Je Prima banka Slovensko, a. s. Žilina pri “zmysloch” alebo ide o systém, ktorý podporuje úžeru ?

Dňa 17.7.2018 som domov dostal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie na peňažné plnenie rozsudku  OS v Humennom, ktorým sa mi ukladá zaplatiť pohľadávku 0,24 eur a jej príslušenstvo oprávnenému Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, zastúpená Advokátskou kanceláriou XXX z Bratislavy. Teraz si je treba uvedomiť iba výšku pohľadávky, ktorú riešil okresný súd: 0,24 eur !!!

Oveľa dôležitejšiu úlohu  v exekúcií hrá  príslušenstvo pohľadávky. Toto príslušenstvo pohľadávky zrejme podľa našich platných zákonov má nastoliť spravodlivosť vo vzťahoch klient banky a banka  a má za úlohu trestať ( azda vychovávať ) vždy iba jednu stránku tohto vzťahu: klienta.

Dovolím si uviesť prehľad, z čoho sa skladá príslušenstvo mojej pohľadávky. Príslušenstvo tvoria tieto položky:

a) Úroky z omeškania k 11.7.2018 – 5,08 eur

b) Trovy súdneho konania oprávneného – 16,50 eur

c) Trovy súdneho konania právneho zastúpenia – 87,23 eur

d) Trovy právneho zastúpenia pri exekúcií – 38,66 eur

e) Trovy oprávneného pri exekúcií – 16,50 eur

f) Odmena exekútora ( 33,19 eur + 20% DPH ), t. j. celkom 39,83 eur

g)Hotové výdavky ( 30,07 eur + 20 % DPH ), t. j. celkom 30,13 eur

Môžem konštatovať, že podľa exekučného príkazu príslušenstvo pohľadávky tvorí celkovú finančnú čiastku 233,80 eur !!! Túto finančnú čiastku navýšenú o výšku pohľadávky 0,24 eur je povinná Sociálna poisťovňa – Ústredie zraziť z môjho dôchodku a týmto spôsobom bude zabezpečená spravodlivosť, pretože občan – klient významne „poškodil“  Prima banku.

Z môjho pohľadu je nepochopiteľné, prečo banka práve týmto spôsobom rieši problém pohľadávky svojho klienta. Vari existuje zákon, ktorý jej predpisuje, aby banka napríklad od sumy 0,02 eura ( ako pohľadávky ) dávala hneď žalobu na rozhodnutie súdu ? Ozaj si myslia v Prime banke, že ak vie ( alebo nevie ) klient o tom, že je dlžný banke sumu 0,24 eur, že nemôže túto sumu zaplatiť na spôsob jednoduchého kontaktu klient- banka ? Jedného času mi riaditeľka pobočky v Snine povedala, že banka nie je povinná komunikovať s klientom ! Takýto prístup pokladám zo strany banky za drzosť, lenže z čoho vyrastá takéto konanie ?

V deň doručenia upovedomenia som sa v pobočke vyjadril k tomu, že pobočka má komunikovať s klientom a aj písomne klienta upozorniť, ak niečo dlhuje a o tom nevie. Z môjho pohľadu to nie je problém, pretože banka svojim klientom posiela v priebehu roka rôzne ponuky služieb, tak prečo nemôže poslať upozornenie na problém. Dostal som odpoveď, že tieto veci rieši ústredie. A keď to rieši ústredie, tak potom to má svoj skrytý zámer ? Možno. Ústredie banky sa dáva zastupovať Advokátskou kanceláriou XXX a má  „nezodpovedných“ klientov v svojej moci.

Je dôležité si všimnúť príslušenstvo pohľadávky. Tento právny produkt pokladám za rozhodujúci faktor, ktorý dáva moc banke nad drobným klientom, aby túto svoju moc využil v prospech súkromného podnikania tých, čo ponúkajú právne a exekučné služby. Takže ja ako bývalý klient banky zásluhou môjho dlhu ( 0,24 eur ) a mojej exekučnej splátky prispejem k súkromnému podnikaniu iných čiastkou, ktorá tvorí výšku príslušenstva pohľadávky ( 233,80 eur ). Ako je potom možné chápať spravodlivosť podľa našich zákonov ?

