Alex Krainer, trhový analytik, autor a bývalý manažér hedžového fondu, v rozsiahlom rozhovore pre YT kanál Glenna Diesena (28.7.2026, https://www.youtube.com/watch?v=3ixj1Q7j904) ponúka hlbokú a znepokojujúcu analýzu prepojenia medzi energetickými zdrojmi, geopolitickými konfliktami a globálnym finančným systémom. Rozhovor sa začína úvahou o tom, že energia je už viac ako 120 rokov ústredným faktorom imperiálnych vojen. Krainer odkazuje na britské rozhodnutie považovať ropu za energiu budúcnosti a na objav ropných zdrojov na Blízkom východe. Odvtedy sú vojny prakticky zamerané na kontrolu energetických zdrojov. Fosílne palivá vykonávajú päťdesiatkrát viac práce ako ľudské svalstvo. Sú tiež jednou z kľúčových zložiek HDP. Čím viac energie ekonomika spotrebúva, tým je bohatšia a má vyššiu životnú úroveň. Krainer následne analyzuje politiku Trumpovej administratívy voči Venezuele, Iránu a Rusku. Vysvetľuje, že hoci oficiálna rétorika hovorí o jadrových programoch, ľudských právach, demokracii a slobode žien, skutočným cieľom je kontrola energetických zdrojov. Rovnako dôležité je zabezpečiť, aby sa s nimi obchodovalo v amerických dolároch. V prípade Venezuely sa USA zamerali na získanie kontroly nad venezuelskou ropou. Venezuela údajne vlastní najväčšie ropné rezervy na svete. Krainer však spochybňuje presnosť týchto údajov. Krajiny majú motiváciu nadhodnocovať svoje rezervy kvôli kvótam OPEC. Rezervy hlásené od osemdesiatych rokov zostávajú nezmenené napriek každodennej spotrebe sto miliónov barelov. Zároveň poukazuje na to, že domáca produkcia USA dramaticky klesala, kým neprišlo frakovanie. Frakovaná ropa však obsahuje len ľahké zložky. Je vhodná na výrobu benzínu, ale chýbajú jej ťažšie zložky potrebné na výrobu nafty, leteckého paliva a vykurovacieho oleja. Preto USA potrebujú ťažkú venezuelskú ropu a ropu z kanadských dechtových pieskov v Alberte. Trump má o ne záujem a chce pripojiť Kanadu ako 51. štát.
Krainer ďalej zdôrazňuje, že kľúčovým cieľom nie je len získať prístup k rope, ale zabezpečiť, aby sa obchodovala v amerických dolároch. USA tak získavajú kontrolu nad všetkými obchodmi. Americké banky financujú tieto obchody a aktíva sa stávajú majetkom západných bankových inštitúcií. Scott Bessent, americký minister financií, podľa Krainera otvorene hovoril o úspechu vo Venezuele. Išlo nielen o získanie ropy, ale aj o jej predaj v dolároch. Rovnaký cieľ platí vo vzťahu k Iránu. Predaj ropy v dolároch a nákup amerických poľnohospodárskych produktov by posilnil petrodolár. Po vojne na Ukrajine by sa Rusko malo vrátiť k predaju ropy v dolároch. Toto všetko sa odohráva na pozadí prebiehajúcich snáh o oslabenie dolára. Tie prichádzajú najmä zo strany BRICS a Číny. Čína vedie diverzifikáciu mien, rozvojových bánk a platobných systémov. Trump síce tvrdí, že už porazil BRICS, ale ide o prebiehajúci konkurenčný boj.
Krainer potom podrobne vysvetľuje, ako funguje moderný mechanizmus kolonializmu. Západné banky ako JP Morgan, Goldman Sachs a Citigroup poskytujú úvery korporáciám ako Chevron, BP, Shell a Halliburton. Tieto úvery sa stávajú aktívami na súvahách bánk. Korporácie musia splácať úvery v dolároch, takže predávajú ropu za doláre. Toky hotovosti z rozvojových krajín ako Nigéria, Irán, Rusko a Kazachstan prúdia do západných finančných centier – New Yorku, Londýna a Paríža. Ak by Irán mohol rozvíjať svoje zdroje nezávisle, investovať kapitál doma a financovať vlastné spoločnosti, bol by to priamy konflikt so západnými koloniálnymi záujmami. Preto musia USA a Západ získať politickú kontrolu nad týmito krajinami. Krainer poukazuje na dôležitý rozdiel medzi korporáciami a bankami. Chevronu je jedno, či dostane zaplatené v dolároch alebo v inej mene. Bankám ako JP Morgan a Goldman Sachs však ide o to, aby úvery boli splácané v dolároch. Inak by nezískali nič. Preto na predstavenstvách všetkých veľkých korporácií sedia zástupcovia bánk. Ich úlohou je zabezpečiť, aby korporácie slúžili záujmom bánk, nie svojich akcionárov.
