Potrebujeme reformu politického systému, ale nie podľa predstáv predsedu vlády SR. Časť II.

Je potrebné začať uvažovať a diskutovať o tom, čo ďalej môže obsahovať „Vízia politického dobra v podmienkach Slovenskej republiky“, ktorá vlastne bude predstavovať požiadavky na reformu politického systému. Predkladám tieto svoje návrhy:

I.

Prvoradou úlohou je pripraviť a presadiť reformu celého volebného systému v Slovenskej republike, ktorá má byť spojená s právom bojovať o politickú moc v spoločnosti aj mimo politických strán, s novým výberom kandidátov za zástupcov občanov, s prijatím nového zákona alebo novelizácie Ústavy SR k otázke kreovania vlády SR na čele s jej predsedom.

Potrebujeme pripraviť rámcové návrhy nových volebných zákonov: zákon o voľbách do NR SR, zákon o voľbe prezidenta SR, zákon o voľbách do Európskeho parlamentu. Dôvody zásadných zmien vyplyvajú z potreby obmedziť vplyv a moc politických strán a hnutí a posilniť vplyv a moc občanov – voličov na príprave a schvaľovaní uvedených zákonov, posilniť vplyv občanov v čase kampane pred voľbami, pri výbere kandidátov k voľbám do NR SR, za prezidenta SR a za europoslancov, určiť podmienky, za ktorých bude možné zástupcov občanov odvolať.

Predpokladám, že bude potrebné jednoznačne zrušiť jeden volebný obvod a určiť volebné obvody napríklad podľa okresov v rámci Slovenskej republiky, umožniť iný spôsob tvorby kandidátných listín tak, aby vplyv politických strán a hnutí a strany občianstva bol v rovnováhe, čo znamená, že kandidátka na poslancov nebude tvorená iba politickými stranami, ale aj inými subjektami za stranu občanov. Mimoriadne dôležité bude zabezpečiť, aby nový zákon o voľbách do NR SR neurčoval hranicu – klauzulu 5%, 7% a 10%, potrebnú pre účasť volených kandidátov za zástupcov občanov v NR SR.

Súrne potrebujeme nový volebný systém pre voľby do NR SR

Nepotrebujeme, aby vo voľbách do NR SR kandidovalo napríklad 25 politických strán a hnutí. V skutočnosti potrebujeme, aby vo voľbách do NR SR kandidovalo iba niekoľko ozajstných politických strán a hnutí, najmenej dve, a zároveň aby kandidovali aj občania navrhnutí mimo politických strán a hnutí. Zredukovanie počtu politických strán a hnutí v rámci SR sa však musí udiať na základe nového zákona o politických stranách a jeho prísnych podmienok pre založenie a fungovanie v podmienkach celého územia SR. A na tento nový zákon by mal nadväzovať aj úplne nový zákon o voľbách do NR SR, ktorý zavedie, aby na území SR boli organizované voľby podľa nového volebného systému, v rámci ktorého sa výrazne posilní postavenie volebných okresov.

Predseda vlády SR sa už vyjadril, že je potrebné zvýšiť hranicu (napríklad na 7%) pre vstup politickej strany na pôdu NR SR. Takýto postup pokladám za neefektívny a nesprávny, pretože vôbec nerieši problém efektívneho fungovania politických strán, len ešte viacej ich odsúva do úzadia. Pokiaľ ide o samotnú hranicu vstupu na pôdu NR SR, tak tú nie je potrebné posilniť, ale úplne zrušiť, pretože doslova kradne platné hlasy voličov a prideľuje ich iným politickým subjektom. Nejde o žiadny nezmysel, pretože vo voľbách do NR SR vo februári 2020 zásluhou klauzuly o 5% – nej a 7% -nej hranici pre vstup do NR SR 43 mandátov bolo zrušených a pridelených politickým stranám, ktoré sa do NR SR dostali.

Vyššie uvedený návrh predsedu vlády SR, že je potrebné zvýšiť hranicu pre vstup politickej strany na pôdu NR SR, signalizuje, že ani myslenie v najsilnejšej a najlepšie organizovanej politickej strane sa neuberá v tom smere, ako dať viacej priestoru strane občianstva, ale ako ešte viac dosiahnuť, aby sa hlasy čo najväčšieho počtu občanov – voličov stratili a boli použité v prospech politických strán, ktoré prejdú navrhovanou hranicou. Predsedovi vlády SR ide o to, že je potrebné znížiť počet politických strán v parlamente. Len túto otázku chce riešiť výlučne s koaličnými partnermi, pretože samotná strana občanov ho nezaujíma. Lenže rozdiel je v tom, že zníženie politických strán chce dosiahnuť len novelou zákona o voľbách do NR SR a nie úplne novým zákonom o politických stranách.

Nový volebný systém pre voľby do NR SR by mal vychádzať z vyššie uvedenej zásady politickej rovnosti občanov a politických strán a hnutí.

 

Namiesto jedného volebného kraja pre celé územie SR je potrebné určiť, napríklad, 79 volebných okresov, čo sa rovná počtu okresov v SR.

Pre každý volebný okres bude platiť zásada, že má pridelených do NR SR dva mandáty. Jeden mandát bude pridelený politickej strane (hnutiu), ktorá získa najviac volebných hlasov vo volebnom okrese. Druhý mandát bude pridelený kandidátovi za Občiansky blok, ktorý získa najviac volebných hlasov vo volebnom okrese.

Z uvedeného vyplýva, že NR SR bude tvoriť 158 poslancov volených na štyri roky, pričom polovica z nich ( 79 poslancov ) bude delegovaná na základe kandidátok politických strán ( hnutí ) s podporou hlasov voličov a druhú polovicu ( tiež 79 poslancov ) budú tvoriť tí kandidáti, ktorí boli priamo zvolení v rámci svojho volebného okresu.

Národná rada Slovenskej republiky bude spolovice tvorená voľbou politických strán a hnutí a spolovice priamou voľbou kandidátov z radov občanov, ktorých formálne označujem ako Občiansky blok.

Vzhľadom na počet poslancov NR SR v súčasnosti si nový spôsob volieb vyžiada novelu Ústavy SR, nakoľko článok 73, ods. 1 hovorí o tom, že NR SR má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.

Podľa nového volebného systému sa voľby do NR SR budú konať podľa zmiešaného postupu: podľa zásady pomerného zastúpenia, ktoré určí zastúpenie politických strán a hnutí v NR SR a podľa zásady väčšinového volebného systému s relatívnou väčšinou hlasov, ktorá určí menovite, ktorí kandidáti (za Občiansky blok) sa stanú poslancami NR SR a budú reprezentovať daný okres v zastupiteľskom zbore.

Územie SR sa teda rozdelí na 79 dvojmandátových volebných okresov. V každom z týchto volebných okresov sa zvedie volebný súboj v dvoch úrovniach:

1. medzi politickými stranami a hnutiami, ktoré podali kandidátne listiny a boli zaregistrované,

2. medzi kandidátmi z radov občanov príslušného okresu, na ktorých boli podané kandidátne listiny a boli zaregistrovaní.

Čo sa môže dosiahnuť novým volebným systémom pre voľby do NR SR ?