Spravodlivosť nespočíva v tom, aby som banke vrátil 0,24 eur, ak jej dlhujem. „ Spravodlivosť“ sa skrýva v niečom inom. Cez príslušenstvo pohľadávky ako nástroja  podnikania v kapitalizme som zákonmi  ( ? ) prinútený prispieť zo svojho dôchodku ako jediného príjmu v prospech tržieb zo súkromného podnikania. Prima banka Slovensko, a. s., ak takáto prax nie je ojedinelá, si potom plní úlohu vytvárať vhodné prostredie pre podnikanie.

Takéto vysvetlenie dáva zmysel, prečo pobočka banky niekde na Slovensku nemôže s klientom riešiť dlh 0,24 eur a prečo sa takýto dlh musí riešiť cez okresný súd, advokátsku kanceláriu a exekučný úrad. Pri tejto príležitosti si spomínam na seminár, keď bola reč aj o prostitúcii v Prahe a to ešte za socializmu. Šikovná prostitútka vraj vedela za mesiac zarobiť aj 300,- tisíc korún, ale jej ostalo z tejto sumy ak najviac iba 30,- tisíc. Ostatné peniaze bolo potrebné odovzdať celej skupine ľudí, ktorej úlohu by som mohol pomenovať, že zabezpečovala logistiku pre výkon sexuálnych služieb. Toto prirovnanie nie je najlepšie a situáciu s peniazmi vystihuje.

Aké je poučenie z uvedeného príkladu ? Treba  nájsť a využiť v rámci súkromnej iniciatívy všetky možnosti k tomu, ako získať peniaze od radového občana, nech je jeho sociálny status akýkoľvek, v prospech subjektu, ktorý v svojom mene podniká a to aj bez ohľadu k tomu, že môže ísť o úžeru !Ak by povinnosť riešenia dlhu v centoch ostala iba na úrovni pobočky, je možné predpokladať, že žiadny prípad v SR, ako je môj prípad, by vôbec neexistoval.

V mojom prípade nejde iba o vyrovnanie dlhu vo výške 0,24 eur a o trest za to, že dlh vznikol. V mojom prípade, podobne ako aj v iných prípadoch, ide o to, že takýchto klientov Prima banka využíva ako osoby vo „fiktívnom pracovnom pomere“, ktorí produkujú „tovar“ – príslušenstvo pohľadávky.

Lenže svoj príbeh s Prima bankou Slovensko, a. s. som ešte nedorozprával. Pozrime sa na časovú os problému. Dňa 6.3.2013 OS v Humennom vydal rozsudok s uložením zaplatiť pohľadávku  aj s príslušenstvom oprávnenému – banke. Ak by som vedel, že som niečo dlžný, tak jednoducho v pobočke Snina  zaplatím 0,24 eur aj každý mesiac. Prijal som rozhodnutie OS v Humennom, neodvolal som sa a požiadal som Advokátsku kanceláriu XXX o písomnú informáciu, ako mám úhradu zabezpečiť. Advokátska kancelária XXX mi listom aj odpovedala a ja som dňa 30.5.2013 uhradil na uvedený účet finančnú čiastku  109,07 eur. Tým som pokladal svoj problém za vybavený, pretože som uložený rozsudok OS splnil.

A teraz si je potrebné všimnúť ďalší dátum. Napriek tomu, že som pohľadávku aj s príslušenstvom uhradil, Prima banka Slovensko, a. s. predkladá návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 17.12.2013 ! A OS v Humennom vydal poverenie na vykonanie exekúcie z 3.1.2014. Vianočné sviatky úplne postačovali okresnému súdu, aby vyšiel v ústrety banke. Dňa 11.7.2018 súdny exekútor vydáva exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov. Za celý ten čas ma nikto nekontaktoval, či som si splnil povinnosť na základe rozhodnutia OS z 6.3.2013.  A z faktov je možné zistiť, že oproti roku 2013 príslušenstvo mojej pohľadávky zaznamenalo nárast cez 100% !!!