Krainer varuje, že vojny proti Iránu a Rusku pravdepodobne skončia porážkou Západu. Pýta sa, čo to bude znamenať pre energetické trhy a finančný systém. V tejto súvislosti analyzuje bankový systém ako časovanú bombu. Krainer vysvetľuje, že banky sú extrémne pákové, čo znamená, že ich aktíva mnohonásobne prevyšujú ich vlastný kapitál. Pákový efekt, alebo finančná páka, je mechanizmus, pri ktorom banka používa požičané peniaze na zvýšenie svojich investícií a ziskov. Princíp je jednoduchý: ak má banka 1 miliardu vlastného kapitálu a požičia si ďalších 19 miliárd, môže investovať spolu 20 miliárd. Ak sa jej investície zhodnotia o 10 percent, zarobí 2 miliardy, čo je 200-percentný výnos z jej vlastného kapitálu. To je obrovský zisk. Problém však nastáva, keď sa investície nepodaria. Ak hodnota jej aktív klesne len o 5 percent, banka príde o 1 miliardu, čo je celý jej vlastný kapitál. Banka je potom technicky v platobnej neschopnosti. Americké banky sú pákové približne dvadsaťnásobne. To znamená, že na každý 1 dolár vlastného kapitálu majú 20 dolárov aktív. Európske banky sú na tom ešte horšie. Sú pákové až tridsaťnásobne. To znamená, že ak stratia iba 3,3 percenta svojich aktív, ich vlastný kapitál je úplne vymazaný. Celá banka môže skolabovať. Ak by zlyhala JP Morgan, stiahla by so sebou aj ďalšie veľké banky ako Citigroup. Je to kvôli vzájomným expozíciám a derivátovým obchodom. Prečo je tento kolaps pravdepodobný? Západné banky majú obrovské investície na Blízkom východe v ropnom a plynárenskom sektore. Katarská produkcia zemného plynu však klesla na nulu. Príjmy sa zastavili a úvery sa stávajú zlými. Saudská produkcia ropy je takmer nulová. Tieto aktíva na súvahách bánk sú v podstate bezcenné, ale banky to nepriznajú. Okrem toho banky investovali obrovské sumy do amerického AI priemyslu. Okrem známych 1,35 bilióna dolárov sa ukázalo, že existuje ďalších 1,6 bilióna dolárov v skrytých dlhoch mimo súvah firiem ako Nvidia, Alphabet a Amazon. USA vsadili všetko na AI, aby získali globálnu nadvládu, ale tento plán zlyhal. Krainer používa prirovnanie k Titanicu. Finančný systém narazil na ľadovec a pád je nevyhnutný. Banková oligarchia bude zachraňovať loď aj za cenu obetovania všetkých pasažierov.
Krainer potom vysvetľuje, ako bude systém reagovať na krízu. Na rozdiel od roku 2008, keď musel Henry Paulson prosiť Kongres o 700 miliárd dolárov na záchranu bánk, dnes už bankári nepotrebujú súhlas Kongresu. Centrálne banky môžu poskytovať likviditu bez obmedzení. Mechanizmus je jednoduchý. Banky prídu k centrálnej banke s dočasne poškodenými aktívami. Centrálna banka vytlačí peniaze z ničoho digitálnym vytváraním meny a poskytne ich bankám. Banky sú zachránené, ale inflácia stúpa. To vedie k hyperinflácii. Ide o rovnaký syndróm ako v Zimbabwe, Argentíne, Venezuele, Nemecku počas Výmarskej republiky a v Sovietskom zväze. Inflácia zachraňuje systém tým, že okráda všetkých ostatných v spoločnosti. Stredná trieda je zničená, pretože úspory na dôchodok zrazu stačia možno len na naplnenie nádrže. Prečo si vybrať infláciu namiesto kolapsu? Ekonomický kolaps by znamenal masívnu nezamestnanosť, bankroty a potenciálne revolúcie alebo občiansku vojnu. Inflácia je pomalšia a menej nápadná forma vyvlastnenia. Krainer pripomína historické paralely. Nemecko pred prvou svetovou vojnou bolo najrýchlejšie rastúcou ekonomickou veľmocou medzi rokmi 1875 a 1914. Vojna bola na Nemecko uvalená podobne ako na Rusko v roku 2022. Následné nekontrolované tlačenie peňazí spôsobilo hyperinfláciu v roku 1922, ktorá vymazala všetky úspory.
