Verejnoprávnosť a útok na RTVS zvonka aj zvnútra, spravodajstvo, publicistika a tretí sektor

RTVS sa riadi sa Zákonom č. 532/2010 o Rozhlase a televízii Slovenska, ktorý upravuje jej postavenie, úlohy a činnosť vo verejnom mediálnom priestore, spôsob financovania a hospodárenia a štatútom, ktorý v Článku 1 uvádza: „Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.“
RTVS nie je príspevkovou ani rozpočtovou organizáciou, nepodlieha vláde ani ministerstvu kultúry (!) ale ani parlamentu, až do momentu potreby a politickej vôle (návrh) otvoriť zákon o RTVS alebo zákon o koncesionárskych poplatkoch (340/2012) alebo vo veci zmien a úpravy spôsobu financovania RTVS, pričom parlament sa môže uzniesť dokonca aj na zrušení tejto inštitúcie ako zbytočnej, a to bez akéhokoľvek konfliktu s Ústavou SR, lebo RTVS nie je zriadená ústavou, len zákonom.
Ústavný súd by sa ale mal a mohol na podnet zaoberať ústavnosťou povinných koncesionárskych poplatkov („zástrčkový zákon“).
A parlament zákonom o financovaní RTVS. Podobné systémy verejnoprávnych médií v zahraničí nie sú žiadnym meritom a podmienkou pre to, aby verejnoprávnu, ibaže „chorú“ RTVS s jej osobitným ale trvale (chronicky) nezvládnutým postavením malo aj Slovensko.
Alebo práve naopak, v možnosti je aj otvorenie ústavy a RTVS zriadiť osobitným ústavným zákonom a tým posilniť a stabilizovať jej postavenie. Súčasťou ústavného zákona by mal byť aj spôsob financovania RTVS, ktorého základom by mala byť percentuálne vyjadrená časť HDP, určená pre RTVS. Ak by to malo mať zmysel, vyžadovalo by nutné rozobratie RTVS na súčiastky, a jej úplne nové poskladanie, inak sa s tým i bez toho RTVS nepohne nikam…
…
Ak Fico v roku 2012 Zemkovej vytýkal nízku sledovanosť tv spravodajstva, má na to právo ako „radový koncesionár“ až potom politik. “Nás personálne otázky televízie a rozhlasu nezaujímajú, máme za dôležité, aby spravodajstvo verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu boli mienkotvorné a mienkotvorné môžu byť len vtedy, keď majú určitú mieru sledovanosti a počúvanosti.” Vyhlásil „radový koncesionár“ minister kultúry Maďarič. Zemková Maďaričovi (Ficovi): „Je to samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom a plní zákonné úlohy, nie úlohy vlády ani ministerstva kultúry.“
No, sledovanosť RTVS aj dnes (2018) závisí od ponuky a od koncesionárov. Ak nemá sledovanosť, stráca svoj zmysel. Jej ponuka je mienkotvorná, a výsledok je nezáujem a šomranie koncesionárov.
Pozor, koncesionári, Zemková s Ficom a Maďaričom sa v danom čase (2012) bavili o pojme mienkotvornosť televízneho a rozhlasového spravodajstva a zrejme aj s ním paralelnej publicistiky. Pojem mienkotvornosť média má rôzne konotácie, nielen vo význame názoru na jeho kvalitu, ale, do akej miery je médium schopné ovplyvniť verejnú mienku. A ovplyvňovanie verejnej mienky znamená mediálnu manipuláciu verejnosti.
