Migrácia ako spontánny sociálno – politický jav s nárokom na humanitu alebo ako nástroj politických cieľov ? Časť II.

Časť II.

Evakuačný tranzitný mechanizmus

Úradujúci predseda Valného zhromaždenia OSN, minister zahraničných vecí a európskych záležitosti Miroslav Lajčák povedal: „Realitou je, že migrácia je už tu a prišla, aby tu zostala. Musíme to akceptovať, naučiť sa s tým žiť…mali by sme teda nájsť cestu, aby sme ju lepšie manažovali.“ Z jeho slov vyplýva, že fenomén migrácie je niečo, čo sa k nám do krajín demokratického Západu dovalilo bez nášho pozvania, bez nášho úsilia, iba celkom spontánne z tretieho sveta a my sme sa tomuto fenoménu vôbec nebránili. Ani slovo kritiky na adresu masovej ilegálnej migrácie. Ak je to už tak, že nás Migrácia ( ako dáma či nevesta ) navštívila, potom je potrebné zachovať triezvu hlavu. Naučiť sa s Migráciou žiť, znamená prijať ju do obydlia ako nevestu, ako určitú zákonitosť vývoja nášho demokratického Západu a v zmysle tejto zákonitosti je potrebné sa lepšie naučiť našu novú nevestu ( migráciu ) manažovať.

S manažovaním ilegálnej a masovej migrácie nezačíname iba v tomto období ( napríklad roky 2015 – 2018 ), je to už záležitosť, ktorá je v popredí záujmov OSN a EÚ už viac ako desaťročie. V tomto roku úsilie nadnárodných politických a ekonomických štruktúr spoločne s mimovládnymi štruktúrami o definitívne sformovanie štrukturovaného systému Valného zhromaždenia OSN. Tomuto zasadnutiu má byť predložená „Globálna zmluva o usporiadanej, regulárnej a bezpečnej migrácií.“ Podľa M. Lajčáka do júla 2018 má byť pripravená a od februára 2018 sa začali rokovania. Majú takéto rokovania zmysel najmä zo strany členských štátov EÚ ? Nedávno odznela informácia, že maďarský šéf diplomacie po zverejnení prvého balíka migračných návrhov preveriť, či jeho obsah je ( nie je ) promigračný. A ak bude promigračný, tak minister má iniciovať vystúpenie Maďarská z rokovaní.

Tento „hrdinský čin“ možno navonok zaberie na povedomie verejnosti, ale nebude mať v skutočnosti žiadny efekt, ak sa splní jeden predpoklad. Je totiž známe, že v prípade OSN a EÚ ide o spoločný postup vo veci prípravy a presadenia modelu masovej umelo riadenej migrácie do Európy. Predpokladá sa, že v rámci schvaľovacieho procesu v rámci OSN globálny pakt o migrácií nebudú odsúhlasovať a podpisovať členské štáty EÚ, ale za EÚ túto úlohu bude plniť Európska komisia. Tento mechanizmus sa má použiť preto, lebo je či bude výrazom ( aktom ) spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. A tejto politiky sa členské štáty s radosťou vzdali v prospech Bruselu.

Ak sa to udeje týmto spôsobom, bude to jasné poučenie pre členské štáty EÚ a jeho obyvateľstvo, čo znamená strata štátnej suverenity. V prípade schválenie globálneho paktu o migrácií tento mechanizmus hlasovania prinesie aj ďalšie dôsledky. Členské štáty EÚ budú v rámci OSN tvoriť výnimku a môžu byť postihované za neplnenie záväzkov zmluvy, pretože v tomto prípade Európska komisia bude môcť použiť inštitút sankciovania Európskym súdnym dvorom.

Veľmi malý manévrovací priestor v súvislostiach s migráciou má Róbert Fico. Ten sa nedávno vyjadril, že odmieta vznik ucelených moslimských komunít na Slovensku, on si stojí za politikou bezpečného Slovenska. V prípade Slovenska nie je to iba problém, že za globálny pakt migrácie bude hlasovať Európska komisia. Jasnou prekážkou toho, aby Slovensko ostalo bezpečnou krajinou , je jeho minister zahraničných vecí a európskych záležitosti Miroslav Lajčák. Ten totiž na určitý čas vykonáva funkciu úradujúceho predsedu Valného zhromaždenia OSN a z toho dôvodu mal povinnosť zložiť sľub. Miroslav Lajčák sa dostal do konfliktu záujmov, pretože zložil sľub vernosti SR ako člen vlády SR.

V prípade úradujúceho predsedu VZ OSN zložil sľub vernosti globálnemu partnerstvu a v tomto prípade nie je viazaný pokynmi svojej vlády. Vychádza mi iba ten záver, že pod vedením M. Lajčáka bude schválený celosvetový zákon „Globálny kompakt o migrácií“, ktorý migráciu zlegalizuje a týmto aktom bude možné oficiálne spustiť globálnu genocídu národov. Štáty sa budú musieť vzdať ochrany a kontroly svojich vlastných hraníc. Na migráciu má vzniknúť právo z kategórie ľudských práv. Organizovanie migrácie prešlo do rúk Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov ( UNHCR ) a nevládne organizácie.

