Slovensko dnes neprežíva bežnú politickú krízu. Prežíva civilizačný zlom. Rozpadá sa nie ekonomika, nie štát, ale spoločný význam sveta.
Ešte pred pár rokmi sme sa sporili o riešenia. Dnes sa sporíme o to, čo je vôbec pravda. To je kvalitatívne iná situácia. Keď sa spoločnosť prestane zhodovať na realite, prestáva fungovať ako spoločnosť.
Rozpad spoločného mentálneho priestoru
Spoločnosť sa rozpadla na paralelné reality. Každá skupina má vlastné médiá, vlastných odborníkov, vlastné „fakty“. Rovnaké slová majú protichodné významy. Demokracia sa mení na súboj kmeňov, nie názorov.
Bez spoločného mentálneho priestoru neexistuje kompromis. Existuje len konflikt identít.
Politika je bezmocná, lebo rieši dôsledky
Politické projekty zlyhávajú, pretože sa snažia opraviť dom, ktorému sa rozpadli základy. Základom nie je ekonomika, ale vnútorná orientácia spoločnosti.
Keď ľudia nevedia, komu veriť a čo má hodnotu, žiadny reformný balík ich nepresvedčí. Kríza dôvery predchádza kríze štátu.
Rozpad významu ako predstupeň kolapsu
Civilizácie v dejinách nekončili pre technickú zaostalosť. Končili vtedy, keď stratili vnútornú súdržnosť a spoločný obraz sveta.
Keď sa pravda mení na názor a zákon na nástroj moci, štát síce formálne existuje, ale vnútorne sa vyprázdňuje.
Prečo nestačí vymeniť elity
Výmena politických elít nepomôže, ak sa neobnoví kultúra myslenia. Bez schopnosti viesť pravdivý spor, bez jazykovej presnosti a zodpovednosti za slová sa politika mení na emocionálne divadlo.
Spoločnosť bez spoločného jazyka reality sa nedá riadiť – len manipulovať.
Posledná tichá hranica
Skutočný zápas našej doby neprebieha medzi stranami, ale o zachovanie spoločného významu sveta. Ak ho stratíme, voľby zostanú, ale demokracia sa vyprázdni.
Pretože keď sa ľudia prestanú zhodovať na realite, politika sa stáva len formou občianskej studenej vojny.
.JPG)
.jpg)
