, že trest (sankcia) zväčša nemá odstrašujúci ani výchovný účinok, a zvyšovanie trestných sadzieb je v tejto veci márne.
Ak kto príde s argumentom, že „oko za oko“ teda „aký požičaj, taký vráť“ je ľudsko-právne neprípustné, nech si uvedomí aj, že každý páchateľ, násilník, agresor a sadista vie, že svetská spravodlivosť s ním bude zaobchádzať ako s osobou, ktorá má právo na ľudskú dôstojnosť, a aj tam kdesi sa stráca odstrašujúci účinok trestu, sankcie…
Byť pravým kresťanom je ťažký nástroj: Všetci vieme, že kresťanské tézy ako „Kto do teba kameňom, ty máš doň chlebom“ nikam nikdy neviedli ani nevedú…
Totálny nezmysel v svetských pomeroch je aj Ježišovo „Po prvom líci nastav druhé!“ Druhé líce nikdy nenastavujem. Ak som po ňom dostal a dostanem právom, poďakujem a poučím sa. Zareaguje rozum, cit, svedomie a pokora.
Ak ale nie, za jednu facku vraciam dve!
Ak na mňa agresor kameňom, odpoviem dvomi!
Ak by platilo, čo hlásal Ježiš a jeho kresťanské učenie, nebolo by čo riešiť ani v otázkach pojmu spravodlivá a nespravodlivá vojna. A to je utópia. Taký pojem nepozná len nebeský Jeruzalem, nie pozemský Boží Izrael (Písmo).
Ešte taká „blbosť“: Ešte aj ten pes v Snine sa k deťom správal trpezlivo a znášanlivo dosť dlho na to, než situáciu vyhodnotil ako hraničnú a vykonal akt sebaobrany…

Trestné právo takéto konanie pozná ako nutnú obranu…
Trestné právo ale dnes už nehodnotí ani psa ako vec, ale ako cítiacu živú bytosť, majúcu tiež svoje práva a „dôstojnosť“.
Detičky by „skúšali, pokiaľ by to vydalo“. Malí zmrdi (temné stránky „nevinných“ detských dušičiek…). Taká je pravda.
O ľudskom plemene nemám tú najlepšiu mienku.
Jeho evolúcia je sebazničujúca.
Prevláda ľudská neskromnosť, ziskuchtivosť, chamtivosť, bezohľadnosť, zmyselnosť, pôžitkárstvo, liberalizácia sexuality vysoko nad a mimo rámec jej kľúčového reprodukčného účelu, a s tým všetkým lož, závisť, zloba a nenávisť…
Najmä ľudstvo tej „najpokrokovejšej a najvyspelejšej“ západnej civilizácie a kultúry sa samé pripravuje o svoju ľudskú dôstojnosť a nehodlá s tým nič urobiť… (lebo „zatiaľ to je dobré“, no, tie stále teplejšie letá a ďalšia studená vojna, ktorá tiež „oteplieva“ a ktorá ich neochladí, a ktorá naopak „oteplieva“ vzájomnými provokáciami dvoch mocenských táborov, sankciami a zlobou, práve naopak, tomu, že má úprimný záujem na náprave vecí a vzťahov, tomu  nenasvedčujú…).
Trest smrti by mal byť aktuálny aj pre pyromanov (podpaľačov) ak následkom nimi zavinených požiarov bola smrť (v súčasnosti Kalifornia, Španielsko, Portugalsko, Grécko).
Zákaz trestu smrti obhajujú spravidla kadejakí darebáci, svätuškári a farizeji ľudských práv…
Často ide o veľmi vysoko postavených politikov a ich štruktúry, ktoré si tak chránia eventualitu straty života trestom smrti za vlastizradu, alebo zločiny genocídy na iných štátoch, národoch a etnikách, najmä z vnútorného prostredia súčasných západných a najmä transatlantických imperialistických mocností, s požehnaním Vatikánu…
Podobných tribunálov, porovnateľných s norimberským a haagskym, malo začiatkom tretieho milénia dôvodne zasadnúť niekoľko.
Vecou je priamo dotknuté aj spolitizované OSN s jeho bezpečnostnou radou a UNESCO a je ho 17 metrov medzinárodného práva.
Platí to aj pre NATO, ktoré nie je obrannou ale pre svetový mier nebezpečnou útočnou a provokačnou proti ruskou alianciou.
Trest smrti vyplývajúci z práva šaría islamských teokratických štátov typu sunnitskej Saudskej Arábie alebo šiitskeho Iránu, pričom je pravdepodobné, že trest smrti zavedie aj Erdoganovo Turecko, ale to je už úplne iná káva…
Novelou katechizmu v časti trest smrti sa preventívne kryje aj sám pápež, hlavný ideológ vatikánskeho katolicizmu a katolicistického ekumenizmu.
Tiež tu len márne táram. Asi z toho tepla.
Toľko odo mňa k ľudským právam a tak véééľmi hájenej a chránenej ľudskej dôstojnosti, s poukazom na Pápežovu Františkovu ľudsko-právne scestnú „novelu“ katechizmu katolíckej cirkvi, o treste smrti.
Ľudstvo samé o sebe svojím správaním stráca svoju dôstojnosť.
Pekne pozdravujem. 🙂
Aj pápeža.
Juraj Režo alias notorickyobcan

…
K islamu:
Pozoruhodné je islamské právo šaría hmotné aj nehmotné, postavenie žien, krvná pomsta a vraždy zo cti…
Plus kastovníctvo a klanový spôsob života.
A predsa sa šíri…
Islam požíva silnú ľudsko-právnu ochranu v Nemecku, Francúzsku, v Belgicku, Holandsku, Švédsku…
Na úkor kresťanstva.
Slovensko na jednej strane odmieta islam na Slovensku a príchod moslimských imigrantov, na druhej strane ho ale podporuje a financuje moslimskú komunitu z vládneho rozpočtu pre tretí „neziskový sektor“.
A to je „na hlavu“.
Hlavné správy citujú sýrskeho migranta v Rakúsku: “Pusťte nás do svojich domovov, aj Ježiš by to tak chcel.”