Vláda narieka, že nemôže vládnuť. Opozícia odvoláva ministra za ministrom, vládne návrhy zákonov neprechádzajú parlamentom. Poslanci koalície sa sťažujú, že obštrukcie opozičných lavíc blokujú parlament. Každý návrh koalície vyvolá búrku protestov, každý opozičník sa cíti byť odborník na predložený návrh a každý jeho kolega si považuje za povinnosť výborný príspevok pochváliť. Čerpajú jeden diskusný čas za druhým, recyklujú argumenty, čítajú múdrosti z laptopov, ktoré sme každému kúpili. Ak k tomu pridáme aj pravidlo, že s opozíciou sa nehlasuje pochopíme, že z nášho najvyššieho zákonodarného zboru je zoologická záhrada nami veľmi dobre živených obyvateľov. Ak neveríte, zapnite si priamy prenos z rokovania.
Predstavte si, že máte tridsaťročný byt. Je krásny, zabývaný, dobre vybavený, ale potrebuje údržbu. Potrebuje odborníkov, lebo na všetko nestačíte. Máte deti, zamestnanie a musíte si aj oddýchnuť. Zverejníte záujem o remeselníkov. Každému garantujete mzdu, benefity aj dohodu na štvorročnú prácu. Záujemcovia prídu, zazvonia a prejavia ochotu. Ich predák sľúbi poctivosť, slušnosť, zodpovednosť voči vášmu majetku. Opýtate sa: aké remeslo ovládate? Odpovie za všetkých „ máme viacej ako 21 rokov, ani jeden nebol trestaný za úmyselný trestný čin a všetci máme slovenské občianstvo“. Pustili by ste ich do bytu, navyše ak v šuplíkoch máte voľne položené peniaze? Ja nie, ale platný volebný systém nám pod rúškom vše objímajúcej demokracie práve takých odborníkov posadí do NR-SR. Je povážlivé, že podobné pravidlá platia takmer v celej EU. (podľa toho to aj tak vyzerá)
Počuli ste o pripomienkach k volebnému systému? Ak áno tak iba v predvolebných kortešačkách, teda „ako že“, ale naozaj nie. Naopak. Platí, že poslanec nie je zodpovedný za hlasovanie ani po skončení mandátu. Tak komu je lepšie? Môžeme neveriť, môžeme sa čudovať, môžeme namietať aj podávať návrhy – nič sa nezmení. Aj to sľubované referendum zarezali. Raz prezidentka cez Ústavný súd, druhý raz Pellegrini, ako sa hovorí “na drzovku”. Tak ako neplatí ústavou dané zdravotníctvo zadarmo, tak neplatí ani téza, že najvyššia moc v štáte patrí občanom. Celý právny systém delenia moci v štáte je možné vyjadriť Paškovou axiómou „Vyhraj voľby, môžeš všetko“. Už menej sa hovorí kto to platí a už vôbec sa nehovorí kto je zodpovedný a prečo nie je potrestaný.
Poslanci dokážu rokovať o zlúčení dvoch štátnych inštitúcii 5 dní a aj tak sa nedohodnúť, posunú hornú hranicu trestov za ukradnuté horalky, aby sa o pol roka tí istí čo sa toho dožadovali teraz sťažujú že sa tak stalo. Tak zabíjajú čas, ale aj keby ho mali na rozdávanie, hrubé chyby vo volebnom zákone prejednávať nebudú. Použil som množné číslo, lebo otvorená brána do rokovacej sály pre hocikoho nie je jediná konštrukčná chyba.
Horí nám pod zadkom zápalná šnúra existencie, pritom sledujeme iba slaboduché invektívy. Načo máme štátnu televíziu, štátny rozhlas, odborníkov na ústavu, na volebné systémy, na formy vládnutia? Prečo neorganizujú relácie s touto tematikou? Prečo sa nediskutuje o výhodách a nevýhodách referenda – nástroja priamej demokracie? Obávam sa, že budúce voľby podľa súčasného poriadku môžu byť naozaj posledné.
.JPG)
.jpg)
