O osude Česko-Slovenska rozhodli jeho spojenci Francúzsko a Veľká Británia 30. septembra 1938 v Mníchove, kde vydali štát Čechov a Slovákov Hitlerovi v podstate s vedomím Edvarda Beneša, ktorý so svojou ponukou „Mníchova“ poslal do Paríža ministra Nečasa v polovici septembra, a potom svoj plán zmenil na aeroplán a utiekol do Londýna. Slováci 6. októbra 1938 vyhlásili autonómiu v rámci Česko-Slovenska. V noci z 9. na 10. marca 1939 však odvolal prezident Hácha Jozefa Tisa z funkcie predsedu autonómnej vlády, vyhlásil stanné právo a autonómne Slovensko obsadili českí vojaci. Homolov puč. Predsedom autonómnej vlády sa v nedeľu 12. marca stal Karol Sidor, a keďže ten odmietol nemeckú požiadavku na okamžité vyhlásenie slovenskej štátnej samostatnosti, dobehli nemeckí vyjednávači ešte v ten deň do Bánoviec nad Bebravou, kam sa vrátil na svoju faru Tiso, s pozvaním do Berlína. V pondelok ráno zvolal Jozef Tiso predsedníctvo Hlinkovej strany, snemu a autonómnej vlády. A na porade prijal rozhodnutie ísť do Berlína, keďže Slovensko musí poznať zámery Hitlera s konštatovaním, že on nemá žiadne rodinné záväzky a teda okrem seba nikoho neohrozí.
Tam z úst Hitlera počul, že buď Slovensko vyhlási štátnu samostatnosť, alebo ho Nemci ponechajú „svojmu osudu“. Vtedy nemecký minister zahraničných vecí priniesol aktuálny telegram z Budapešti, že Maďarsko sústreďuje na slovenských hraniciach svoje vojská. Tiso omietol vyhlásiť slovenský štát priamo z Berlína, hoci naňho tlačili až do 2. hodiny rannej 14. marca. A tak dostal ultimátum, že slovenský snem musí vyhlásiť samostatnosť do 12.00 14. marca 1939, ináč bude rozdelené medzi Nemecko, Maďarsko a Poľsko. Telefonicky sa spojil s prezidentom Háchom, a ten na ďalší deň zvolal slovenský snem. Slovenskí poslanci rozhodli povstaním 14. marca 1939 o 12.07 hod. o vyhlásení samostatného slovenského štátu – aj keď na nátlak, najdemokratickejším spôsobom.
V zmysle nariadenia SNR č. 33/1945 bol po vojne Tiso uznaný za vinného a 15. apríla 1947 Národný súd ho odsúdil na trest smrti povrazom. Popravený bol 18. apríla 1947.
14. marca 1939 bol pozvaný do Berlína aj prezident Emil Hácha. Ten tam neodolal nátlaku, a súhlasil so vznikom Protektorátu Čechy a Morava, údajne požiadal o nemeckú ochranu českého národa bez akéhokoľvek poverenia príslušným českým orgánom. Už na druhý deň prišiel na Pražský hrad Hitler a jeho fotografia z Hradu sa stala podkladom pre českú poštovú známku.
Existuje filmový dokument o tom, ako 3. júla 1942 na Václavskom námestí prisahá 200 tisíc Čechov vernosť Tretej ríši za prítomnosti štátneho prezidenta Emila Háchu..
13. mája 1945 Háchu zatkli na lánskom zámku a dopravili do väzenskej nemocnice na Pankráci, kde 27. júna 1945 zomrel. V Česku vydali Dr. Emilovi Háchovi poštovú známku 30. novembra 2018. Vydá aj Slovenská pošta známku dr. Jozefovi Tisovi?
15. marca 2026.
Odkaz na video
.jpg)
.JPG)
.jpg)
