“Byť či nebyť!”

„V čase, keď vstupujeme do nového roka, stojí svet na križovatke.

“Generálny tajomník OSN António Guterres

Vysvetlenie, prečo „Zisk bez straty a strata bez zisku sú nezmysel“.

Ide o dôkaz o tom, že makroekonómia založená na zisku, bez svojho protipólu straty, je, slušne povedané, „ekonomickým, hybridným bojovým umením“, ale v žiadnom prípade nie je vedou zodpovedajúcou pojmu HOMO SAPIENS! Túto pravdu potvrdzuje elementárna logika. V mikroekonómii sa ekonomická realita a jej obraz v podobe peňazí zhodujú s presnosťou na centy. V makroekonómii sú peniaze samostatnou komoditou, a preto nie sú realitou limitované. Ony nielen môžu, ale realite sa exponenciálne odcudzujú! Toto potvrdzujú všetky národné i celosvetové štatistiky, ak ich nefalšujeme, falošne nevysvetľujeme, či nezatajujeme.

Pre ďalší exaktný dôkaz, podobne ako to odporúčam politikom, využijem aj absolútne exaktnú časť ekonómie, a tou je podvojné účtovníctvo a z neho vyplývajúcu účtovná závierka.

Budem to analyzovať v univerzálnom PODNIKU, ako kategórii, pričom pod podnikom možno rozumieť aj svetovú spoločnosť ako náš spoločný domov. V ľubovoľnom PODNIKU všetky náklady, ktoré mal PODNIK pri produkcii, boli uhradené spoločnosti ako celku vo forme opotrebovania dlhodobého majetku, spotrebovaného materiálu, služieb, miezd a univerzálnych služieb poskytnutých spoločnosťou PODNIKU (starostlivosť o územie a obyvateľstvo) v podobe daní a odvodov. V odvedených daniach je teoreticky zahrnutý aj plat generálneho tajomníka OSN! Nikto iný ako spoločnosť sa na výrobnom procese a službách nepodieľal pred ich predajom spoločnosti a peniaze sami o sebe toho nie sú schopné! Žiaden produkt určený na predaj nie je dielom len konkrétneho podniku, ale je dielom celej spoločnosti a celá spoločnosť si ho aj kupuje, a tak rozdiel medzi celospoločenskými nákladmi a cenou v podobe zisku je nezmysel. To potvrdzuje aj súvaha.

Čítanie zo súvahy PODNIKU

Zisk v súvahe je na účte 431 (na Slovensku), ten je pasívny, teda je to dlh účtovnej jednotky (PODNIKU) finančnému kapitálu (vlastníkovi*). To ale znamená, že je to budúca strata pre pracujúcich a spoločnosť ako celok, pretože v nasledujúcom účtovnom období bude v PODNIKU na mzdy pre pracujúcich a odvody + dane pre správcu národných záujmov – štát, a teda aj pre plat generálneho tajomníka OSN menej prostriedkov presne o cent vo výške zisku. Pritom toto bude realitou nezávisle na tom, či v nasledujúcom roku PODNIK vyrobí viac alebo menej, v lepšej či horšej kvalite!

Zisk pre kapitál (vlastníka*) v závierke je v budúcom období pre spoločnosť ako celok stratou!

To znamená, že zlodejom sú prázdne, ničím nekryté (inflačné) peniaze a okradnutý je PODNIK a celá spoločnosť. Podnik pripočítaním zisku k nákladom tak okradol aj sám seba! Spoločnosť ak bude chcieť kúpiť celú produkciu, ktorú v PODNIKU vyrobila, bude si musieť od finančného kapitálu požičať prázdne peniaze! Peniaze na krytie ziskov neznamenajú reálnu nadhodnotu, ale len zriedenie (sfalšovanie) obrazu reality! Tak exponenciálne narastá priepasť medzi ekonomickou realitou a jej zobrazením v podobe finančných metastáz.

Z toho plynie:

„Zisk bez straty a strata bez zisku neexistujú, rovnako ako neexistuje perpetuum mobile vo fyzike!“

Zatiaľ čo pri monoteistickom (živelnom, trhovom) vnímaní zisku je ten dobrodením pre spoločnosť, pri dialektickom (znalostnom, civilizovanom) posúdení je, naopak, zisk pre spoločnosť stratou, rozkladajúcou spoločnosť na bohatých a chudobných, čo ju vedie prostredníctvom finančných metastáz do pažeráka III. svetovej vojny!

Pre laikov:

Myslíte si, že peniaze tvoria reálne hodnoty, a preto im patrí zisk?