Krainer potom vysvetľuje ekonomickú logiku, prečo Európa nemôže prijať porážku na Ukrajine. Ukrajine boli poskytnuté pôžičky, nie dary. Ukrajina predala desiatky miliárd dolárov v dlhopisoch západným investorom. Ak by Západ priznal porážku, tieto dlhopisy by klesli na nulu. V lete 2024 Bank of England oznámila, že bude otvorenejšia v tom, čo akceptuje ako zábezpeku na takzvaných repo trhoch. Aby sme tomu porozumeli, je potrebné najskôr vysvetliť dva kľúčové pojmy. Kolaterál, čo je po slovensky zábezpeka alebo zabezpečovací majetok, predstavuje aktívum, ktoré dlžník ponúka veriteľovi ako záruku, že pôžičku splatí. Ak dlžník nesplní svoje záväzky, veriteľ má právo tento majetok prevziať a predať, čím si vynahradí stratu. Ide o bežnú prax v bankovom svete. Napríklad pri hypotéke je zábezpekou samotná nehnuteľnosť. Pri pôžičkách na cenné papiere sú zábezpekou práve tieto cenné papiere. Repo trhy, čo je skratka pre repurchase agreements, teda dohody o spätnom odkúpení, sú krátkodobé finančné transakcie. Pri nich jedna strana predá druhej cenné papiere s dohodou, že ich v určenom čase odkúpi späť za dohodnutú cenu. V praxi to funguje ako zabezpečená pôžička. Jedna strana potrebuje krátkodobo hotovosť. Druhá má prebytok peňazí a hľadá bezpečné miesto na ich uloženie. Predávajúca strana poskytne kupujúcej strane cenné papiere ako zábezpeku. O dohodnutý čas ich odkúpi späť a zaplatí úrok, ktorý sa nazýva repo sadzba. Tieto trhy sú kľúčové pre fungovanie finančného systému. Banky a ďalšie finančné inštitúcie si na nich požičiavajú a požičiavajú obrovské sumy peňazí na veľmi krátke obdobia, často len cez noc. Tým zabezpečujú svoju dennú likviditu. Centrálne banky pritom zvyčajne akceptujú ako zábezpeku na repo trhoch len veľmi bezpečné a vysoko kvalitné aktíva. Sú to napríklad vládne dlhopisy USA, Británie alebo Francúzska. Centrálne banky nechcú riskovať, že by zábezpeka stratila hodnotu a oni by prišli o svoje peniaze. Bank of England však v lete 2024 oznámila, že bude v tomto smere otvorenejšia. Začne akceptovať aj ukrajinské dlhopisy, ktoré sa vtedy obchodovali za 60 centov za dolár, teda výrazne pod svojou nominálnou hodnotou. To bol jasný politický signál. Centrálna banka kryje chrbát držiteľom týchto dlhopisov a bude ich považovať za dobré aktíva, pretože Západ pevne verí, že vyhrá vojnu. Dôsledkom tohto rozhodnutia je, že ľudia na vrchole finančnej pyramídy nikdy nedovolia vojnu skončiť. Ak by vojna skončila porážkou, stovky miliárd dolárov bohatstva by sa vyparili. Rovnaká logika platí pre Irán. Ak by USA prehrali, iránske dlhopisy a investície by zlyhali.
Krainer diskutuje aj o tom, ako by porážka na Blízkom východe mohla ovplyvniť bublinu AI . Štáty Perzského zálivu získavajú bezpečnosť od USA výmenou za predaj ropy v dolároch. Investujú tieto doláre späť do Ameriky. Ak by štáty Zálivu cítili, že spojenectvo s USA prináša katastrofu namiesto bezpečnosti, mohli by sa odpojiť. Mohli by uzavrieť dohody s Iránom, Čínou alebo inými aktérmi. Ak by boli ich energetické polia zničené, nemali by peniaze na investície v USA. Krainer priznáva, že interpretácia trhov je v súčasnosti ťažká. Trhy reagujú schizofrenicky. Napriek zjavne katastrofálnej situácii na Blízkom východe cena ropy klesá. Je ťažké predpovedať, ako by vývoj v Zálive ovplyvnil AI bublinu. Logika však hovorí, že kolaps by mohol bublinu prepichnúť.