V demokratickej spoločnosti sa má dbať o to, aby nešlo iba o formálnu politickú rovnoprávnosť, ale sa musia hľadať spôsoby (nástroje, inštitúcie), ako posilniť vplyv občanov ako základu štátnej moci na odohrávajúce sa politické aktivity a procesy v spoločnosti. Dlhodobo prevláda taká politická prax, že občania nemajú zásadný vplyv na správu vecí verejných a politické strany doterajším volebným systémom, keď územie SR tvorí jeden volebný kraj, získali nad občanmi – voličmi absolútnu moc. Nový volebný systém má toto doterajšie postavenie zmeniť aj v prospech občanov – voličov, zrovnoprávniť ich s politickými stranami a teda v konečnom dôsledku v prospech samotnej spoločnosti. Prečo je potrebný nový volebný systém pre voľby do NR SR ?

Pretože vo volebnom systéme sa skrýva niečo, kto z neznámych nositeľov konceptuálnej moci v štáte a spoločnosti či v nadnárodných štruktúrach potrebuje mať pevne v svojich rukách určité riadiace procesy a záujmy vyššie ako sú záujmy samotných občanov SR. Vo volebnom systéme doteraz platnom sa vždy skrýva, ako v prvom kroku obmedziť moc občanov – voličov iba na to najnutnejšie, aby to vyzeralo, že je to demokratické a v druhom kroku ako čo najefektívnejšie „nakladať“ s nositeľmi mandátov v NR SR, aby zbytočne nerobili žiadne prieky a hlasovali za vopred pripravené rozhodnutia. Z tohto dôvodu výber kandidátov za poslancov iba z občanov okresu a iba výber tej politickej strany, ktorá má v okresu svoju členskú základňu, je pre nositeľov konceptuálnej moci (vplyvných prisluhovačov kapitálu) neakceptovateľný, pretože presadzovanie záujmov kapitálu by bolo výrazne ťažšie, ako je tomu v súčasnosti.

Doterajší volebný systém pre voľby do NR SR stále viac posilňuje proces oligarchizácie politiky, do ktorého občania nemajú prístup a ktorý sa deje ako posilňovanie súkromného na úkor verejného. Predpokladám, že nový volebný systém pomôže posilňovanie procesu oligarchizácie politiky zastaviť a ( konečne ) umožní vrátiť do politiky ľudí, ktorí budú dôslednejšie presadzovať verejný záujem, národnoštátne záujmy a potreby občanov – voličov. Nový volebný systém umožní hľadať nový typ – dobrého politického štátnika, ktorý bude presadzovať a spravovať spoločné dobro svojho konkrétneho národa a nie iba záujmy oligarchov a záujmy bruselských mandarínov.

II.

Vzhľadom k tomu, že bude iný systém prípravy kandidátok na poslancov a ich voľba, že zanikne scudzenie platných volebných hlasov z dôvodu zrušenia klauzuly o hranici, ktorú bude potrebné dosiahnuť pre vstup do NR SR, automatický zanikne a nebude platiť žiadne dodržiavanie tradície spojenej s t. z. víťaznou politickou stranou a s akýmsi právom, aby predseda takejto politickej strany bol vymenovaný za predsedu vlády SR a aby mal právo na základe výsledkov volieb (víťazstva) do NR SR zostavovať vládnu koalíciu a Koaličnú radu.

Potrebujeme buď nový ústavný zákon alebo novelizáciu Ústavy SR k otázke kreovania vlády SR s jej predsedom. Nový zákon nebude umožňovať vytvárať Koaličnú radu a ani vládnu koalíciu, ale vládu SR, ktorá sa bude zodpovedať NR SR. Nový zákon tak zruší doterajšiu politickú prax založenú na konflikte záujmov, pretože koaličný spôsob tvorby a fungovania vládnej moci jasne určoval, že zákonodarný a výkonný orgán je praktický to isté a že je v prvom rade na prospech ekonomickým a politickým silám z nadnárodnej (globálnej) úrovne a v druhom rade na prospech záujmom určitých záujmových skupín z vnútra SR.

Nový ústavný zákon o kreovaní vlády SR bude postavený tak, aby umožňoval na oveľa väčšom priestore posúdiť v stanovenej lehote návrhy na predsedu vlády SR a to tak z úrovne politických strán a hnutí ako aj zo strany občianstva a jeho iniciatívnych orgánov. V prípade návrhov na členov vlády SR iniciatíva bude rozšírená na možnosť podávania návrhov zo strany organizačných a riadiacich štruktúr, ktoré zastrešujú jednotlivé odvetvia sociálno-hospodárskeho a spoločenského rozvoja Slovenskej republiky.

III.

Doterajšia politicko-spoločenská prax je teda taká, že za základný aktivizujúci princíp pre celú spoločnosť v záujme uplatňovania štátnej moci a spravovania životov všetkého národného spoločenstva boli zámerne či nechtiac určené politické strany ako také. A k uplatňovaniu aktivizujúceho princípu bola politickým stranám ponechaná absolútna dôvera a absolútna moc. Pri tomto konštatovaní vôbec neberiem do úvahy, že je možné celkom demokratické striedanie politických strán u moci na základe výsledkov volieb. Samotné výsledky volieb však vôbec nič nemenia na podstate, že aktivizujúcim princípom boli, sú a majú ostať politické strany. Takáto prax celkom jasne vyhovuje samotným politickým stranám a najmä za uzákonenej pozície, že pre voľby do NR SR postačuje jeden volebný obvod.

Treba prijať nový zákon o politických stranách, na základe ktorého sa výrazne posilnia požiadavky a nároky na založenie politickej strany, jej fungovanie v potrebnej organizačnej štruktúre a jej pôsobnosť v rámci celej spoločnosti. K tomu moja stručná poznámka: vie si čitateľ predstaviť, aké možnosti pre vládnutie by mali k dispozícií malé politické strany, keď by museli splniť podmienku mať členskú základňu s určitým počtom členov v každom okrese ?

Doteraz platný zákon o politických stranách je na veľmi nízkej úrovni, na založenie a existenciu politickej strany nekladie veľké nároky a umožňuje v konečnom dôsledku podnikať skupinou „talentovaných politikov“ rôzne politické hry a najmä využívať možnosti štátneho rozpočtu. Niektoré politické strany s minimálnou členskou základňou mi pripomínajú politické s. r. o., ktoré založil jeden či mala skupina podnikavcov a ktorej hlavnou podnikateľskou náplňou je oblbnúť potenciálnych voličov tak, aby eseročka získala miesta v NR SR, čo predstavuje základnú podmienku pre vyplatenie príspevkov zo štátneho rozpočtu, ktoré tvoria čistý zisk politickej strany či hnutia.

Je rozumné, múdre, zákonité, ľudské, priateľské postaviť na čelo ľudskej spoločnosti – národného spoločenstva – priamo na akýsi piedestál, politické strany a veriť, že je to jediná záruka fungovania politického národa, jeho spokojného a šťastného života. Môže obyčajný človek – občan svojej vlasti veriť, že politické strany disponujú v praktickom živote dostatočným potenciálom, aby sa im priznalo a rešpektovalo právo na výlučné postavenie v politickom systéme, od ktorého sa môžu „rodiť“ všetky potrebné subjekty, inštitúcie a inštitúty pre spravovanie spoločnosti ?

