Za potulkami po Čiernej Hore 1. časť

Základné informácie

Čierna Hora (Crna Gora/Црна Гора, tal. Montenegro [doslova „čierna hora) vznikla na základe referenda o odčlenení od republiky Srbskej v roku 2006. Vzhľadom na to, že zostala sprvoti bez vlastnej meny, prijala ako platidlo v Európe stále rozširujúce sa euro. Ide o pomerne malú krajinu so 625000 obyvateľmi, jazykom je Srbština a na rozdiel od Srbska používa k písaniu latinku.

Charakteristika

Ekologická a hornatá krajina s mnohými zaujímavosťami, všadeprítomnými cirkvami, pamiatkami s pohnútkami k turistike, k sadnutiu na bicykel, či motorku a v neposlednom rade aj s nádychom starého slovanstva.

Plány a cesta zo Slovenska

Tak ako iste aj čitateľ, aj my sme si najskôr to čo naplánovali. Pozreli mapu, dostupné informácie, preštudovali bedekre. Však to poznáte a aj vám sa snáď niekedy stalo, keď ste išli niekam na výlet a až po výlete zistili, že sa tam nachádza ešte toto a tam zas tamto…. prečo sme to nepozreli a pod. Alebo ste boli na nejakom mieste, ktorému ste nedávali nejak zvláštny význam a až po návrate sa dozvedeli o dôležitosti, či význame toho miesta.

Po niekoľkých diskusiách, zvážení možností sme po čase dospeli k zhode názorov (bolo nás osem). V podstate existuje pre cestu autami viac možností. Dá sa vybrať cestou cez Maďarsko a Chorvátsko, pričom v Chorvátsku vedie cesta pozdĺž pobrežia na juh, čo sme na neustále zvyšovanie cien v Chorvátsku a najmä poplatkov za diaľnice zavrhli. Pravdupovediac nás diaľnice ani veľmi nelákali. Zvýšená spotreba a najmä nemožnosť sledovania okolia nás to od takejto možnosti dosť odrádzalo. Druhou možnosťou je cesta cez Maďarsko a následne cez Bosnu a Hercegovinu. Tu nás odhovárali najmä správy o náročnej ceste v okolí kaňonu Piva a teda časti na bosniansko čiernohorskej hranici, čo napokon sme aj tak skúsili, ale až pri návrate na Slovensko. Napokon vyhrala možnosť s trasou Šahy – Budapešť (obchvat) –  Segedín – Belehrad (obchvat) – Zlatibor – Užice – Prepolje – Bielopolje – Podgorica a Sutomore, ktorá meria 1052 kilometrov a podľa google maps, by sme ju mali prejsť za menej ako 15 hodín. Skutočnosť bola akosi trochu iná, keďže sme logicky mali zastávky na občerstvenie, kávu a pod.