Spomienka na minulosť (alebo, kde je problém dnes?):
https://ekonomika.sme.sk/c/6340093/fico-sa-pustil-do-zemkovej-od-rtvs-ziada-kvalitu-ct.html
RTVS v časti spravodajstvo a publicistika nezodpovedá kritériám komplexnosti a objektivity, nereflektuje objektívnu realitu v jej komplexnosti, a nie je objektívna, pravdivá, a komplexnosti RTVS, ktorú nezaujíma pravda o novičoku, ani pravda o údajnom chemickom útoku v sýrskom Dúmá, ani pravda o „sólo“ akcii lídrov USA, Francúzska a Británie a ich „trestnej výprave“ bez dôkazov, preventívne, vopred, lebo prezumpcia viny, a mimo mandát BR OSN, tobôž pravda o pozadí úmrtia Alfieho Evansa, jeho systémom vynútenej eutanázii, o ľudských právach rodičov a dieťaťa, ani o stave zdravotníctva a súdneho systému UK…
Problematika inštitútu a inštitúcie verejnoprávneho média nemá vecnú oporu o Ústavu SR, preto aj definícia pojmu verejnoprávne médium, je vecou zákona a štatútu RTVS.
V tomto článku sa nevenujem celkovej programovej skladbe a ponuke RTVS, prednostne ma zaujíma verejnoprávnosť RTVS v časti spravodajstvo a publicistika.
Spravodajstvo informuje o udalosti, jej čase a mieste. Základom správy je informácia. Má byť apolitická, neosobná, emočne a citovo neutrálna, na linke expedient-kód-recipient nesmie ani podprahovo prezentovať osobný vzťah vysielateľa (expedient) spravodajcu (editora) k udalosti, správe (kód) smerom k príjemcovi správy (koncesionári). Ak takou je, potom je „mienkotvorná“ a manipulatívna. Inak – „predžutá“ s imanentne do nej vsunutým „návodom na použitie“.
Pojem verejnoprávne spravodajstvo a publicistika RTVS je inštitucionalizovaný druh všeobecne verejne dostupnej služby, v opore o ľudské právo na pravdivé a objektívne informácie a v časti verejnoprávnosť sa tento pojem rovná pojmu rovnosť práv plus rovnaké zaobchádzanie.
Ak ale v spravodajstve splýva správa s návodom na jej použitie, napríklad ruso a putinofóbia vo vzťahu k ruským prezidentským voľbám, také spravodajstvo a správa prestávajú byť neosobné, objektívne, neutrálne a verejnoprávne.
RTVS má byť zhmotnením ľudských, občianskych a politických práv na verejne dostupný príjem pravdivých, objektívnych informácií o dianí doma a vo svete v rámci televíznych novín.
Pojem verejnoprávnosť je odvodený od pojmu verejné a rovné právo. Rovnosť práv je vyjadrená aj rovnosťou povinností vo výmere výšky koncesionárskych poplatkov (zákon). Keďže ale ide o pravidelnú platenú službu, vzťah divák a poslucháč je s RTVS RTVS v „obchodnom vzťahu“ a platí v ňom aj pravidlo má dať-dal.
Ak má byť spravodajstvo verejnoprávne, objektívne a nezávislé, nesmie byť
a/ priamo ani skryto tendenčné, a tým „mienkotvorné“,
b/ poznačené osobným vzťahom spravodajcu k správe,
c/ zo správ nesmie vyžarovať iné politikum, než to, ktoré nesie správa sama o sebe…
Spravodajstvo z domova a zahraničia nesmie byť poznačené osobným vzťahom spravodajcu, redaktora, ani RTVS, k správe, trebárs ruso a putinofóbiou…
Je to ťažké, ale RTVS by nemala podliehať ani vplyvu mimovládneho sektora, ktorý preberá moc v štáte, ani USA a EÚ vyžadovanej povinnej („spojenci“) oficiálnej zahraničnej politike krajín V-4 artikulovanej len ako „naše spoločné národnoštátne záujmy“ premietnuté do zahraničných politík, akou boli aféra novičok, údajný (!) chemický útok v Dúmá a trestná výprava proti Sýrii len z rozhodnutia lídrov USA (Trump bez súhlasu kongresu), Francúzsky Macron (bez súhlasu francúzskeho parlamentu) a Británie (T. May bez súhlasu parlamentu) a všetkých troch „spojencov“ bez súhlasu BR OSN, čím bolo porušené medzinárodné právo tak, ako v prípade Dzurindovcov a spol. vo veci súhlasu s preletmi USA a NATO nad naším územím s cieľom „humanitárneho“ bombardovania bývalej Juhoslávie bez mandátu parlamentu a BR OSN.