Som vo veľkých pochybnostiach, či politické strany na Slovensku disponujú nejakým vedeckým potenciálom, odborníkmi na rôzne oblasti života spoločnosti, dostatočne členenou organizačnou štruktúrou a personálnym zabezpečením, mediálnym a agitačným potenciálom, schopnosťou programovo a personálne uchopiť politické riadenie spoločnosti vo všetkých smeroch, finančnou samostatnosťou bez 100 % – nej účasti štátu, či majú k dispozícií svedomitých, čestných, statočných a morálne zdatných predstaviteľov.

Čo by malo byť v novom zákone o politických stranách ? K základným podmienkam pre účasť politickej strany vo voľbách, napríklad do NR SR, má byť splnenie zákonom stanovených kritérií, ktoré majú zásadný vplyv na kvalitu vnútrostraníckeho života a politického konania jej členov. Ide napríklad o počet členov politickej strany, o rozvinutú organizačnú štruktúru na celom území Slovenskej republiky, o finančnú samostatnosť a podobne.

IV.

Vízia politického dobra v podmienkach Slovenskej republiky má obsahovať úlohu záväzného politického upravenia vzťahu vládnej moci a občanov ako základu štátnej moci. Doteraz sa v rámci politického systému SR tomu nevenovala vôbec žiadna pozornosť. Dôvod pre potrebu záväzneho politického upravenia vzťahu vládnej moci a občanov spočíva v tom, aké sú charakteristické znaky poňatia skutočnej demokracie. Uznávam poňatie skutočnej demokracie ako systému založeného na všeobecnom hlasovaciom práve a na tom, že voličstvo je suverénne. O tom, za akých podmienok môže a má byť voličstvo suverénne, som so už zmienil v tomto dokumente vyššie. Záväzné politické upravenie vzťahu vládnej moci a občanov je možné a potrebné upraviť zákonom v týchto rovinách:

Prvá rovina:

Ústavným zákonom potrebujeme zriadiť inštitúciu s názvom „Ústredie občanov pre správu veci verejných“. Možné organizačné zložky „Ústredia občanov pre správu vecí verejných“:

1. Odbor pre analýzu vládnej politiky a tvorba alternatívnych politik na základe iniciatívnych návrhov zdola.

2. Odbor komunikačnej stratégie a optimálneho systému rozhodovania pre celonárodné dialógy (verejné dialógy), realizované cez programovú štrutúru verejnoprávnej televízie.

3. Odbor pre spoluprácu s občianskymi iniciatívami, spolkami a združeniami.

4. Odbor pre televízne a rozhlasové vysielanie na Slovensku a printové média.

5. Odbor pre výskum verejnej mienky orientovaný na plnenie úloh ústredných štátnych orgánov (podľa jednotlivých politik), činnosť politických strán a hnutí, prácu samosprávnych územných orgánov, prácu Európskej únie , OSN a ďalších nadnárodných štruktúr.

6. Odbor pre spoluprácu so súdnou mocou a iniciatívy občanov pre prehodnotenie existujúcich zákonov a prijatie nových zákonných opatrení.

7. Odbor pre vzdelávanie občanov a lídrov občianskych iniciatív, spolkov a združení.

8. Odbor pre otázky priamej demokracie k zavedeniu občianskej iniciatívy a referenda.

9. Odbor managementu Ústredia (administratívny servis pre Ústredie, financie a rozpočet, organizačno – technické záležitosti, personálna činnosť).

10. Odbor pre spoluprácu so zákonodarným zborom, s orgánmi miest a obcí, politickými stranami a hnutiami, orgánmi štátnej moci a správy a pre ustanovenie systému vzájomných záruk ( pre uzmiernenie kritéria osobnej voľby s väčšinovým princípom ).

11. K zdarnému zabezpečeniu úloh a poslania inštitúcie „Ústredie občanov pre správu vecí verejných“ bude potrebné ustanoviť riadiace a kontrolné orgány v tejto (predbežnej) štruktúre:

11.1. „Kongres reprezentantov občianskych iniciatív, spolkov, združení, strán a sympatizantov“ ako najvyšší orgán. Poznámka: tento kongres je treba založiť už vopred, tak ako som to opísal vyššie v záujme ustanovenia celoslovenského občianskeho hnutia orientovaného za nové prístupy v národnej politike a spoluúčasti na správe vecí verejných.

11.2. „Národné kolégium občanov pre správu vecí verejných“ ako riadiaci a výkonný orgán ( tieňová vláda ) „Ústredia občanov pre správu vecí verejných“. Poznámka: aj v tomto prípade pôjde o tom, aby aktívna skupina, napríklad OZ Právo na pravdu, tak ako som to uviedol vyššie, zorganizovala stretnutie zástupcov rôznych iniciatív a dohodla sa na ustanovení riadiaceho a výkonného orgánu s uvedeným názvom.

11.3. Riaditeľ „Ústredia občanov pre správu vecí verejných“ ako profesionálny pracovník pre plnenie úloh jednotlivých odborov a rozhodnutí „Národného kolégia občanov pre správu vecí verejných“.

11.4. Rada pre dozor a kontrolu rozpočtového hospodárenia.

11.5. Poradné skupiny „Národného kolégia občanov pre správu vecí verejných“.

Poznámka: finančné zabezpečenie činnosti inštitúcie „Ústredia občanov pre správu veci verejných“ je žiadúce riešiť z doteraz existujúcich zdrojov štátneho rozpočtu: a) za účasť vo voľbách do NR SR majú mať zaplatené nie politické strany, ale občania – voliči, takže všetky finančné zdroje, ktoré doteraz sú prideľované politickým stranám za hlasy voličov a za mandáty, majú byť dané na samostatný fond pre občanov SR, z ktorého bude financovaná činnosť Ústredia. Druhým zdrojom financovania majú byť finančné zdroje, ktoré sú „nalievané“ do mimovládnych organizácií a nemajú veľký efekt na riešenie otázok účasti občanov na správe vecí verejných.

Druhá rovina:

Pre naplnenie vízie politického dobra je nevyhnutné mať k dispozícií optimálny systém rozhodovania s možnosťou jeho aktualizácie pre každý celonárodný prípad riešenia účasti občanov na správe vecí verejných. V skutočnosti má to byť kompetencia takej autority ako je štátna (vládna) moc a má platiť za situácie, že táto vládna moc je povinná vytvárať podmienky pre naplňovanie ústavného práva účasti občanov na správe veci verejných. Táto kompetencia sa vôbec neuplatňuje. Vládna moc pracuje s nerozvinutým systémom rozhodovania: napríklad uplatňuje medzirezortné pripomienkovanie a občas t. z. sociálne partnerstvo.

Zákon o ustanovení inštitúcie „Ústredie občanov pre správu vecí verejných“ má umožňovať, aby použitie optimálneho systému rozhodovania bolo predmetom iniciatívy samotných orgánov „Ústredia…“, nie iba vlády SR. Zákon tak má umožňovať, aby o použití optimálneho systému rozhodovania tak mohla celkom samostatne rozhodnuť vláda SR ako aj „Ústredie občanov…“ a zároveň aby bola stanovená povinnosť vzájomnej súčinnosti.