Rozhodne musím odporučiť si zakúpiť, podľa dĺžky pobytu, elektronickú známku až po vstupe do Maďarska a to hneď v prvej dedinke na pumpe. Týmto ako aj platbou kartou rozhodne ušetríte pár eúr.  Tak isto sa vyvarujte cestovať v sobotu ráno, keďže by ste sa na maďarsko srbskú hranicu dostali okolo obeda a je viac ako isté, že vás predstihnú kolóny Srbov, Bulharov a najmä Turkov vracajúcich sa z prác v západnej Európe. Naviac je tu hranica šengenského priestoru a teda pasové kontroly. (Slovensko má bezvízove styky s Čiernou Horou, so Srbskom a aj  S Bosnou a Hercegovinou, všade tu cestujete na občiansky preukaz a iba v prípade detí potrebujete doma vybaviť pas). Preto vyrazte z domu už v piatok a to tak, aby ste na hranici boli zavčasu ráno. Prakticky celú cestu od Budapešti až po hranicu ideme po diaľnici (poplatok za dva týždne cca 15,-€) Po prekročení maďarsko srbskej hranice pokračuje diaľnica ešte po Belehrad (Beograd). Tu je už systém mýtnic a poplatok za tento úsek je cca 2,50€.  Na väčšine miestach celého úseku hlavnej cesty v Srbsku je možná platba aj v eurách. Dokonca to dávajú často aj na známosť informačnými tabuľkami pri ceste. Podobne je to aj v názvoch miest, ktoré sú uvádzané v cyrilskom písme – azbuke a pod tým aj v latinke. Ak máte čas, môžete pred Novým Sadom odbočiť a pozrieť si takmer rýdzo slovenské mestečko Báčsky Petrovec, či v Novom Sade tamojšiu pevnosť rozprestierajúcu sa na kopci nad Dunajom. Za Belehradom je nutné sa držať cesty vedúcej na Zlatibor alebo Čačak a neskôr vchádzame do stále viac a viac hornatejšej časti Srbska, ktoré doposiaľ dominovalo najmä nekonečnými lánmi polí s kukuricou, slnečnicami a inými plodinami. V prevažnej väčšine cesty je odporúčanou rýchlosťou 60 – ka, ale po skúsenostiach, ktoré každou hodinou nadobúdame, sme jazdu prispôsobili domácim, čo vychádza na zhruba o 20 km za hodinu viac. Zvláštnosťou  srbských ciest je, že značenie odporúčaných rýchlostí je pred každučkou zákrutou a napodiv sedí veľmi presne s tou domácou zvyklosťou ísť o 20 km za hodinu rýchlejšie. Cesta je v dobrom a zjavne udržiavanom stave. Vidno, že v Srbsku sú si vedomí tejto spojnice s významným susedom, ktorý má morské pobrežie a teda turizmus, a ktorý je istotne aj nemalým odberateľom potravinových produktov, čo sme si mali po príchode na Čiernu Horu možnosť všimnúť. S pribúdajúcimi kilometrami sa dostava na rad únava. Sú tu možnosti sa zastaviť v tunajších motorestoch a prípadne aj prespať. Jedným z nich je aj motorest v Bistrica na Limu (toto miesto google maps nepozná, nachádzasa medzi mestečkami Nova Varoš a Prepolje, cena trojposteľovej izby v prepočte cca 25,-€ za noc). Občerstvili sme sa, vyskúšali tunajší guláš (pollitrová miska hustého gulášu plná mäska, miestne čevapi (čevapčiči). Odkaz na stránku motorestu a jedálny lístok https://www.restoranfilipovic.co.rs/kontakt.html Aktuálny kurz je 1,-RSD = 0,0085€. Oddýchli sme si na zhruba hodinku a pokračovali ďalej. Onedlho sa začína stmievať a tu nás v tomto prítmí vítajú priam fantastické horstvá Čiernej hory, ktoré v tom prítmí hrali tmovozelenými až tmavomodrými farbami. Sme vo výške kde les striedajú skalné bralá a cestu pretkáva čoraz viac tunelov, viaduktov. O pol noci vchádzame do hlavného mesta Podgorica, ktorú rýchlo prechádzame. Snáď bolo možno lepšie v motoreste prespať. Nevideli sme v noci okolie cesty do Sutomore. A o jeho zaujimavostiach by sa dalo rozprávať, nakoľko cesta vedie v okolí známeho Skadarského jazera, ktorého stredom prechádza hranica s Albánskom a na ktorého brehoch sa nachádza niekoľko starobylých kláštorov (manastirov). Krátko nato vchádzame do moderného tunela Sozina, ktorý vybudovala v pomerne krátkom čase Slovinská firma a podstatne skracuje cestu k pobrežiu. Jeho dĺžka je takmer 4200 metrov, poplatok za prejazd je 2,50€ a ak si predstavíme turistický ruch, čo by len v letnej sezóne, myslím, že splatnosť tunela (jeho cena 70 milionov eur) nebude dlho trvať. Okolo jednej v noci prichádzame do Sutomore, kde nás napriek pokročilej hodine čaká majiteľ apartmánového domčeka, nášho východiskového stanu pre výlety v najbližších dňoch.

Čierna Hora

Čierna Hora je pomerne malá krajina a zo Sutomore je všade blízko a… predsa ďaleko. Horstvo veľmi nedovoľuje budovanie rýchlostných ciest a vzdialenosti, ktoré prejdeme na Slovensku za jednu hodinu tu trvajú dve až tri.

Na úvod tejto časti musím povedať, že dovolenka na Čiernej Hore nebude asi ideálnou pre tých, ktorí idú vyslovenie za opaľovaním a kúpaním sa v mori. Pláže sú veľakrát značne preplnené. Preddisponuje ich k tomu množstvo stánkov, reštaurácií, terás, bohaté trhy a aj život po zotmení, kedy sa terasy menia na množstvá diskoték a zábavy. Veru, na začiatku sme sa za tri štyri dni nabažili mora a slnka a začali rozmýšľať nad prvým výletom.

Ale o tom až v druhej časti.