Ak tomuto nezmyslu neveríte, tak prečo tolerujete to, že táto spoločnosť prisudzuje zisky finančnému kapitálu, ktorý sfalšoval obraz ekonomickej reality a tvorí finančné metastázy, ohrozujúce ľudstvo i celú planétu?!

* Poznámky:

• Ekonómia by mala byť verným obrazom reálnej ekonomiky a nie vedľajším produktom peňažných operácii, pri ktorých peniaze produkujú ničím nekryté peniaze!

• Pod vlastníkom kapitálu v prevažnej miere vidíme konkrétneho človeka – kapitalistu. Ide o zásadný omyl, pretože tým vlastníkom môže byť aj radový občan, ktorý poberá úroky zo svojich vkladov v banke. Zlodejom je teda virtuálne zobrazenie reality – peniaze, a okradnutým realita – spoločnosť. „Kapitalisti“ sú len vyvolané zlo, plynúce z politicko-ekonomického a právneho zákonodarstva tejto rozporuplnej spoločnosti.

• V prípade korporácií sú neidentifikovateľnými vlastníkmi kapitálu (kapitalistami) aj stúpenci II. dôchodkového piliera na Slovensku (ako referenčná vzorka kapitalistov). Štát týchto ľudí zákonodarstvom donútil, aby sa stali vlastníkmi kapitálu a okrádali ostatných spoluobčanov a pri hlbšej analýze aj samých seba v prospech svetového kapitálu! V skutočnosti 40 rokov bude medzinárodný kapitál* jeho správcom a bude rozhodovať o jeho použití, a teda aj o tom, koho okradne a na čo sa nakradnutý kapitál použije! Toto je virtuálna realita, ktorú spravuje iná virtuálna realita v podobe platného zákonodarstva. Dnešný človek vrátane politikov a takzvaných kapitalistov je iba ich otrokom.

• V tejto súvislosti treba upozorniť, že aj samotný štát okráda občanov vo výške vkladov do II. dôchodkového piliera, pretože v tejto výške musí dotovať I. solidárny pilier, čo dnes predstavuje cca 1,4 miliardy, a teda každého občana, vrátane detí a starcov, okradne, vrátane stúpencov II. dôchodkového piliera, v roku 2025 o cca 260 eur. To, že to kryje pôžičkou na veci nič nemení, len podobne ako zisk, krádež oddiali!

• Vlastníci kapitálu nielen prakticky, ale ani teoreticky nemajú žiadny priamy podiel nielen na reálnej ekonomike (produkcii), ale dokonca ani na okrádaní pracujúcich a celej spoločnosti. Prakticky celý tento proces ovládajú systémovo (možno nevedomky) politici (funkcie), ktorí formujú pre tento účel okrádania právny mechanizmus (hazardnú hru) a prevádzkujú ho prostredníctvom štátu.

• Vo vnútropodnikovom účtovníctve (mikroekonómii) takýto odklad nároku na zisk a spôsobenie straty inému nie je možný, a preto účtovníci, ak sa dopracujú vo vnútropodnikovej závierke k zisku, analyzujú účtovníctvo dovtedy, kým nenájdu chybu a zisk či stratu nezlikvidujú.

• To, čo je v mikroekonómii neodpustiteľnou chybou, je v makroekonómii žolíkom, pomocou ktorého sa ryžujú miliardy a exponenciálne rozkladá a ničí ľudská spoločnosť.

• Kam smeruje súperenie medzi realitou a jej obrazom v podobe kapitálu (virtuálnou realitou – paradigmou)? >>> Globalisti sa snažia „pokojne“ vyľudniť šesť miliárd ľudí masovou eutanáziou.<<< (https://www.naturalnews.com/2024-02-09-globalists-peacefully-depopulate-six-billion-mass-euthanasia.html )

Záver k analýze

Zisk a na ňom rozvinutá makroekonómia je historická chyba v myslení spoločnosti a je načase ich spoločne odstrániť rovnako, ako ju odstraňujú účtovníci v mikroekonómii – inými slovami:

Je načase, aby prebehla vedecká revolúcia v spoločenských vedách a osobitne v ekonómii!

Malo by to byť poučením aj pre naše školstvo, ktoré zanedbáva výchovu k dialektickému mysleniu, na ktorom je založené aj podvojné účtovníctvo. Je mi trápne, ale ja to napíšem:

Predovšetkým treba prevychovať akademikov, profesorov a spol. v oblasti spoločenských vied! Celý čas malo ľudstvo túto chybu pred očami, len vedome či nevedome ju prehliadalo!