Optimálny systém rozhodovania má zabezpečiť naplnenie zásady politickej rovnoprávnosti (kritérium osobnej voľby a teda rozhodovania podľa väčšiny) v rámci otvorenia celonárodnej diskusie k tým najdôležitejším témam takého spoločenstva ako je Slovenská republika. Nám, občanom Slovenskej republiky, musí záležať na tom, aby sme vládnu moc donútili osvojiť si optimálny systém rozhodovania cez činnosť „Ústredia občanov pre správu vecí verejných“ a aby tento systém bol spoločnou kompetenciou, ktorá sa bude v politickom živote spoločnosti priebežne používať.

Optimálny systém rozhodovania má byť preto viazaný na aktivity vládnej moci v rámci jej programového vyhlásenia a na aktivity Národného kolégia občanov pre správu veci verejných ( tieňovej vlády ) v rámci jej programového vyhlásenia. Táto súvislosť dvoch orgánov: štátneho a občianskeho je veľmi dôležitá. Ak bude konať vládna moc vo veci optimálneho systému rozhodovania, orgán občianskej strany pod vedením Národného kolégia občanov sa k tomu iniciatívne pripojí. Ak vládna moc nebude v dôležitých záležitostiach konať, orgán občianskej strany prevezme iniciatívu a bude konať samostatne. Výsledky optimálneho systému rozhodovania predloží NR SR, vláde SR, prezidentovi SR a občanom SR.

Optimálny systém rozhodovania musí mať určitú štruktúru. Predpokladám, že túto štruktúru môžu tvoriť (napríklad) tieto prvky:

1. Určité množstvo písaných informácií a video dokumentov k danej problematike, aby sa občania mohli zoznámiť s jej reálnym stavom. Má to zodpovedať potrebe byť dostatočne informovaný, aby to spĺňalo kritérium kompetencie.

2. Verejné zdôvodnenie oficiálnej politiky vládnej moci k danej problematike.

3. Návrh vládnej moci na riešenie danej problematiky v zmysle Alternatívy č. 1.

4. Využitie verejnoprávnej televízie a rozhlasu v rámci optimálneho systému rozhodovania.

5. Využitie menšín ( pracovných, odborných ) s určitými odbornými kompetenciami k doplneniu kompetenčných schopnosti občanov.

6. Využitie existujúceho priestoru územnej samosprávy ako nedeliteľnej súčasti verejnej správy v rámci Slovenskej republiky ( zapojenie orgánov miest a obcí ).

7. Sformovanie väčšinovej spoločnosti podľa zásad referenda či referenčnej demokracie.

8. Vyžiadanie angažovanosti od menších spoločenstiev – politických strán a hnutí, nátlakových a agitačných skupín, od spolkov, združení a podobne.

9. Uzatvorenie alternatívnych návrhov na riešenie danej problematiky a zorganizovanie verejnej oponentúry.

10. Verejný výskum názorov občanov podľa dohodnutej metodiky a výsledky výskumu.

11. Aké rozhodovacie formy budú prijaté na záver.

Návrh optimálneho systému rozhodovania musí byť prijatý vládou SR, resp. Národným kolégiom občanov vopred, aby sa podľa neho mohlo postupovať, plniť úlohy a kontrolovať ich plnenie či priebežne robiť určité korekcie. Optimálny systém rozhodovania potrebujeme v politike preto, aby dôležité rozhodnutia robila vládna moc na základe rýdzo demokratických procedúr a postupov, základom ktorých je občan – volič.

Tretia rovina:

Potrebujeme zrušiť politiku boja proti extrémizmu, vrátane organizačných a právnych ustanovení a zložiek s týmto bojom spojených. Potreba zrušenie politiky boja proti extrémizmu občanov vyplýva z poňatia skutočnej podstaty demokracie – z toho, že voličstvo je (má byť) suverénne a teda má plne platiť sloboda názoru a prejavu, ktorú má rešpektovať vláda SR a rôzne mediálne skupiny, pričom sa majú za povinnosť riadiť Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, konkrétnejšie Všeobecnou pripomienkou č. 34 k článku 19 uvedeného Paktu s názvom „Sloboda názoru a prejavu“, prijatou Výborom OSN pre ľudské práva v Ženeve v júli 2011. Ak sa nemýlim, tak otázka boja proti extrémizmu a dezinformáciám bola rozpracovaná práve za pôsobnosti súčasného predsedu vlády SR pána Róberta Fica.

Štvrtá rovina:

V rámci záväzného politického usporiadania vzťahov vládnej moci a občanov ako základu štátnej moci bude potrebné prehodnotiť doteraz platné zákonné podmienky, súvisiace s petičným právom a samotným referendom. Bude treba analyzovať, prečo sa až na jeden prípad, referenda organizovali spôsobom, že vo výsledku boli neúspešné, rovnako ako bude potrebné analyzovať prekážky, ktoré stoja v ceste tomu, aby referendum bolo úspešné. Novelizácia sa musí dotknúť aj samotnej Ústavy SR, pretože ustanovenia o referende, uvedené v článkach 93 až 99 bude potrebné viacej upraviť v prospech občanov a ich požiadavkam.

Možno bude potrebné upresniť aj povinnosti a úlohy pre ústredné orgány štátnej správy a územnej samosprávy. Predpokladám, že bude potrebné znížiť hranicu petičných podpisov občanov, na základe ktorých prezident SR môže vyhlásiť referendum, pretože podľa čl. 95 Ústavy SR na platnosť vyhlasenia referenda je potrebné, aby o to petíciou požiadalo najmenej 350 000 občanov. Keď si to porovnáme s prípadom, keď návrh na prijatie uznesenia NR SR o vyhlásení referenda môžu podávať poslanci NR SR a vláda SR, tak tu vzniká veľký nepomer v neprospech občanov – voličov.

Predpokladám, že v budúcnosti bude potrebné problematiku petícií a referenda upraviť v prípade, keď bude prijatý úplne nový volebný systém pre voľby do NR SR a keď sa uzákoní zriadenie „Ústredia občanov pre správu vecí verejných“, v rámci ktorého bude možné stanoviť určité povinnosti a úlohy aj jeho orgánom: samotnému vyššie uvedenému „Kongresu…“ a „Národnému kolégiu občanov pre správu vecí verejných“.

V.

V prvom rade bude potrebné prijať nový zákon o organizácií činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy. Na pomery Slovenskej republiky máme veľa ministerstiev a preto je potrebné uskutočniť radikálny rez a v rámci neho upraviť aj organizáciu ministerstiev a pôsobnosť a úlohy pre ostatné ústredné orgány štátnej správy.

Mimoriadne dôležitou úlohou bude reforma orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy. Miestne orgány štátnej správy predstavuje tú časť verejnej správy, ktorá je zameraná na realizáciu funkcií štátu v jednotlivých územnosprávnych jednotkách. Miestne orgány štátnej správy zahrňajú okresné úrady a ich odbory a ďalšie orgány, ktoré patria pod miestnu štátnu správu ako sú okresné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, daňové a colné úrady, regionálne úrady verejného zdravotníctva. Územnú samosprávu tvoria miestna samospráva na úrovni miest a obcí a samospráva vyšších územných celkov.