RTVS by nemala nekriticky „súznieť“ a takzvanou proeurópskou a transatlantickou orientáciou,  okrem toho, RTVS je v časti programovej služby spravodajstvo a publicistika povinná dodržiavať preambulu Ústavy SR a jej Čl. 1 odsek 1: „Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.“
…
Súkromné printové a elektronické médiá vo vlastníctve, médiá, známe ako mainstream typu SME alebo Denník N, ale už na úpadku záujmu a čítanosti, lebo možnosti webu a jeho ponuky sa rozširujú, saturácia internetom rastie, bárs si nechajú za svoj „exkluzívny“ obsah platiť, zrejme im aj preto klesá ich čítanosť, rady miešajú správu s komentárom a názorom autora v jednom, čím príjemcov manipulujú a formujú ich mienku, názor, postoj.
Ak má RTVS vo svojej definícii (zákon a štatút) označenie, že je verejnoprávna a nezávislá, čo vyhlasuje v medzičasoch na kameru a zvuk, obrazovkách, že je nezávislá, tak takou v mediálnom priestore nie je jedinou, toto o sebe vyhlasujú Denník N a SME, čím kladú na stôl koncesionárov RTVS otázku: Čo je nezávislosť a v čom spočíva exkluzivita nezávislosti „nezávislej RTVS?“  Alebo – V čom, na čom a na kom je naopak RTVS na rozdiel od Denníkov N, SME a mimovládneho „neziskového“ sektora ruka v ruke s nimi a v jednom „nezávislom“ šíku, až príliš nezávislom a neriadenom a nikým nekontrolovanom „závislá“?“  Má byť nezávislosť RTVS postavená na svojvôli údajnej slobody slova niektorých, najmä mladých a odborne nedovzdelaných typu Zuzany Kovačič Hanzelovej, ktorej sa vo svojom vyhlásení zastali mladí, lebo „mladým by v RTVS mal byť umožnený ich slobodný rozvoj…“ Nie! V RTVS nemajú čo hľadať mladí a neskúsení, tí by mali „zrieť a rásť“  v médiách mimo RTVS a tá je na to, aby stabilizovala svoje personálie a skvalitňovala ich internými zmluvami s riadnou skúšobnou dobou, pod vedením služobne starších a skúsenejších a tým priebežne budovala svoje vlastné personálne a silnejúce zázemie.
Ak si redaktor alebo editori či šéf editori neplnia svoje povinnosti, aké im ukladá zákon a štatút RTVS, teda nezvládajú tie najvyššie vysoké nároky na novinársku, redaktorskú a editorskú robotu, nemajú v RTVS čo hľadať!
Tiež som koncesionár, ktorý chce mať o RTVS tú najvyššiu mienku.
Ibaže na RTVS a proti RTVS je vedený útok zvonka aj zvnútra. Mimo iné, ak si Rezníka „pozve“ na Večeru, aby mu ako najvyššiemu nadriadenému Havran s prísediacimi vysvetľoval, čo je to verejnoprávnosť, vnímam to ako niečo, čo je u mňa nepredstaviteľné! Večera mala byť už dávno zrušená, a trójsky kôň liberálov z MNO a Progresívneho Slovenska, denníkov N a SME, ktoré sú tou piatou kolónou, Michal Havran, či je externistom alebo internistom, mal byť už dávno preč, alebo vo výpovednej lehote…
Riaditeľ RTVS by mal otvoriť výberové konanie na redaktorov a moderátorov spravodajstva a publicistiky.
Výberovú komisiu by nemali zaujímať odpovede uchádzačov na otázky typu vzťah novinára k EÚ, USA a Rusku, ale, ako zbiera, hodnotí, triedi a spracúva informácie, ako overuje zdroje a ako s informáciami nakladá…
Tak, ako reláciu Reportéri by mal prehodnotiť Večeru s Havranom a Havrana. Podobne aj Silnú zostavu.
