Hovorí sa, že prvý dojem urobíte len raz a psychológia tento jav potvrdzuje aj vysvetľuje. Predstava, ktorú si o človeku vytvoríme v prvých sekundách, často určí tón ďalšieho kontaktu. Keď niekto vstúpi do miestnosti sebavedome, hovorí plynulo, usmeje sa …náš mozog okamžite vytvorí obraz kompetentnosti a spoľahlivosti. Aj keď sa neskôr objavia informácie, ktoré tento rámec spochybňujú, prvý dojem zostáva v pozadí a nenápadne ovplyvňuje interpretáciu ďalších signálov. Je to fascinujúca „evolučná“ skratka, ktorá nám pomáha orientovať sa vo svete, no zároveň je zdrojom mnohých omylov. Z evolučného hľadiska to dáva zmysel, nakoľko ľudia sa museli v prostředí ktoré im nebolo vždy naklonené, prívetivé rýchlo zorientovať a rozhodnúť. Napríklad v tom, kto je bezpečný, komu veriť a kam smerovať svoju pozornosť. Náš mozog teda pracuje prediktívne. Čiže z minima údajov vytvára najpravdepodobnejšiu „hypotézu“ a postupne ju upravuje.
„Ak ľudia zlyhávajú, vyzerajú neschopne. Ak ľudia uspievajú, vyzerajú silní a kompetentní. To je haló efekt. Váš prvý dojem nastaví vaše ďalšie presvedčenia o danom človeku …“ Daniel Kahneman
Problém je, že prvá hypotéza nebýva nestranná. Raz nastavený rámec má tendenciu potvrdiť sám seba. Všímame si toho, čo s ním ladí, a ignorujeme či zľahčujeme to, čo nezapadá. Tento jav sa nazýva konfirmačné skreslenie a úzko súvisí s efektom primárnosti. V praxi ho vidíme denne. Pri pracovnom pohovore môže sebavedomý kandidát pôsobiť ako jasná voľba, aj keď jeho hodnoty či schopnosti nezodpovedajú roli. Naopak introvert, ktorý sa rozbieha pomalšie, môže byť neprávom prehliadnutý. Učiteľ či lekár si môže na základe prvých minút utvoriť názor na problémového žiaka alebo pacienta a potom nevedome prispôsobovať komunikáciu tak, že sa pôvodná nálepka ďalej potvrdzuje. V digitálnom svete sa efekt primárnosti ešte znásobuje. Neraz hodnotíme ľudí podľa fotografie, krátkeho profilu či počtu hviezdičiek. To, čo vidíme alebo čítame ako prvé, nastaví tón, cez ktorý filtrujeme všetky ďalšie informácie.
Prvý dojem sa však prepletá s ďalšími známymi skresleniami. Napríklad s „haló efektom“, keď jeden výrazný rys zatieňuje všetko ostatné, alebo s „projekciou“, keď do druhých premietame vlastné neuznané predstavy. Vplyv majú aj naše „súkromné teórie osobnosti“, ktoré si nosíme v hlave a prispôsobujeme nimi realitu. Dokonca aj náš aktuálny stav, teda jako sa cítime mení citlivosť našich zmyslov a rýchlosť súdov. Kontext prostredia hrá rolu tiež. Napriek tomu nie je pravda, že prvý dojem je len klam. Psychológia pozná fenomén „thin slicing“, teda schopnosť zachytiť v krátkom úseku relevantné vzorce správania a orientačne odhadnúť, s kým máme do činenia.
Aj tu však platí, že dobrý odhad je hypotéza, nie verdikt. To, čo príde prvé, má výhodu, no kvalitné rozhodovanie si vyžaduje uvedomiť si silu nástupu a dať si šancu vidieť širší obraz. Ako na to v každodennom živote ? Pomáha štruktúrovať rozhovor, klásť jasné otázky a dávať všetkým ľuďom rovnaké kľúčové otázky, aby sme neboli obeťou dojmového „blúdenia“. Užitočné je meniť perspektivu, napr. čo by sa zmenilo, keby som mal o človeku opačný prvý dojem? Ako by som sa správal inak? A oplatí sa dať si „druhú prvú šancu“. Pri ďalšom stretnutí nechať mozog znovu kalibrovať, akoby sme sa stretlis daným človekom po prvý raz.
„Naše prvé dojmy vznikajú z našich skúseností a prostredia, čo znamená, že ich môžeme zmeniť tým, že zmeníme skúsenosti, ktoré ich tvoria …“ Malcolm Gladwell
A čo keď ide o váš vlastný prvý dojem, ktorý chcete zanechať ? Vyplatí sa byť prístupný a ľudský, zároveň vecný a zrozumiteľný. Autenticita v kontakte s druhým človekom je dôležitejšia než naučené triky. Pomôže tiež krátke naladenie pred stretnutím, spomaliť dych, uvoľniť ramená, pripomenúť si. V prvých sekundách stačia jednoduché věci, teda jasné predstavenie sa, očný kontakt bez nátlaku, úsmev, zvedavá otázka a schopnosť počúvať odpoveď. Ak sa prvý dojem nepodarí, môžete to pomenovať a jemne „resetovať“ a navrhujem skúsiť to znovu. Táto drobná oprava býva ľudskejšia než dokonalý „hraný“ výkon. Zrelý prístup spočíva v tom, že s ním vedome pracujeme. Priznáme prvému dojmu silu, doplníme si však následne informácie o človeku a tiež otvoríme priestor pre zmenu svojho názoru. Pretože prvý dojem je len úvod, prológ …skutočné poznanie druhého začína až potom, čo mu dovolíme prejaviť sa. Zaujímavé je, že výskumy tento fenomén detailne skúmajú. Jedna štúdia poukázala napr. na to, že ľudia dokážu na základe niekoľkosekundového pozorovania učiteľa v škole pomerne presne odhadnúť jeho kompetentnosť – čo potvrdzuje silu „thin slicing“ (čiže schopnosť, ktorá umožňuje ľuďom rýchle rozhodovanie sa). Zároveň však iné výskumy upozorňujú, že tieto rýchle súdy a prvé dojmy“ sú náchylné na predsudky či kultúrne stereotypy. Preto je dôležité vedome spomaliť a dať šancu vidieť viac než len prvý obraz 🧠
📚 Marek Horňanský psychológ Ψ Autor sa aktívne venuje poradenskej a terapeutickej praxi a vzdelávacím projektom zameraným na podporu duševného zdravia. Článok je výsledkom profesijného skúmania a spracovania zdrojov s cieľom poskytnúť hodnotný pohľad na danú problematiku. V prípade otázok alebo záujmu o ďalšie informácie je možné autora kontaktovať online: psycholog.hornansky@gmail.com Pri tvorbe článku bola použitá literatúra: Russell J., Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook (UK Cambridge University Press, 2022, ISBN 1009152483), Nolen-Hoeksema S., Atkinson and Hilgard’s Introduction to 2014, ISBN 1408044102) a Geiser J., Lehrbuch Allgemeine Psychologie (Outlook Verlag, 2024, ISBN 3368659308)
.JPG)
.jpg)