Reformu orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy bude potrebné starostlivo pripraviť a po celospoločenskom posúdení aj schváliť. Z môjho pohľadu je potrebné zrušiť osem samosprávnych krajov aj s ich pôsobnosťou v celom rozsahu, územné členenie Slovenskej republiky vrátiť do podoby troch krajov a stanoviť- upresniť počet okresov. Podstatou reformy miestnej štátnej správy má byť posilnenie postavenia okresných úradov aj s ich pôsobnosťou a finančným zabezpečením, potrebným pre rozvoj jednotlivých okresov. To, čo bolo voliteľné na úrovní samosprávnych krajov, je potrebné zabezpečiť pre úroveň okresov: voľbu prednostov okresných úradov a voľbu poslancov v každom okrese SR a starostlivosť o rozvoj všetkých oblasti sociálno-ekonomického, spoločenského a kultúrneho rozvoja každého okresu. Zároveň predpokladám, že bude potrebné, aby reformou prešla aj miestna samospráva na úrovni obcí a miest.

VI.

K vízií politického dobra má patriť aj autentická ľavica, ktorá v skutočnosti neexistuje a ktorú nie je možné stotožniť s opozíciou v rámci parlamentnej demokracie. Znamená to, že ani neexistuje skutočný ľavicový program pre Slovenskú republiku. Už dlhé roky je občan SR presviedčaný, že mu bohate postačuje, ak na slovenskej politickej scéne existujú štandardné politické strany, ktoré v skutočnosti svojimi aktivitami iba predstierajú svoju ľudomilosť či ľudovosť. Bez autentickej ľavice je politický boj ochudobnený, čo znamená, že ani veľká časť občanov žijúcich zo svojej práce nemá možnosť nájsť svojich skutočných zástupcov v politike.

VII.

K najdôležitejšej hodnote každého národného spoločenstva jednoznačne patrí zabezpečenie mieru pre obyvateľov krajiny, v rámci Európy a sveta. Naša vládna moc si pred viacerými rokmi ani nevšimla vyhlásenie vtedajšieho veliteľa ozbrojených síl NATO v Európe amerického generála Scaparottiho, ktorý vyhlásil, že Európa musí byť pripravená na vojnu s Ruskom. Podľa niekedajšieho generálneho tajomníka NATO Stoltenberga európske cesty, mosty, železničné siete by mali byť vhodné pre prepravu tankov a ťažkého vojenského vybavenia na východ Európy. Za dlhé roky sa takéto vyhlásenie a takáto uvedená aktivita pokladala iba za rozprávku, ktorej netreba veriť.

A v roku 2025 už môžeme konštatovať, že so štátnym prevratom na Ukrajine v roku 2014 sa postupne začala organizovať príprava vojenského ťaženia „demokratického“ Západu pod vedením USA, NATO a EÚ na východ proti Ruskej federácií. Všetci v Európe, a teda národné štáty, vrátane Ukrajiny, mali a majú naďalej podporovať politiku Západu, orientovanú na zničenie Ruskej federácie. Vojna na Ukrajine, ktorú zo všetkých síl podporuje Západ, ohrozuje celú Európu, pretože EÚ sa s plných síl venuje militarizácií Európy a prípravam na Veľkú vojnu s RF. A, samozrejme, infraštruktúra vhodná pre vojenské ťaženie na východ, sa pod vedením NATO a EÚ plnou parou realizuje.

Ešte v druhej polovici novembra 2017 ministri zahraničných vecí a obrany 23 členských štátov EÚ podpísali dokument, v ktorom vyjadrili záujem vytvoriť Stálu štrukturovanú spoluprácu EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany (PESCO). Týmto spôsobom sa mal podnietiť rozvoj vojenských projektov a spoločný nákup vojenského vybavenia a zariadení. Ministri obrany členských štátov NATO sa dohodli na vytvorení v európskych hraniciach aliancie akéhosi „vojenského Schengenu.“ Ministri obrany schválili vytvorenie veliaceho štábu na presun síl a prostriedkov v Európe. Keď k tomu pripočítame už niekoľkoročnú militarizáciu východu Európy, tak verejnosť má prečo znepokojovať politika „demokratického“ Západu v otázkach vojny a mieru. Postupnými krokmi nás politickí predstavitelia z EÚ, NATO a členských štátov dostali do dnešnej pozície, z ktorej sme doteraz nenašli žiadne rozumné východisko.

Prečo je nám, národom Európy, bola vnucovaná politika prípravy na vojnu s Ruskom, prečo sa z „demokratického“ Západu šíri vojnové štvanie, ktoré v reči našich politikov je prezentované ako úsilie o bezpečnosť Európy, pretože nás vraj ohrozuje imperialistické Rusko na čele s Putinom. V prospech koho má byť Európa pripravená na Veľkú vojnu s Ruskou federáciou ? Do dnešného dňa sa nikto oficiálne z našich politikov nevyjadril o tom, v prospech koho bola obetovaná samotná Ukrajina, aby viedla zástupnú vojnu s Ruskom.

Naša vládna moc robí takú politiku, ktorá sa zakladá na princípe atlanticizmu a teda jasnej vernosti politike „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ. Slovenská republika oficiálne sa podieľa na konfrontačnej politike „demokratického“ Západu s RF a teda aj na príprave Európy na Veľkú vojnu s RF. Svojou vernosťou k NATO a k EÚ nemáme šancu robiť politiku mierovej spolupráce s Ruskom a otvorene bojovať proti vojnovým štváčom zo Západu. O podpore vedenie zástupnej vojny na Ukrajine s Ruskom sa rozhoduje iba v centrách NATO a EÚ a náš vládny kabinet sa tomu iba prispôsobuje. Pýtam sa preto: Majú právo do otázky mieru a vojny v Európe hovoriť aj občania Slovenskej republiky a Európy ?

Nepochybujeme, že v otázkach vojny a mieru sme všetci rovnako kompetentní a preto má platiť, že naši národní zástupcovia majú právo a povinnosť konať len v duchu toho, ako sa rozhodnú občania. Na Slovensku je príprava na vojnu s Ruskom podporovaná s plným vedomím vládnej moci a jej prisluhovačov a teda s plným vedomím menšiny, ktorá miluje NATO a EÚ s Bruselom. Táto menšina sa opiera nie o moc a vplyv svojich občanov, ale o moc o vplyv nadnárodných štruktúr, čim potláča zvrchovanosť Slovenskej republiky. Prečo to tvrdím, keď sa vládni predstavitelia správajú, že sú celkom mierumilovní a žiadnu vojnu nechcú ? Pretože prvoradé nie sú (nemajú byť) ich osobné postoje, ako občanov Slovenskej republiky, ale ich politické postoje a v rámci nich celú našu národnú spoločnosť zaradili do jedného spolku s vojnovými štváčmi, ktorých je v štrukturách NATO a EÚ neúrekom. Toto, čo urobili predstavitelia „demokratického“ Západu Ukrajine a teda aj Ruskej federácie, je zločin, ktorý sa ničím nedá ospravedlniť.