Je možné si myslieť, že všetky tie inštitúcie, ktoré sa tvária, že majú zabezpečiť spravodlivosť, vystupovali v plnení si úloh starostlivo a zodpovedne ? Ako to, že Prima banka Slovensko, a. s. nebrala do úvahy, že som svoju povinnosť splnil dňa 30.5.2013 a ďalej bezohľadne pokračovalo v svojom zámere ? Ako to, že OS v Humennom si nezisťoval, či som splnil ním uloženú povinnosť ? Celé ďalšie pokračovanie môjho prípadu beriem iba ako „uspanie prípadu“, keď sa predpokladá, aby za niekoľko rokov dotknutý klient urobil tú základnú chybu – zahodil potvrdenie o splatení „dlžnej“ sumy. Ja som našťastie svoj doklad o platbe priamo v hotovosti v pobočke v Snine nezahodil. Mám teda nádej, že sa  exekúcia zrážkami zastaví.

Takáto prax, zatiaľ ako domnienka, sa však v živote vyskytuje aj v iných rezortoch. Osobnú skúsenosť, podobnú tejto skúsenosti, mám z kontroly zákonného poistenia motorových vozidiel. Určitá organizácia XYZ predložila príslušnému odboru dopravy v Humennom prehľad o tom, kto neplatí zákonné poistenie motorových vozidiel. Aj v tomto prípade to fungovalo tak, že najprv bol problém platenia  uvedený do „spánku“ a potom po určitých rokoch prišla výzva na zaplatenie pod hrozbou vysokej pokuty. Aj v tomto prípade bola moja záchrana v tom, že som mal doklady o úhrade zákonnej poistky starostlivo odložené.

Skúsme sa na opísaný problém stručne pozrieť z etického hľadiska. Čo môže zaujímať etiku ?   Predovšetkým dve veci: aké sú morálne kvality určitých inštitúcií a morálne kvality ľudí, ktorí ich spravujú. Rozhodujúce sú morálne kvality inštitúcií, pretože ich existencia a poslanie je stanovená zákonnými opatreniami. Morálne kvality ľudí sú spojené s ich múdrym výkonom práce, s citom pre spravodlivosť a iniciatívu, teda s tým, či svoju prácu robia dobre a správne. Z morálneho hľadiska riešenie dlhu v sume 0,24 eur cez súd, advokátsku kanceláriu a exekučný úrad a sociálnu poisťovňu pokladám za  výsledok straty múdrosti v rozhodovaní a teda nebolo ani dobre a ani správne.

Prima banka Slovakia, a. s. by sa mala v svojej činnosti ( cez prácu jej pracovníkov ) riadiť princípom spravodlivosti ako občianskej cnosti, pretože vždy ide o vzťah ku klientom. Neviem, či zákony nútia banku postupovať spôsobom, ktorý uplatnili v mojom prípade a počítam, že aj v prípadoch ďalších dlžníkov centov. Chladný postup banky môže súvisieť s tým, čo som už uviedol: podpora súkromného podnikania. Lenže spravodlivosť v tomto prípade sa nerovná výpočtu paragrafov príslušných zákonov, aby si niekto povedal, že nemôže konať inak.

Myslím si, že môže, pretože úplne všetko sa nedá riešiť len podľa schválených zákonov, ktoré tiež umožňujú určitú voľnosť v konaní jednotlivcov či inštitúcií. Spravodlivosť v tomto prípade beriem ako schopnosť pozitívneho vzťahu ku klientovi, aby sme z neho neurobili osobu s „fiktívnym pracovným pomerom“, ale ako partnera – účastníka práva, ktorý má svoju dôstojnosť a vieme si teda komunikáciou problém vyriešiť. K tomu všetkému má prispieť aj to, ak sú dohodnuté spravodlivé podmienky vzájomnej dohody o službách.

