Vianoce, ktorým predchádza štvortýždňový advent, sú pre veriacich i neveriacich najvýraznejším obdobím roka. Prinášajú spomalenie, čas s rodinou a tichú reflexiu na konci roka. Ich korene sú v kresťanskej tradícii narodenia Ježiša Krista, no dnešná podoba je pestrá a osobná. Každý si nesie vlastný príbeh, očakávania i rituály. Ľudové zvyky nás vedú k „očiste“ duše, tela a domova a posilňujú pocit spolupatričnosti a viery v dobro. Tento psychologický pohľad pozýva k sviatkom, ktoré sa dajú žiť bez tlaku na dokonalosť. S prítomnosťou, hranicami a jednoduchosťou, vďaka ktorým je radosť pravdivejšia.
„Budem si Vianoce ctiť vo svojom srdci a budem sa ich snažiť držať po celý rok …“ Charles Dickens
Vianoce majú zvláštnu schopnosť ľudí rozsvietiť i zneistiť. Pre jedných sú časom tepla, blízkosti a spomienok. Pre iných sú však zrkadlom osamelosti, nevyriešených vzťahov či tlaku na „dokonalé“ sviatky. Z psychologického pohľadu ide o obdobie zvýšenej citlivosti. Stretávajú sa očakávania s realitou, ideály s bežným životom, rodinné skripty s aktuálnou životnou situáciou. Naša myseľ pritom pracuje s porovnávaním, napr. so starými fotografiami, idealizovanými spomienkami či filtrami sociálnych sietí. Tým nenápadne zvyšuje latku. Vzniká napätie, ktoré sa môže prejaviť únavou, podráždenosťou, úzkosťou alebo pocitom zlyhania, hoci objektívne „robíme dosť“.
V psychologickej praxi sa s tým stretávam často. Jeden z príkladov …stretávam ženu, matku s dvomi deťmi, rozvedenú, rozhodnutú „zachrániť“ Vianoce tým, že všetko bude precízne pripravené a zorganizované. Pečivo, darčeky, program u oboch starých rodičov, harmonogram s bývalým partnerom, žiadne slzy atď. Po pár minútach rozhovoru sa ukáže jadro. Nie nedostatok času, ale prísny vnútorný hlas: „…musí to byť perfektné, inak som zlá mama, dcera i partnerka …“ Spoločne pracujeme na realistickejších očakávaniach, hraniciach či rituáloch. Nie perfektné, ale dostatočne dobré Vianoce …s menej stresu, viac prítomnosti a pravdivosti.
„Najvzácnejší dar, ktorý môžeme ponúknuť druhým, je naša prítomnosť …“ Thich Nhat Hanh
Vianoce sú teda výnimočným časom aj preto, že nám nastavujú isté „zrkadlo“. Našim vzťahom, očakávaniam, hraniciam i tomu, ako narábame so smútkom či osamelosťou. Z psychologického pohľadu neexistuje „správny“ spôsob, ako sviatky prežiť. Existuje len spôsob, ktorý je pre vás a vašich blízkych dostatočne dobrý: pravdivý, zrozumiteľný a udržateľný. Keď vymeníme ideál za realitu, tlak za prítomnosť a výkon za kontakt, prichádza úľava. Vtedy sa rodia skutočné rituály. Nie pre oko, ale pre dušu.
Možno budete mať Vianoce tichšie, skromnejšie, zmeníte program, zjednodušíte darčeky alebo si dovolíte pauzu. Možno otvorene pomenujete napätie v rodine, dohodnete sa na jasných hraniciach, alebo prijmete, že nie každý moment musí byť radostný. Nie je to zlyhanie. Je to znak psychickej zrelosti. Dovoliť si byť nedokonalý a zároveň prítomný. Pre deti, pre seba, pre vztahy s rodinou, blízkymi.
Ak ste tento rok v náročnom období, napr. po strate, v rozvode, s chorobou či finančnom strese …berte Vianoce ako bezpečný rámec pre zjemnenie nárokov. Malé, pravidelné momenty starostlivosti (tichá chvíľa, krátka prechádzka, šálka teplého nápoja, zavolanie blízkemu človeku) majú ľudský, ozdravný účinok.
.JPG)