Škoda, že naši politickí predstavitelia nemôžu sa dopracovať k poznaniu, že existuje určitá dejinná súvislosť, organizovaná trpezlivým „demokratickým“ Západom, ktorá je priamo plánovaná a z ktorej vyplýva toto smerovanie: zničiť socialistický tábor a nedopustiť aby viacej existoval, zničiť ZSSR a na jeho rozvalinách využiť Ukrajinu v prospech plánov Západu, pretože vždy je dobré, keď  Slovania budú bojovať proti sebe, oslabiť a zničiť či rozvrátiť Ruskú federáciu a dostať sa k prírodnému bohatstvu a potom sa postarať aj o to, čo bude s ostatnou časťou Slovanov, vrátane Slovenska.

Smerovanie Slovenskej republiky a Európy k príprave na vojnu s Ruskom je možné aktuálne zastaviť len tak, že bude zorganizované referendum o týchto otázkach:

Otázka A:

Súhlasíte, aby Ukrajina sa stala riadnym členským štátom Európskej únie ?

Áno – Nie

Otázka B:

Súhlasíte s návrhom, aby pod vedením Európskej komisie bola ustanovená Európska armáda aj za účasti ukrajinskej armády a Ozbrojené sily Slovenskej republiky sa stali jej súčasťou ?

Áno – Nie

Otázka C:

Súhlasíte, aby Európska komisia a Európska rada zrušili všetky balíky sankcií, doteraz prijaté proti Ruskej federácií a tým ukončili ďalej uplatňovať politiku sankcií ?

Áno – Nie

Otázka D:

Súhlasíte, že Slovenská republika podporila zvýšenie výdavkov na obranu v rámci NATO na 5 percent HDP a aby ako člen NATO a EÚ sa povinne podieľala na financovaní vojenskej a civilnej pomoci Ukrajine ?

Áno – Nie

Otázka E:

Súhlasíte s návrhom „Dohody o bezpečnostných opatreniach pre Ruskú federáciu a členské štáty Organizácia Severoatlntickej Zmluvy“, ktorú predložila Ruská federácia a ktorú bude potrebné plniť aj zo strany vlády SR ?

Áno – Nie

Otázka F:

Súhlasíte, aby vláda SR a Národná rada SR čo najskôr prijali rozhodnutie o tom, že Slovenská republika použije článok 13 Severoatlantickej zmluvy a oznámi vláde Spojených štátov svoje odstupenie od Zmluvy ?

Iba výsledky referenda dajú vládnej moci jasný mandát, ako má pracovať v štruktúrach EÚ a NATO a aké politické opatrenia môže prijať.

VIII.

Nemám záujem o taký integračný proces v rámci EÚ, ktorý vedie k vzniku super štátu so sídlom v Bruseli. Neexistujú žiadne predpoklady k tomu, aby sa v postojoch súčasnej vládnej moci niečo zmenilo k lepšiemu a aby vládna moc pri svojom rozhodovaní brala na vedomie radiť sa a spolurozhodovať s občanmi SR. Konštatujem, že vykonávanie štátnej moci v otázkach členstva v EÚ bez občanov je protinárodnou politikou, pretože členovia vlády SR chodia do Bruselu iba k tomu, aby čo najlepšie konšpirovali proti občanom SR. Je už celkom jasné, že EÚ v terajšej podobe nie je reformovateľná. Bolo by vhodné, aby sa politici a občania v Slovenskej republike chopili iniciatívy a spoločnými silami dospelí k novému projektu EÚ. V Európe máme aj celkom pozitívny príklad spolupráce národov – fungovanie Európskej zóny voľného obchodu bez zbytočnej regulácie a politickej únie a teda ako obchodného združenia – EFTA.

Zorganizovať celonárodné hnutie za prípravu nového projektu Európskej únie či Európskej zóny voľného obchodu je jediný spôsob, ako kultivovane, verejne a racionálno – kritický riešiť požiadavku doby – mať EÚ či Európsku zónu v prospech členských štátov a Európu ako civilizáciu skutočných národov. Tým sa zároveň prihlásime k Parížskej výzve, ktorá orientuje intelektuálov Európy k obnove skutočnej Európy. Nový projekt obchodného združenia národov Európy môžeme iniciatívne v rámci SR pripraviť a predložiť ho „na stôl“ predstaviteľom národných vlád členských štátov.

Predpokladám, že iba za podmienky porovnania rozdielov medzi modelom medziregionálneho konglomerátu – terajšou EÚ – a organizáciou rovnoprávnych národných štátov na medzivládnom základe – ako obchodným združením národov Európy, je veľmi veľký a zásadný rozdiel, pretože v prvom prípade sa pomaly, ale isto končí existencia suverénnych národných štátov, bude možné v rámci skupín štátov aj spoločnými silami riešiť ukončenie fungovania Európskej únie v terajšej podobe. Čakať na akýsi samovoľný rozpad Európskej únie by bolo nezodpovedným postojom každého národa a preto iniciatíva má byť na strane občanov.

Vypracovať nový projekt obchodného združenia národných štátov Európy má byť prvým krokom. Medzitým do termínu jeho celospoločenského posúdenia a schválenia v rámci orgánov štátnej moci je potrebné prísne sledovať, aby sa ďalšie kompetencie z národnej úrovne úmyselne či z nedbanlisvosti neodovzdavali do Bruselu. Potom pre nový projekt zjednotenia európskych národov hľadať spojencov. Ak sa zdôrazňuje, aké výhody máme z členstva v EÚ, tak sa to bytostne dotýka aj nového projektu: teda slobodne cestovať, študovať a pracovať v krajinách EÚ. Lenže tieto výhody patria aj do vzťahu našej krajiny k ďalším národným štátom, ktoré v EÚ nie sú. Takže kvôli niekoľkým výhodám si nemôžeme davoliť odovzdať svoje životy a budúcnosť do rúk predstaviteľom novej ríše. Všetci zabúdame, aj na čele s našimi politickými predstaviteľmi, rozprávať o tom, aké množstvo nevýhod vyplývajú z globálnych politik prijímaných na nadnárodnej úrovni a ktoré súvisia s potrebou totalitnej regulácie všetkých a všetkého a s otázkami, ktoré sa týkajú politickej únie a teda v konečnom dôsledku zničenia národných štátov v Európe.

Ak vstup Slovenskej republiky do EÚ od 1. mája 2004 bol potvrdený platným referendom, tak ukončenie členstva môže rovnako potvrdiť platné referendum. V učebnici „Právo Európskej únie“ od autorov Jakuba Chrenšťa a Antonína Nesvadu sa píše, že súčasný právny rámec vystúpenia štátu z Únie je zakotvený v článku 50 Zmluvy o Európskej únií. Ten predstavuje konsenzuálny proces, na konci ktorého by mala byť spísaná dohoda o vystúpení štátu z Únie. Každý členský štát sa môže rozhodnúť vystúpiť z Únie a to v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami. V učebnici je uvedené , že ústavnou požiadavkou v rámci štátu môže byť podmienka konania referenda. Ja by som si dovolil k tejto podmienke dopísať aj druhú podmienku, ktorá bola zrealizovaná iba v rámci nášho zákonodarného zboru a bez referenda, pretože dňa 23. februára 2001 bol schválený ústavný zákon, ktorým sa mení a doplňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

Týmto zákonom bol poslancami NR SR vymedzený ústavný rámec pre prijatie Zmluvy o prístúpení k EÚ v článku 7 ods. 2 Ústavy SR. Druhú podmienku môže teda tvoriť zrušenie ústavného rámca, vymedzeného článkom 7 ods. 2 v jeho doteraz platnom znení. Znamená to, že ak sa Slovenská republika rozhodne pre vystúpenie z EÚ tým, že poslanci NR SR zrušia ústavný rámec pre zotrvanie v EÚ a o vystúpeni sa rozhodne v platnom referende, tak členský štát oznámi svoj úmysel Európskej rade. EÚ potom dojedná a uzavrie dohodu o vystúpení z EÚ. Kedy sa môže stať, že poslanci NR SR dokážu zrušiť uvedený ústavný rámec ? Stane sa to iba za predpokladu, že bude zrušený v súčasnosti platný volebný systém, na základe ktorého sa iným spôsobom začne realizovať výber kandidátov za poslancov, keď už nikdy nebude existovať pre celú Slovenskú republiku jeden volebný obvod a keď zároveň bude každému kandidátovi či poslancovi jasné, že je odvolateľný.