Šéf UNHCR Filippo Grandi na nedávnom ekonomickom fóre v Davose prosil: „Potrebujeme pomoc veľkého biznisu pri prechode z konceptu humanitárnej pomoci na nový koncept začleňovania migrantov do hostiteľských spoločnosti.“ Oligarchovia veľkého biznisu majú, samozrejme, tiež svoje ciele ako napríklad: a) vložiť na plecia miznúcej strednej triedy biedu tretích krajín, b) vysať z tejto triedy prostriedky pre svoje investície v tretích krajinách a c) úplné zničenie národných štátov v migračnom procese. OSN a EÚ nečakajú vo veci ilegálnej migrácie so založenými rukami až na rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN na jeseň 2018.

Prečo som nazval túto kapitolu „Evakuačný tranzitný mechanizmus ?“ Pretože bolo rozhodnuté vybudovať systém na presídľovanie migrantov z rozvojových štátov do vyspelých štátov s pomocou Africkej únie. Je potrebné zdôrazniť, že rozhodujúcu úlohu v tejto záležitosti zohral minisummit o migrácií v Paríži dňa 29.8.2017. Parlamentné listy. sk uviedli, že lídri štyroch krajín EÚ – Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Španielsko – sa na minisummite s lídrami Čadu a Nigeru dohodli, že pomôžu obom africkým krajinám pri kontrole ich hraníc, aby zastavili toky nelegálnej migrácie do Európy. A zároveň sa dohodli, že je potrebné začať azylové procedúry týkajúce sa migrantov smerujúcich do Európy už na území afrických krajín Niger a Čad, ktoré hraničia s Líbyou. Vraj francúzsky prezident má záujem na obmedzovaní prílivu prisťahovalcov do Francúzska a do Európy.

V skutočnosti toto nie je informácia, ktorá má potešiť každého, kto si praje, aby bola zastavená masová ilegálna migrácia. Zastaviť tok nelegálnej migrácie znamená v skutočnosti masový tok migrantov iba zlegalizovať, pretože sa upravuje právo na azyl. Ak je pravda, že podľa ženevských dohôd právo na azyl majú iba utečenci pred vojnou a politicky prenasledovaní, tak právo na azyl sa má rozšíriť na každého, kto má záujem o presídlenie. Minisummit v Paríži rozhodol o tom, že sa má organizovať presídľovanie migrantov s označením „zraniteľní“. A dôvodom k migrácií a k udeleniu azylu sa majú stať aj zmeny spôsobené klimatickými podmienkami ! O tom je už rozhodnuté aj v rámci EÚ, keďže nedávno Európsky parlament prerokoval a schválil dokument, v ktorom sa otázka migrácie dáva do súvislosti s klimatickými podmienkami. K tomu viď dokument EP číslo A8 0403/2017 „Správa o ženách, rovnosti žien a mužov a spravodlivosti v oblasti klimatu.“

Aká je organizácia práce pre presídľovanie migrantov s označením „zraniteľní“ ?Bola zriadená spoločná operačná jednotka OSN, EÚ a Africkej únie Task Force, ktorá má za úlohu organizovať presídľovanie. Nadnárodnými organizáciami a neziskovými organizáciami je realizovaný zvoz migrantov do Nigeru a Čadu, kde sú zriadené hotspoty. Tam pod vedením OSN – UNHCR sú vypĺňané dotazníky a na základe prehlásenia migranta sa mu udelí azyl. Takéto konanie Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov je potrebné pokladať za protiprávne. Podľa prijatého dokumentu Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko budú v Afrike uskutočňovať ochranné akcie – prečesávanie Afriky. Túto úlohu bude realizovať Medzinárodná organizácia pre migráciu. Vyhľadávacie akcie budú vo všetkých krajinách Sahelu: Senegal, Mauretánia, Mali, Burkina, Faso, Eritrea, Niger, sever Nigérie, Čad, Sudán, Južný Sudán, Kamerun, Džabutsko, Centrálna africká republika, sever Etiópie.

Nekonečná drzosť minisummitu zorganizovaného prezidentom Macronom spočíva v tom, že zaväzuje členské štáty EÚ, aby prispievali svojim dielom v oblasti azylovej politiky. ( teda kvótami ) a aby navýšili svoju pomoc Nigeru a Čadu či vôbec k investíciam v Afrike. V každom prípade úhrada nákladov za vedome riadenú masovú a zlegalizovanú migráciu má byť záležitosťou každého členského štátu EÚ. Veľmi zaujímavou aktivitou bude to, že európske vojenské misie v Afrike budú afrických úradníkov vyučovať v otázke manažmentu riadenia migrácie. Ide vraj o také vojenské misie ako EUCAP Sahel Niger, EUCAP Sahel Mali, EUBAM Líbya. Čo je možné zovšeobecniť zo zámerov minisummitu v Paríži ?