Krainer ponúka fascinujúcu analýzu trhových reakcií. Porovnáva september 2019 a júl 2026. V septembri 2019 Hútijovia zaútočili na Saudi Aramco v Abqaiq. Išlo o jeden útok a cena ropy vzrástla o 8,5 až 9 dolárov za barel. Bol to najväčší nárast v histórii. V júli 2026 je však situácia rádovo horšia. Došlo k uzavretiu Hormuzského prielivu. Pred vojnou ním prechádzalo 20 percent svetových dodávok ropy. Saudská Arábia presmerovala export cez Červené more, ale Ansaralláh uzavrel Báb el-Mandeb pre saudskú ropu. Nasledovali útoky na saudské exportné zariadenia v Červenom mori v Yanbu. V nedeľu došlo k zásahu potrubia z východu do Yanbu. V pondelok nasledoval útok irackých milícií na Abqaiq. Napriek tejto katastrofálnej situácii cena ropy klesla o viac ako 10 percent, dokonca o 12 percent. Krainer vysvetľuje, že k tomu dochádza preto, že niekto predal 100 000 kontraktov Brent ropy pred otvorením trhu. Trumpova administratíva zároveň neustále opakuje, že bombardujú Irán, Iránci im volajú, chcú rokovať a otvoria Hormuz. Toto bolo urobené viac ako dvadsaťkrát a trhy to vždy prehltnú. Tieto masívne nekryté predaje ničia integritu trhov. Už ani školáci nemôžu nevidieť, že niečo je vážne zlé. Krainer opisuje svoju osobnú skúsenosť. Vracal sa do Chorvátska a zastavil na pumpe. Po prvýkrát za 30 rokov mu povedali, že nemajú palivo ani kvapku. Na ďalšej pumpe síce našiel, ale varuje, že keď ľudia uvidia, že pumpy odvracajú autá, začnú panikáriť. Vzniknú dlhé rady a nedostatok. Potom bude veľmi ťažké zdôvodniť, prečo ceny ropy klesajú, keď je nedostatok. Jeho záver je, že každá ríša na svojom páde sa snažila ohnúť ekonomické zákony podľa svojej vôle. Každá z nich zlyhala. Nás čaká obdobie vysokej inflácie a ekonomickej stagnácie. Nie je cesta späť a je to len otázka času.
Na záver Krainer ponúka niekoľko praktických rád, ako sa pripraviť na blížiacu sa krízu. Odporúča vybrať časť peňazí z bánk a mať ich v hotovosti. Banky môžu skolabovať, rovnako ako v Grécku a na Cypre v rokoch 2008 až 2009. Ďalej odporúča zaobstarať si fyzické zlato a striebro. Nie sú riešením, ale dočasným útočiskom a pasívnymi aktívami, ktoré si udržia hodnotu. Najzaujímavejšou myšlienkou je však komunitné poľnohospodárstvo. Farmári bankrotujú, pretože banky im sťažujú prístup k financiám. Ľudia s úsporami môžu investovať priamo do farmárov. Namiesto bankového úveru uzavrú priamu dohodu. Investori poskytnú farmárovi financie a farmár spláca v naturáliách, ako mlieko, vajcia, mäso a zemiaky. Výhody sú zrejmé. Farmár nepríde o farmu, pretože investori nebudú exekuovať. Ľudia budú mať zabezpečené jedlo. Celé to funguje mimo bankového systému. Ak bankový systém skolabuje, dohoda s farmárom stále platí. Krainer zdôrazňuje, že potrebujeme kreatívne riešenia. Budeme potrebovať jedlo, keď sa veci zhoršia, a farmári budú potrebovať financovanie. Komunity musia byť odolnejšie a nespoliehajúce sa len na banky a supermarkety.
Celkovo Krainer predkladá komplexnú a znepokojujúcu víziu súčasného globálneho ekonomického a geopolitického systému. Energia je jadrom všetkých konfliktov. Finančný systém je úzko prepojený s energetickými vojnami. Západ čelí existenčnej kríze, pretože nemôže pripustiť porážku bez kolapsu bankového systému. Bankový systém je extrémne zraniteľný s pákovým efektom 20 až 30-násobku a obrovskými expozíciami voči regiónom, ktoré prestali produkovať energiu. Riešením krízy bude hyperinflácia, ktorá zničí úspory bežných ľudí. Trhy sú manipulované napriek katastrofálnej situácii. Jedinou obranou je pripravenosť na komunitnej úrovni prostredníctvom hotovosti, zlata a najmä priamych dohôd s farmármi mimo bankového systému. Krainer uzatvára rozhovor pesimistickým, no nie fatalistickým tónom. Varuje, že pád je nevyhnutný a je to len otázka času. Zároveň však ponúka praktické rady, ako môžu jednotlivci a komunity zvýšiť svoju odolnosť voči blížiacemu sa otrasu.
(Text spracovaný pomocou deepseek.)
.JPG)
.jpg)