Aby bolo referendum o vystúpení Slovenskej republiky z EÚ úspešné, musia v tomto smere byť na dobrej kvalitatívnej úrovni:

a) pripravené a schválené nové volebné zákony pre voľby do NR SR, do Európskeho parlamentu, pre voľbu prezidenta Slovenskej republiky a to za aktívnej účasti občanov,

b) zorganizovaná kampaň pred vykonaním referenda. Z tohto dôvodu pracovná skupina pre prípravu dokumentov pre kampaň pred referendom má byť zložená s právnikov a špecialistov na európske právo a národné právo a z politikov a odborníkov na jednotlivé politiky, presadzované EÚ. V pracovnej skupine nesmú chýbať zástupcovia „Ústredia občanov pre správu veci verejných“.

Môžeme si myslieť a byť presvedčení, že týmto spôsobom bude chcieť pracovať politická strana SMER-SD aj na čele s jej predsedom či dokonca ďalšie politické strany ?

IX.

Vízia politického dobra v podmienkach Slovenskej republiky má podnietiť všetkých tých, čo sa uchádzajú o politickú moc v štáte, aby sa usilovali a boli nútení robiť politiku v záujme Slovenskej republiky a jej občanov na kvalitatívne lepšej úrovni ako doteraz a zároveň aby občianska spoločnosť mala cez svoje rôznorodé oganizačné, právne formy a iniciatívy vytvorené reálne podmienky k permanentnej kontrole vládnej moci založenej na kriticko-analytickej reflexií sociálnych a politických procesov či vzťahov, aby mala podiel na analýze a tvorbe verejných politik, ako aj problematike dobrého spravovania spoločnosti, a teda, aby mala reálny podiel na spolurozhodovaní. Iba tým sa bude dariť naplniť jednu z podmienok skutočnej demokracie – aby voličstvo bolo suverénne.

Samozrejme, ak ide o to, aby voličstvo bolo suverénne, tak vôbec nie v tom zmysle, aby jeho niektoré organizačné zložky poškodzovali záujmy nášho štátu, našej národnej spoločnosti, aby sa usilovali o zrušenie štátnej suverenity a o podriaďovanie sa záujmom nadnárodných štruktúr. Varovným príkladom je „Spoločný otvorený list k novým ústavným zmenám prijatým na Slovensku“, ktorý bol zaslaný predsedníčke Európskej komisie a Eurokomisárovi pre demokraciu, spravodlivosť, právny štát a ochranu spotrebiteľov, podpísaný zástupcami 56 orgnizácií zo Slovenskej republiky a z ďalších členských štátov EÚ, v ktorom Európsku komisiu vyzývajú, aby bezodkladne podnikla právne a politické kroky voči Slovenskej republike po prijatí ústavných zmien. Zástupcovia podpísaných organizácií žiadajú EK, aby začala proti SR konanie proti porušeniu práva EÚ a dokonca, aby zvážila zmrazenie eurofondov pre SR.

Takéto subjekty na strane občanov – voličov, ako je v tomto prípade Amnesty International, k tomu, aby voličstvo bolo suverénne, v podmienkach SR nepotrebujeme. A keď, tak za podmienky, že sa zo strany každého iniciatívneho subjektu bude rešpektovať vo vzťahu národného a globálneho priorita národného. Amnesty International je organizácia, ktorá predovšetkým vedie kampane za systémovú nápravu, zmenu zákonov i postojov jednotlivých predstaviteľov vlády a štátu k ľudským právam. Myslím si, že vo všeobecnosti takéto zameranie činnosti môže patriť do kompetencie „Ústredia občanov pre správu vecí verejných“, ktorého práca nebude závisla od dobrovoľných finančných príspevkov a iba od niekoľkých angažovaných jednotlivcov, ale od širokej podpory občanov v rámci schémy, ktorú som opísal v tomto článku o potrebe ustanovenia spomínaného „Ústredia…“.

Ak som spomenul občiansku spoločnosť, tak zároveň musím doplniť, že je to národné spoločenstvo obyvateľov mimo reprezentatívnej demokracie s inštitúciami a pravidlami právneho štátu, mimo súťaže politických strán v slobodných voľbách, mimo inštitúcií trhu, systému kontroly až po nezávislé súdy. S občianskou spoločnosťou je už nerozlučne spojený rozvoj občianskeho, neziskového, dobrovoľníckeho či tretieho sektora, ktorý sa pomenováva aj ako mimovládne neziskové organizácie (MNO). Je treba počítať s tým, že v občianskej spoločnosti sa prelínajú rôzne ideové prúdy, ktoré jednoducho nie je možné a ani potrebné likvidovať, pretože sú výsledkom určitých presvedčení, viery či vyznávaných hodnôt ľuďmi a skupínami ľudí v ich určitom spoločenskom prostredí, v ktorom žijú a ich postavenia v ňom, ich životných skúsenosti a plánov.

Zo zoznamu signatárov, ktorí sa podpísali pod „Spoločný otvorený list k novým ústavným zmenám prijatým na Slovensku“, vyplýva, že v prípade Slovenskej republiky ide o určitý počet organizácií, ktorých predstavitelia sú presvedčení, že majú za povinnosť pracovať v prospech určitých hodnôt EÚ, pričom si vôbec neuvedomujú, že je to záležitosť, ktorá sa má riešiť iba v rámci národného spoločenstva a v rámci našich národných inštitúcií a inštitútov. Pre signatárov z územia Slovenskej republiky je dôležitá nadnárodná a nadštátna autorita, ktorá by mala urobiť nejaký poriadok s našou vládnou mocou. Týmto spôsobom sa za žiadnych okolnosti nesmie postupovať !

Z môjho pohľadu je ale dôležité niečo iné a to, aby sa rešpektovala strana občanov (občianstva) našej národnej spoločnosti. Z tohto rešpektovania totiž vyplýva iný spôsob či systém práce každej takej organizácie, ako je napríklad Amnesty Internationál a ďalšie. A z uvedeného vyplýva, že namiesto predstaviteľov EK ako samozvaného orgánu nad životmi národov Európy, mal byť spoločný otvorený list  adresovaný napríklad občanom miest a obcí na území SR, aby tí sa mohli vyjadriť k predloženým návrhom na svojich verejných zhromaždeniach, na okresných konferenciach delegátov miest a obcí či v rámci zorganizovaných miestných referend. Jednoducho aj v prípade otázok, ktoré zaujímajú signatárov spoločného listu, ide o to, že je to potrebné dať do pléna celej národnej spoločnosti na posúdenie a na získanie podpory k tomu, aby zástupcovia občanov mohli aj na úrovni výkonnej a zákonodárnej moci správne rozhodnúť.