Obávam sa, že RTVS „padne“ na tom, že jej  generálny riaditeľ je slaboch. Načo má RTVS generálneho riaditeľa a ostatný riaditeľský manažment?
…
Budovanie takzvanej otvorenej, slobodnej, demokratickej a názorovo pluralitnej spoločnosti sa v mediálnom priestore a mediálnom diskurze ocitá mimo slobodu a demokraciu. Nachádza vo vnútorne stále viac do seba zacyklenom stave post slobody a post demokracie pod vlajkou ideológie liberalizmu a pod americkým vplyvom.
Za horizontom mohutnejúceho informačného chaosa, zmätku a Babylona, sa stále viac rysuje post liberálna, post demokratická, tretia, totalitná, centrálne riadená a ovládaná spoločnosť.
Slovenská spoločnosť je prostredníctvom týchto médií a skupiny mimovládok tretieho sektora infikovaná západným liberalizmom, ktorý prechádza do klinickej fázy. Útok na RTVS je fázou pokusu o zmenu vlády. Na Slovensku nastáva situácia, Európska komisia pritvrdzuje, inštitucionalizuje a centralizuje boj proti falošným správam vo verejnom mediálnom priestore.
Cenzúra typu SÚTI neexistuje, ale už len málo chýba, a na pôde EÚ vznikne centrálne ministerstvo pravdy (Orwell).
Cesta k pravde je blokovaná agresívnym aktivizmom proti slovenských a pro západne orientovaných MNO (neziskovky) a liberálnych médií typu Denník N a SME.
Kritické myslenie a hodnotenie založené na pochybnostiach voči „povinnému“ názoru ale aj voči „alternatívnej“ pravde je potláčané.
Z médií mainstreamu sa stali politické subjekty, tvoriace a dotvárajúce verejné politiky. Kto teda tvorí politiku, sú to alternatívne a konšpiračné médiá, alebo tvorcovia politík?
…
Konšpirácie vznikajú informačnou entropiou (neurčitosťou), za ich vznik je zodpovedné utajovanie a zahmlievanie skutočnosti a teda pravdy. Ibaže takzvaná alternatívna pravda neexistuje, len pravda, polopravda a lož. Konšpiračná teória prestáva byť konšpiráciou vtedy, ak sa potvrdí, že nejde o konšpiráciu ale o pravdu a realitu.
…
Príklad za mnohé, reprezentatívna a referenčná vzorka: Už stačí len vyhlásenie o vysokej pravdepodobnosti (Salisbury, novičok a Rusi, chemický útok na sýrsku Gútu) a „nepriestrelná“ pravda je na svete. Máme ju príkazom ako povinnú. Kto nie je za, je proti – a ide sa po ňom.
Vláda ľudu a jeho zvolených zástupcov verzus vláda nikým nevolených médií je ohrozená médiami typu SME, Denník N a časťou MNO typu nadácií OSF a pod.
Tieto médiá vedú útok už aj na RTVS a jej údajnú snahu o objektivitu, pluralitu a vyváženosť spravodajstva.  Útok proti RTVS je vedený z jej vnútra aj zvonka, s masívnou podporou denníkov N a SME.
…
Je RTVS v časti televízne a rozhlasové spravodajstvo a publicistika reálne objektívna, ponúka pravdu, nič len pravdu a je takou, za akú sa vydáva?
Názory sa rôznia. Patrím do skupiny, ktorá tvrdí, že takou zďaleka nie je, iba sa tak tvári, inak by nebola by odkázaná na také seba hodnotenie. RTVS to ale vie a robí to preto, lebo nemá čisté svedomie.
V RTVS prebieha údajná mečiarizácia, pretláčajú sa konšpirácie a ruský názor na svet, prepúšťanie nepohodlných, ich nahrádzanie údajne neodborníkmi, a o čo sa v RTVS vlastne bojuje?