1. Je to jedna z ciest ku genocíde európskych národov.

2. V prípade migrantov nejde o humanitárnu pomoc, ale o iné ciele spojené s Európou.

3. Toto je poučenie pre Róberta Fica, ktorý presadzuje účasť SR v jadre EÚ, pretože vtedy vraj niečo ovplyvníme.

4. Evakuačný tranzitný mechanizmus sa zakladá ako jeden z najefektívnejších spôsobov organizovania masovej migrácie, pretože dáva odpoveď na otázku, ako je možné vyvolať masovú migráciu do Európy. Organizácia migračných ciest je jedna z možnosti.

Existuje aj iný spôsob, ako vyhnať utečencov z utečeneckých táborov. Zvyčajne sa nehovorí o tom, že OSN od 1.12.2014 zrušila potravinovú pomoc sýrskym utečencom v táboroch v Turecku, Libanone, Jordánsku, Iraku a Egypte. A už vôbec sa nepripomína, aké veľké zásluhy má demokratický Západ na destabilizácií takých krajín ako Irak, Afganistan, Sýria, Líbya. K tomu si môžeme doplniť intenzívnu kampaň neziskových organizácií a vytváranie migračného biznisu.

V decembri minulého roka ( 2017 ) zasadala Európska rada. Mal sa schváliť návrh na reformu európskeho azylového práva – Dublin IV. K hlasovaniu nedošlo a preto bol dohodnutý polročný odklad. Európska rada však dosiahla zhodu vyčleniť 100,- miliónov eur na riešenie „líbyjskej vetvy“ utečeneckej krízy. Ide o pomoc Líbyi pri ochrane hraníc s cieľom zastavenia ( ! ) prílivu migrantov do tejto krajiny k vybudovaniu integrovaného systému ochrany líbyjských hraníc. Každá krajina V 4 prispeje finančnou čiastkou 8,8 milióna eur !!! V skutočnosti o žiadne zastavenie migrácie nepôjde. To, čo bolo dohodnuté na minisummite v Paríži, to platí aj pre Líbyu. Úradníkov v Líbyi bude o manažmente riadenia migrácie školiť vojenská misia EUBAM Líbya. O tejto vojenskej misií je potrebné sa zmieniť.

Rada EÚ ešte v máji 2013 svojim rozhodnutím zriadila pomocnú misiu EÚ pre integrované riadenie hraníc v Líbyi – EUBAM Líbya. Rada EÚ v svojom vyhlásení na Malte ( vo februári 2017 ) zdôraznila, že úsilie o stabilizáciu situácie v Líbyi je teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým ( ! ) a že Únia spraví všetko pre to, aby prispela k dosiahnutiu tohto cieľa. V Líbyi má kľúčový význam budovanie kapacít pre orgány, aby mohli získať kontrolu nad pozemskými a námornými hranicami a bojovať proti tranzitným činnostiam a prevádzačstvu. Toto bolo zdôraznené v rozhodnutí Európskej rady z júla 2017. Ešte treba zdôrazniť, že pokrytie výdavkov spojených s vojenskou misiou EUBAM Líbya sa na obdobie okolo 14 mesiacov pohybuje v čiastke 18,- až 19,- miliónov eur.

Z uvedených súvislosti vyplýva, že SR sa v osobe Róberta Fica podriadila Bruselu a dá 8,8 milióna eur práve na činnosť vojenskej misie EÚ EUBAM Líbya a verejnosť, ak sa náhodou o tom dozvie, si má myslieť, že je to na zastavenie prílivu migrantov do Líbye. Zo strany EÚ je to veľmi zvláštny prístup. Teraz Bruselu leží na srdci stabilizácia Líbye, ale pred niekoľkými rokmi tá istá Únia neurobila žiadne opatrenia k tomu, aby demokratický Západ na čele s USA si nedovolil zničiť Líbyu a zlikvidovať jej vodcu Kaddafiho.

Samozrejme, demokratický Západ zabezpečil zničenie Líbye, aby mohol presadzovať svoje záujmy a ciele a preto je teraz EÚ poverená byť hráčom na medzinárodnom poli v krajine, ktorý zbiera peniaze na úhradu svojich nákladov v krajine, ktorú je potrebné spravovať namiesto jej ľudu. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu je v Líbyi cez 400,- tisíc migrantov. Podľa UNHCR je v Líbyi registrovaných 44,- tisíc migrantov. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku F. Mogheriniová, ktorá v decembri 2017 rokovala s predstaviteľmi Africkej únie, dala sľub, že do Európy bude presídlených 40,- tisíc migrantov. Predpokladám, že to má byť v tomto roku. Existuje dohoda ( zásada ), že štáty majú poskytovať utečencom všetky potrebné prostriedky k získaniu povolenia do vstupu do inej krajiny. Z tohto dôvodu predpokladám, že na území Afriky sa cez vyhľadávacie akcie v rámci ochrannej misie štyroch členských štátov EÚ a Medzinárodnej organizácie pre migráciu a za aktívnej účasti OSN UNHCR v rámci hotspotov nebudú klásť žiadne prekážky pre presídľovanie migrantov z rozvojových štátov do Európy.

Koniec druhej časti.

Pokračovanie v tretej časti: Globálna sieť programov a organizačných foriem pre migráciu.

Dušan Hirjak