Juvenilná justícia a konanie vo veciach maloletých

Konanie vo veciach maloletých má byť vedené kvalifikovane, kompetentne, ohľaduplne a šetrným spôsobom voči účastníkom konania, bez zbytočných prieťahov a v najlepšom záujme detí, na základe jedine najlepšieho vedomia s svedomia súdu, ktorý vo veci rozhoduje.
Vo veciach mnohých konaní o zverenie detí do delenej starostlivosti rodičov
pred alebo po rozvode manželstva dochádza k porušovaniu základných ľudských práv a práv účastníkov konania (rodičov a detí).
V týchto konaniach ale často dochádza aj k závažnému porušovaniu Dohovoru o právach dieťaťa, keď súdy nekonajú vždy len v najlepšom záujme detí, ktorý má v súdnom konaní najvyššiu ľudsko-právnu hodnotu, a vyššiu ľudsko-právnu silu, ako práva dospelých, lebo dieťa nie je ničím vlastníctvom, nie je vo vlastníctve ani jedného z rodičov, tobôž nie je vlastníctvom súdu ani štátu.
V súčasnosti sú štátom zriaďované špecializované juvenilné súdy, ktoré svojou špecializáciou majú garantovať nestranné a objektívne rozhodovanie vo veciach maloletých detí.
Objektívne a nestranne môže vo veci konať a rozhodnúť len kvalifikovaný a vo veciach práv detí dobre kompetentný súd, dobre vzdelaný a špecializovaný súd, a sudca, znalý judikatúry, teda, s praxou a skúsenosťou, najmä v odbore juvenilnej justície.
Juvenilný súd musí byť zároveň nestranný a nesmie byť podvedome zaujatý svojou rodovou príslušnosťou (ženské sudkyne spravidla rozhodujú v prevažný prospech matiek).
V Justičnom paláci na Míčankách v Prahe, sa vo veci českej juvenilnej justície odohráva zaujímavý príbeh, ktorý je aj profesionálnym príbehom advokátky JUDr. Kláry Samkovej…
V nasledovnom individuálnom prípade (hodné pozornosti) rozhoduje sudca (muž). Posúďte sami:
https://www.zrcadleni.cz/k-incidentu-v-justicnim-arealu-micanky-v-praze-ke-kteremu-doslo-dne-4-11-2016/
Dospelým osobám alebo deťom môže ubližovať aj blízke aj širšie okolie, alebo štátne orgány, majúce zo zákona oprávnenie konať vo veciach týrania blízkych alebo zverených osôb ihneď, ako sa o páchanom násilí dozvedeli na podnet, aj bez podnetu.
Inštitucionálne násilie spočíva v nesprávnom konaní, resp. nekonaní dotknutých subjektov (osoby, orgány). Týraným osobám môže byť ubližované, čo je takmer pravidlom, aj v konaní pred súdom, zo strany súdu s jeho personálnym a nástrojovým príslušenstvom.
Sekundárna viktimizácia znamená ďalšie vedomé alebo nevedomé, úmyselné alebo neúmyselné násilie a posilňovanie psychického účinku prvotného násilia druhotným spôsobom, teda, necitlivým prístupom (v danom prípade voči matke a jej deťom) zo strany kolízneho opatrovateľa a súdu, teda tými, ktorí by zákonom chránené osoby, v danom prípade matku a deti, najmä v konaniach o maloletých, mali chrániť. Na takomto násilí sa v konaní vo veciach maloletých, podieľajú napr. vyšetrovatelia policajného zboru, sociálni pracovníci, niekedy aj učitelia a kolízni opatrovníci.
V prípade tohto konania tak, ako bol priebeh pojednávania vo veci, výsluchy detí a „grilovanie“ matky, opísaný advokátkou, je isté podozrenie, indícia, že sudca nekoná tak, ako by mal, a konanie „vedie“ k vopred danému cieľu. Matku detí zrejme označí za psychicky nevyrovnanú (je tu už naznačený zrejmý úmysel) a na tomto základe konanie smeruje k odobratiu detí práve matke a ich zvereniu do starostlivosti a opatery otca i preto, že otec je aj ekonomicky silnejší, než matka, čo naznačuje, že údajná „psychická labilita“ matky a ekonomická sila otca budú (mohli by byť) z pohľadu práva a sudcu dôvodom pre takéto pravdepodobné konečné rozhodnutie súdu „v najlepšom záujme detí“. Súdy často ekonomický aspekt povyšujú nad aspekt sociálny a psychologický (reálny záujem detí).