Ajhľa, čítajte a počúvajte, ako situáciu vo vnútri RTVS hodnotí denník SME:
https://domov.sme.sk/c/20814284/podcast-v-rtvs-zuri-vojna-reznik-vyhadzuje-ludi.html
Ak by sa Rezník rozlúčil s viac, než len štyrmi externistami, čo zrejme urobí, je to oveľa menej, než prepustila Zemková a Mika… a sú dnes pre to aj zrejme dobré ekonomické dôvody (ide aj o neprimerane vysoké platy a odmeny, rovnajúce sa alebo prekračujúce výšku platových náležitostí ústavných činiteľov, ale aj riadne narušenú cenotvorbu internej a externej tvorby a produkcie takzvanej ľudskej a vecnej hodnoty za peniaze…).
…
Protesty opozície proti Orbánovej vláde v Maďarsku, pražskej kaviarne proti Babišovi a Zemanovi, slovenskej „nezávislej“ verejnosti proti slovenskej vláde, Navaľného stúpencov proti Putinovi, majú spoločného menovateľa, a to „demokratizáciu a liberalizáciu“ štátov strednej a východnej Európy na obraz západných spoločností…
Všade cítiť vplyv tretieho sektora. Infiltroval sa aj do RTVS. Žiadna mečiarizácia. Nezmysel. Sorosizácia!
…
Ak má byť RTVS verejnoprávnou, teda našou, spoločnou, nech takou je, ale ak nie, nech nás už neťahá medzi zdroje svojho financovania a nech sa otvorí všeobecnému liberálnemu mediálnemu trhu ako hocktorá iná neštátna televízia. Ak na trhu obstojí, nech žije. Ak nie, nech padne. To si ale neprajem.
…
SMER ani vládnu koalíciu jednotlivo a ako celok vo všetkom a vždy nemusím, Ľuboša Blahu detto (ľavičiar) nie som totiž ani pravičiar, ale s názorom Blahu súhlasím:
https://www.hlavnespravy.sk/blaha-fico-je-spat-konecne-prechadzame-ofenzivy/1387060
Dôkaz nezmieriteľného rozkolu spoločnosti je možné identifikovať v súboji Klus verzus Blaha:
https://www.hlavnespravy.sk/blaha-chce-v-mediach-viac-nazorov-m-klus-vylucenie-konspiratorov/1388896
Povinná pravda (1): V Dúme bol vedený chemický útok. Povinná pravda (2): Za chemický útok v Dúme je zodpovedný sýrsky režim. Povinná pravda (3): USA, Briti a Francúzi zničili náletmi centrá výroby chemických zbraní. Povinná pravda (4): Útok na Skripaľa a jeho dcéru v britskom Salisbury bol vedený Rusmi a ich novičokom.
Pochybnosti o útoku novičokom v britskom Salisbury nie sú len konšpirácie. Nič z toho, čo bolo medializované, nebolo doložené priamymi dôkazmi.
Pochybnosti o ostatnom chemickom útoku v Sýrii nie sú konšpirácie. Nič z toho, čo bolo medializované, nebolo doložené priamymi dôkazmi.
V mene týchto „právd“ sa nesú obsahy denníkov N a SME, ale aj spravodajstva a publicistiky „verejnoprávnej“ RTVS a podobne aj súkromnej TA3. V slovenskom mediálnom priestore niet úniku inam, než na „voľný web“ do zatiaľ ešte slobodného sveta toku a výmeny informácií. Pôvodne Smatanove zoznamy sú kontraproduktívne.
Označenie konšpirácia, konšpirátor a konšpiračné médiá sú nálepky pre iné názory na pravdu v tom istom predmete veci. Takéto nálepkovanie odmieta prirodzené pochybnosti kriticky premýšľajúcich adresátov a príjemcov správ, podľa: „Pod pätou pravdy vždy klíči pochybnosť.“
Mediálny mainstream, sám seba vydávajúci za liberálny, každý deň od rána do večera dokazuje, že jeho liberalizmus (sloboda a pluralita) je domnelý. Svojou agresívnou propagandou násilnícky presadzuje len jeho pravdy, deštruktívne preniká už aj do prostredia RTVS s cieľom zvnútra ju rozvrátiť.
