Súčasné otrasy na svetovej scéne a koniec éry nekontrolovaného financovania starých poriadkov nie sú len správou o politike. Sú priznaním, že svet postavený na diktáte jedného centra stráca dych. Zatiaľ čo sa pozornosť sústredí na vonkajšie konflikty, v hĺbke sa odohráva proces, na ktorý nás nikto nepripravil: návrat k jazyku pravdy a k prirodzenému polycentrizmu, ktorý sme dlho pokladali za stratený.
„Svet ti neukazuje smer. Ukazuje ti, kde si sa prestal cítiť.“ Tento výrok presne definuje dnešok. Stratili sme cit pre vlastnú cestu, pretože sme uverili, že smer nám musí byť doručený zvonka ako hotový produkt z jedného jediného zdroja.
Nánosy, ktoré nás rozdelili
Desaťročia sme boli vystavení vplyvom, ktoré majstrovsky naplavovali do nášho vedomia cudzie predstavy o živote. Nebola to náhoda – cieľom bolo vytvoriť človeka, ktorý hľadá istoty len vonku, v systémoch a cudzích vzoroch. Tým sa však v mnohých z nás vytvorilo polobytie.
Polobytie nie je nedostatok života, ale jeho nešťastné rozloženie. Je to stav, v ktorom nie sme prítomní celí. Časť nášho JA zostala odložená „mimo stôl“, v tieni, kým sme sa snažili zapadnúť do vopred pripravených tabuliek. Žiť v polobytí znamená byť len fragmentom seba samého. Ako hovorí stará axióma: „Človek sa rodí dvakrát: raz z ticha a raz z pravdy, ktorú už nevládze umlčať.“
Život v medzibytí: Ticho, ktoré sa nadychuje
Dnes sa ako spoločnosť ocitáme v medzibytí. Je to ten zvláštny, často náročný priestor, kde staré istoty už neplatia, ale nové sa ešte len formujú. V medzibytí staré pravidlá strácajú moc a tie nové ešte nie sú hmatateľné. Práve v tomto vákuu cítime prázdnotu, pretože sme zabudli, ako sa orientovať podľa vlastného vnútra v momente, keď sa svet začína prirodzene rozširovať na viacero pólov.
Práve tento rozpad starých monopolov – polycentrizmus – je prirodzenou reakciou života na umelú snahu o ovládnutie všetkého z jedného miesta. Svet sa vracia k svojej podstate, kde neexistuje jeden diktát, ale viacero životaschopných centier v rovnováhe. Aby sme sa však v tomto novom usporiadaní nestratili, musíme sa vrátiť k prirodzenému rytmu dozrievania. „Nie všetko v živote smeruje k pochopeniu. Niektoré veci sa len presúvajú, iné dozrievajú potichu.“
Hľadanie vnútornej rezonancie: Virna a Vireta
Cesta k obnove začína tam, kde vzniká virna. Je to moment, kedy sa v nás niečo začína uvoľňovať. Nie je to ešte pohyb, skôr jeho čistá možnosť. Virnu pocítite vtedy, keď sa rozhodnete prestať unikať a na chvíľu sa zastavíte. Je to ten vnútorný bod, kde sa váš osobný smer prestáva míňať s realitou sveta.
Z virny sa prirodzene rodí vireta. Je to pohyb, ktorý prichádza bez nátlaku a vonkajšieho rozhodnutia. Kým starý svet fungoval na príkazoch a vonkajších „šekoch“, vireta je organickou odpoveďou na otvorený priestor. Vzniká vtedy, keď sa človek prestane vnútorne deliť. Vireta nepotrebuje cieľ, aby mala zmysel – jej zmysel je v jej pravdivosti. Je to ten „Hlboký Smer — ticho, ktoré ťa nesie, keď už nejdeš svetom, ale svet ide tebou.“
Svet ako súhra: Virónia a Rodnica
Svet, ktorý pred nami stojí, je priestorom viacerých centier, čo v pôvodnom vnímaní nazývam virónia. Nie je to chaos, ale súžitie rozdielnych prúdov bez potreby násilného zjednocovania. Virónia je duchovným základom polycentrizmu – umožňuje nám existovať vedľa iných bez toho, aby sme sa museli zriecť svojej podstaty. Je to uznanie, že život má mnoho frekvencií, ktoré spolu môžu ladiť práve preto, že sú autentické.
Tento návrat k rovnováhe je dlhodobý proces. Konečným prístavom je rodnica – stav vnútornej stability a dosadnutia. V rodnici človek nachádza svoj tvar a už nemusí bojovať o svoje miesto, pretože ho jednoducho žije. „Nie všetko, čo sa usadí, potrebuje tvar. Nie všetko, čo má smer, potrebuje cieľ.“
Záver: Návrat k živej vode
Obnova tohto spôsobu uvažovania nie je len spoločenskou úvahou. Je to návrat k jazyku, ktorý je v súlade s prirodzeným poriadkom vecí. Život si vždy vyberá cestu najmenšieho odporu a tou cestou je pravda, nie umelo udržiavaná ilúzia jednostrannosti. My, ľudia tohto priestoru, máme schopnosť ladiť sa na tieto hlboké tóny zakódované v našej histórii. Prežili sme zložité časy práve preto, že sme v sebe nosili ticho, ktoré sa teraz opäť začína nadychovať.
Nastal čas prestať čerpať z cudzích zdrojov a vrátiť sa k vlastnej živej vode. Pretože, ako zvyknem hovoriť: „Každý začiatok je len návratom na miesto, kde si sa kedysi stratil.“
.JPG)
.jpg)