Nejde mi o názvy inštitúcií a mená tých ľudí, ktorí v nich rozhodujú. Som naklonený myšlienke, že v takýchto prípadoch ide o systém, ktorý cez zákonné opatrenia bol vybudovaný v prospech rôznych možnosti pre súkromné podnikanie v kapitalizme, ktorý z hľadiská liberalizmu neberie žiadny ohľad na spravodlivosť ako občiansku cnosť či na spravodlivosť ako dohodnutú spoluprácu. Tento systém dokáže vyprodukovať z 0,24 eur napríklad tržbu v sume 233,80 eur, čo už pokladám za úžeru, za bezcitnú bezohľadnosť.

Tento systém nemá žiadne mantinely, aby prinútil ľudí v inštitúciách zamyslieť sa nad problémom, ktorý v spoločnosti funguje ako „temný mafián“. Morálne zdôvodnenie úžery môže byť veľmi jednoduché: každý si robí iba svoju prácu a preto sa netreba búriť. Hľadať nápravu je potrebné a preto aj v banke môžu iniciatívne prijať opatrenia, aby takéto prípady, ako je ten môj prípad, sa už nikdy neopakovali. A zákonodarcovia by sa mali lepšie pozrieť na tie paragrafy, ktoré takúto úžeru umožňujú.

Môj prípad sa dotýka otázky spoločného dobra v spoločnosti, lebo také niečo sa v spoločnosti má a musí sledovať. Je to úloha politikov, rôznych inštitúcií, ale je to úloha aj občanov. Z hľadiska spoločného dobra sa riešenie pohľadávky vo výške 0,24 eur cez rôzne inštitúcie a inštitúty javí ako neefektívny spôsob práce určitých inštitúcií, ktoré úzkostlivo dbajú pod ochranou zákonných ustanovení na uspokojenie záujmov jednotlivých skupín  ( inštitúcií ) zúčastnených na exekučnej činnosti, aby dosiahli potrebné tržby. 

Lenže ustanovené inštitúcie  majú aj úlohu a povinnosť sledovať niečo, čo sa nenájde v zákonných opatreniach, ale čo z nich určitým spôsobom vyplýva. Je to schopnosť prispievať k čo najspravodlivejšiemu sprostredkovaniu medzi jednotlivými záujmami rôznych skupín ( subjektov ) a spoločným dobrom, kde už má svoje miesto aj samotný klient banky. A klient banky či hociktorý človek v probléme má záujem a názor, aby s ním bolo vedené spravodlivé konanie.

Môj prípad, ktorý som opísal, nie je o spravodlivom konaní, pretože nie je možné prijať také konanie inštitúcií, ktoré je zamerané na jednoznačné poškodenie klienta a na podporu tých subjektov, ktorí profitujú z príslušenstva pohľadávky. Spravodlivé konanie banky ku klientom, to je to, v čom banka môže mať svoj podiel na spoločnom dobre. V mojom prípade teda Prima banka Slovensko, a. s. mala problém dlžnej sumy vo výške 0,24 eur riešiť tak, aby bol rešpektovaný jej záujem ( žiadať si svoje ) a záujem klienta neostať dlžníkom.

Prima banka Slovensko, a. s. však postupovala iným spôsobom. Banka sa ukázala ako inštitúcia, ktorá sa rozhodla využiť príležitosť danú dlhom 0,24 eur ( pričom neriešim, ako vznikol ) a umožniť, aby jej klient bol čo najefektívnejšie ozbíjaný o svoje peniaze v prospech iných. Koľko je takých prípadov na území SR ? A môžeme aj po mojej skúsenosti veriť, že exekúcie sú vo všetkých prípadoch spravodlivé a spĺňajú podmienky, aby princíp spoločného dobra bol v spoločnosti dostatočne rešpektovaný ?