…
RTVS je už od čias Zemkovej a Miku, v pokročilom všestrannom vnútornom úpadku a rozklade. Nepomôže jej už nič, ani sedem nových riaditeľov, len ju rozobrať na súčiastky a poskladať znova. Alebo zrušiť. A v časti spravodajstvo a publicistika sa prestať sa hrať na verejnoprávnosť a otvoriť sa pravde.
Tá, ktorú tvorí a kreuje a prezentuje RTVS je mediálna pravda, pravda systému, závislá na systéme a jeho pravde.
RTVS (Rezník, ak to zvládne) má voľbu: Alebo sa „postaviť na zadné“ proti systému, zastaviť vnútornú „revolúciu“ alebo odísť.
Situácia v RTVS je už „na hlavu“.
Ešte aj ten, ktorý si svojho chlebodarcu Rezníka pozval na ostatnú večeru, v skutočnosti pracuje proti Rezníkovi.
Alebo zrušiť liberálov. Koledujú si o to. Správajú sa ako „teplí“ lebo sú lepkaví, priľnaví, únavní, vytrvalí, neodbytní a nezničiteľní salámisti, odkrajujúci si stále viac slobôd, moci a oprávnení pre seba, na úkor normálnych ľudí, so zvyškami svedomia a zmyslu pre mieru vecí.
Liberalizmus nerovná sa sloboda. Liberalizmus je nová post komunistická a post fašistická totalitná ideológia s neo fašistickými prvkami. Treba ju zastaviť a označiť za nežiaducu nebezpečnú ideológiu, ktorú popísal George Orwell vo svojom románe 1984 (lož je pravda a pravda je lož) a je  v rozpore s reálnou slobodou a demokraciou, preambulou ústavy a samotnou Ústavou SR.
Prísaha – vravieť a písať pravdu, nič len pravdu, platí pre všetkých.
Prestaňme riešiť jednotlivé persóny kade-tade, riešme systém. Za stav vecí je zodpovedný systém. A za systém my. Ak sa uspokojíme len s čiastkovými a personálnymi zmenami, systém, ktorý podporujeme a legitimizujeme v každých voľbách, ostane tým istým systémom.
Garantujem, že stav vecí, tobôž systém nezmeníme k lepšiemu personálnymi výmenami ale ani riadnymi alebo predčasnými voľbami. Zrútenie systému, už sotva sa držiaceho na nohách, je možné, stačí doň čo len drgnúť predčasnými voľbami, a na Slovensku nastane situácia podobná tej, povolebnej, v Česku…
Otázka platí najmä na adresu aktivistov petície za referendum o predčasných voľbách: Čo po nich? Budete vedieť ako a eko ďalej, a s kým? Čo o tom môžu vedieť Šeliga, Farská, Nagy, plus aktivistickí herci aj s ich racionálne a odborne  vyprázdneným a hlúpym „revolučným“ pátosom, a spol.?
…
RTVS je zrkadlom stavu spoločnosti. Ak v nej prebieha vážny vnútorný rozvrat, je znakom rozvratu „štandardného“ systému. Ide o spojené nádoby. Veci treba riešiť komplexne a neštandardne. Zmenou systému. Toto je kríza všetkého. Pod hlavičkou rozkladajúceho a rozpadávajúceho sa systému. Už takmer nič nefunguje. Odmietam iniciatívy za predčasné voľby, mimo iné aj preto, že môžu dopadnúť úplne inak, než ich naivisti očakávajú. Tá takzvaná „slušná ulica“ vlastne nerobí nič, lebo „na viac“ nemá, lebo jej chýba intelekt, a ak ho nemajú „vodcovia“ stáda, tak len odvoláva.
Predčasnými alebo riadnymi parlamentnými voľbami sa nezmení systém, len vládnuca moc. A tá môže Slovensko stiahnuť až na dno. Nezachránia ho USA, EÚ ani Putin.
Slovensko musí samé. Obávam sa ale, že na to nemá. Nedozrelo mentálne ani intelektovo.
Pekne pozdravujem. 🙂
Autor článku: Juraj Režo alias notorickyobcan