Násilím je každé aj nezabránenie násiliu. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný Dá sa očakávať, že násilie najmä na matke, hoc by aj „nedopatrením“ súd deti zveril ich matke, s pomerne vysokou mierou pravdepodobnosti bude pokračovať odvolaním, a prinajmenej aj po konečnom rozhodnutí súdu.
Z tejto vety nie je známe, či ide už o rozvedené alebo trvajúce manželstvo:
„Zhruba čtyři a půl roku zastupuji jednu paní, která utekla od svého manžela, mimo jiné na žádost dětí, které se bály chodit domů, protože tatínek byl velmi často opilý a nevěnoval se jim.“ Ani z tejto vety nie je známe, ba skôr to, že ide stále ešte o nerozvedené manželstvo: „V té době byla jeho ještě manželka nezaměstnaná a s dětmi žili z naprostého životního minima…“
Ani presne to, to, či ide o súdom určené výživné, povinného otca.
Z opisu stavu veci a jej videnia advokátkou matky JUDr. Klárou Samkovou, nie je zrejmé, či, a akú výslovnú vôľu prejavili samotné deti, pričom tá, aj vzhľadom na ich vek (14,12) hoc maloletých (nedovŕšili vek dospelosti 18 rokov) majúcich ale rozlišovaciu schopnosť a schopnosť samostatne a kriticky myslieť a teda, aj zo zákona prejaviť svoj názor a vôľu, je významne relevantná pre rozhodnutie súdu; pričom aj z textu sa dá usúdiť, že obe deti majú záujem žiť s matkou. Vo veci sa zrejme vyjadrili psychológovia (znalci), ktorí: „všichni psychologové řekli“ odporúčajú zveriť deti matke. Pre spôsob, akým je vedené konanie, a ako prebiehalo pojednávanie, to ale zrejme nie je relevantné.
Súdny proces, ktorý trvá už 4 a pol roka je zjavne zdĺhavý, a z pohľadu ľudských práv matky a jej maloletých detí na kvalitný a rýchly proces, je už pokračujúcim a zjavným týraním matky a jej detí.
Toto konanie je prinajmenšom viac, než len zmätočné a zbabrané. Zrejme má nekalé pozadie. Vo veci v zmysle občianskeho súdneho poriadku oprávnená konať advokátka matky a detí, na jej podnet aj predseda súdu, súdna rada a nielen, lebo vzhľadom na prieťahy a obštrukcie v konaní aj ochrankyňa práv, ombudsmanka Šabatová.
Keďže ide o záujem maloletých detí a prieťahy v konaní, mohlo by to byť aj na ústavný súd, alebo, hneď, tiež bez zbytočných prieťahov, aj pre ESĽP Štrasburg.
Pridávam druhú stranu mince, ktorou sú
a/ okolnosti vyvedenia advokátky z pojednávacej miestnosti a pokračovanie pojednávania bez prítomnosti advokátky (klientka nepožiadala o prerušenie pojednávania),
b/ palmáre, ako zdroj príjmu obhajoby (advokácia je úžasný biznis, porovnateľný s exekučným biznisom).
Na inštitucionálnom násilí a sekundárnej viktimizácii a predlžovanom strese a napätí, sa na tomto pozadí podieľa aj obhajoba. Lebo jej palmáre.
Pozrite si aj zaujímavú diskusiu (svoj článok píše český justičný bloger a justičný aktivista Tomáš Pecina):
„O kouzelném světě postkomunického dokazování jsme psali minule, dnes tu máme něco podobného: případ vyvedeného advokáta. Jak barvitě líčí na svém blogu advokátka Klára Samková, soudce Obvodního soudu pro Prahu 8 Miloslav Sládek ji v pátek nechal vyvést ze soudní síně a poté nerušeně pokračoval v projednávání opatrovnické věci. Bez advokáta se panu soudci jistě jednalo pohodlněji, o tom žádná. Fascinující však je, nakolik si český soudce může být jist, že se mu nic nestane, přestože se dopustil jednání, které má všechny znaky trestného činu.“
https://paragraphos.pecina.cz/2016/11/vyvedte-toho-advokata.html