Už pred 150 rokmi ľudstvo poznalo pojem „spoločensko-ekonomická formácia“ aj jeho obsah. Dnes to nevieme. Veda nevie, aký je rozdiel medzi kapitalizmom a socializmom. Ako potom máme rozumieť encyklike Centesimus Annus a hľadať pre človeka lepšiu, rozumnejšiu „spoločensko-ekonomickú formáciu“, akou sú kapitalizmus aj socializmus, ktoré toto učenie Katolíckej cirkvi odmieta? My to nechceme vedieť, my nechceme vedieť, prečo sa vedú vojny, my nechceme mier. My nedáme ani cent na hľadanie lepšej, mierovej spoločensko-ekonomickej formácie, aby sme mohli len v Európskej únii venovať na zbrojenie 800 miliárd EUR k už obvyklým miliardám. Mier je zo spoločenského aj ekonomického hľadiska tabu, vojna je idolom ľudstva! Prečo? Lebo vojna je vrcholným prejavom novodobého boha – Zisku a jeho ideovej matky, makroekonómie!

Stovky mojich článkov aj jedna kniha „Lúpež storočia a NEOEKONÓMIA“ na túto tému zapadli do vedomostných odpadkových košov, a to aj prezidentských, vedeckých, masmediálnych aj školských.

Budúcnosť ekonómie

Viem, že po tomto výklade na odstránenie zisku a makroekonómie vznikne obava, že ekonómia bude stagnovať a nebude prebiehať rozšírená reprodukcia. Toto budú šíriť hlúpi makroekonómovia, ktorí sú platení za šírenie vírusu zvaného zisk, a ľudia neschopní dialektického myslenia.

Tak, ako je to v mikroekonómii bežné, zisk bude nahradený nadhodnotou. Nadhodnota, ktorú si ekonómia (vrátane Marxa) spája so ziskom, je reálna hodnota vytvorená nad rámec spotrebovaných hodnôt, ocenených stabilnou menou. To znamená, že nadhodnota cenu novej produkcie zníži a mena sa revalvuje, a nie devalvuje, ako to robí zisk. Niečo podobné prebehlo v ČSR po menovej reforme v roku 1953, keď sa vláda snažila dodržať „Bankovky sú kryté zlatom a ostatnými aktívami Štátnej banky Československej“. Ceny klesli do roku 1960 trikrát.

Dopad neoekonómie na kapitál bude vo forme jeho revalvácie. Ak niekto požičia niekomu peniaze, nedostane úrok, ale dostane späť revalvované peniaze a bude si môcť za ne kúpiť viac. Samozrejme, ak sa zvýši produktivita. V tom je podstata objektívnosti neoekonómie.

Pevná mena bude garantovať transparentné a spravodlivé vzťahy medzi ľuďmi a ich množinami, podobne ako je to pri používaní fyzikálnych jednotiek. Musí platiť:

„Každému podľa zásluh a odkázaným podľa spoločnosťou uznaných potrieb. Žiadne milióny bez zásluh alebo bez spoločenskej kontroly, ako je tomu dnes!

Krátka rekapitulácia:

Feudálna spoločnosť splodila konkurenciu a bezprácny zisk, aby zahmlila okrádanie človeka človekom a spoločnosti jedincami. Dnešná situácia vo svete je už len pokračovanie spoločenskej hlúposti na ceste ľudstva k III. svetovej vojne a sebalikvidácii. Konkurencia a zisk nie sú spoločenské pozitíva, ale negatíva a počiatok cesty končiacej vojnou!

Je tu iná možnosť, a to zavrhnúť túto genetickú chybu, ktorá vznikla pri likvidácii rodového zriadenia. Zavrhnúť nezmyselný zisk a konkurenciu a nastúpiť na cestu spolupráce a rozumného hospodárenia, pri ktorom každý dostane to, čo si podľa ocenenia spoločnosťou zaslúži, a nie to, čo si v mene platnej legislatívy a na jej oslavu ukradne.

Ekonomickú a politickú slobodu, uctievané to veličiny bez reálnej hodnoty, určené na legálne okrádanie i zabíjanie, treba nahradiť demokratickým centralizmom v ekonomike i politike!

„Človek a spoločnosť“, a nie „Človek verzus človek“!

Poučenie:

„Človek je otrokom vlastnej fantázie a nakoniec sa môže stať bez dôslednej spoločenskej kontroly aj jej obeťou!“