Ak skutočná demokracia má byť vládou ľudu, potom postavenie občianskej spoločnosti je potrebné výrazne posilniť a dostať do rovnováhy s táborom privržencov reprezentatívnej demokracie a zástancov politických strán, ktorých úroveň na Slovensku je v mnohých prípadoch pochybná. Súčasný stav v spoločnosti je nelichotivý, pretože politické strany ostali jediným subjektom a hlavným mechanizmom formovania, reprezentácie a presadzovania všeobecných záujmov národnej spoločnosti, z čoho vznikajú veľmi veľké deformácie v procesoch plánovania a rozhodovania. Aktivizujúce princípy a subjekty ľudského bytia je potrebné rozšíriť o stranu občianstva. Treba sa zbaviť predstavy, že politické strany majú aj naďalej používať našu absolútnu dôveru a mať absolútnu moc.

V prvom rade treba v rámci otvorenia celospoločenskej témy o postavení a fungovaní politických strán a hnutí v SR prijať celospoločenský konsenzus, že suverénne postavenie politických strán a ich výlučné právo bojovať o politickú moc, je potrebné v rámci určitých reformných krokov dostatočne či výrazne obmedziť a to podľa zásady o politickej rovnosti občanov a politických strán, keďže občania sú jediným základom štátnej moci.

Dovolil som si nazrieť do brožúrky s názvom „Aktívne občianstvo a mimovládny sektor na Slovensku. Trendy a perspektívy“, ktorej autormi sú Martin Bútora, Zora Bútorová a Boris Strečanský a ktorá bola vydaná v roku 2012. Niekoľko informácií si dovolím použiť pre tento článok.

Existencia MNO v podmienkach Slovenskej republiky sa vyznačuje mimoriadnou rôznorodosťou a pestrosťou. Reprezentantmi jednotlivých skupín MNO sú ich platformy, koalície a strešné organizácie. Infraštruktúru tretieho sektora doplňajú štruktúry a organizácie, ktoré poskytujú servis pre MNO – napríklad vzdelávacie a poradenské služby, právne služby, informačný servis. Zaujímvé sú predovšetkým tie organizácie, ktoré sú registrované v štyroch organizačných formách: teda občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a neinvestičné fondy. Okrem týchto hlavných foriem MNO na Slovensku pôsobia aj cirkevné organizácie, ktorých evidenciu vedie Ministerstvo kultúry SR. Odhaduje sa, že celkový počet všetkých registrovaných orhganizácií v SR sa pohybuje okolo hranice 40 – tisíc.

Existujú MNO pôsobiace v oblasti „watchdog“, t. j. organizácie verejného dohľadu voči výkonu verejnej moci a politickým stranám. Ide napríklad o také MNO ako je Aliancia Fair – Play či Transparency International, ďalej o advokačné MNO ako je Via Iuris, Sloboda zvierat, Ľudia proti rasizmu, Občan, demokracia a zodpovednosť – ODZ či o oblasť think-tankov ako je Inštitút pre verejné otázky – IVO, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť – SGI či INESS – Inšitút ekonomických a spoločenských analýz.

Život ľudí v spoločnosti je taký, že vždy bude potrebná ich aktívna účasť v rôznych kampaniach, iniciatívach a sporoch, ktoré sa týkajú rozhodovania v otázkach politiky a demokracie, právneho štátu a výkonu spravodlivosti, sociálnych a ekonomických otázok, verejnej správy i samosprávy, postavenia menšín a ľudských práv, životného prostredia, ochrany zelene, kultúrneho dedičstva, práve médií, života v oblasti kultúry či personálnej politiky verejných inštitúcií. Narastá celková verejná podpora dobročinnosti, darcovstva a dobrovoľníctva. Najväčšou oblasťou pôsobenia dobrovoľníkov je sféra sociálnej pomoci. Je zaujímavé, že najmenej dobrovoľníkov sa grupuje pre oblasť politiky a obhajoby záujmov. Filantrópií, darcovstvu a pomoci druhým ľuďom sa venuje mnoho organizácií a jednotlivcov na Slovensku. Dokonca vznikla koalícia MNO na podporu individuálneho darcovstva.

Ako občania sme sa zmierili s tým, že bez odporu sme prenechali zodpovednosť za celkový vývoj a pomery v spoločnosti iba na väčšinou málopočetné a nerozvinuté politické strany, na ich vodcov a politikov vôbec a prostredníctvom nich na predstaviteľov štátnej moci a správy. Občianska participácia bola praktický zúžená iba na volebnú účasť v pomerne pasívnej forme. Mimo volebnej účasti existovali doteraz také konkrétne aktivity ako napríklad: na báze individuálnej aktivity kandidovanie vo voľbách, účasť na protestných aktivitách, zvyčajne organizované opozíciou a teda politickými stranami aj za asistencie určitých skupín občianskeho združenia, pridanie sa k petičným aktivitám, určitým spôsobom zapájanie sa do verejnej diskusie a riešenia spoločenských problémov.

Občiansku spoločnosť v našej národnej spoločnosti tvorí mnoho občianskych iniciatív, mimovládnych organizácií a veľmi veľa pasívnych občanov. Ich fragmentácia prispela k strate schopnosti, aby občania mohli vystupovať ako organizovaný partner alebo potenciálny vážný oponent štátnej moci. Práve v tomto momente je potrebné si uvedomiť, akým spôsobom sa doterajší nelichotivý stav občianskeho aktivizmu je možné dostať na požadujúcu úroveň – aby občianstvo bolo suverénne. K tomu bude dôležité urobiť opatrenia k ustanoveniu celoslovenského občianskeho hnutia:

1. Iniciatívne zriadiť inštitúciu s názvom „Ústredie občanov pre správu veci verejných“ ako centrálnu inštitúciu strany občanov – občianskeho aktivizmu, ktorá sa stane partnerom vládnej moci v podmienkach Slovenskej republiky a teda aj centrálnym predstaviteľom mimovládneho sektora. Neskôr, ak budú k tomu vytvorené podmienky, bude potrebné túto inštitúciu zriadiť na základe samostatného ústavného zákona, ako som to uviedol vyššie.

2. K zdarnému zabezpečeniu úloh a poslania inštitúcie „Ústredie občanov pre správu vecí verejných“ budú pracovať riadiace a kontrolné orgány v tejto štruktúre:

2.1. „Kongres reprezentantov občianskych iniciatív, spolkov, združení, strán a sympatizantov“ ako najvyšší orgán.

2.2. „Národné kolégium občanov pre správu vecí verejných“ ako riadiaci a výkonný orgán (tieňová vláda) „Ústredia občanov pre správu vecí verejných“.

2.3. Riaditeľ „Ústredia občanov pre správu vecí verejných“ ako profesionálny pracovník pre plnenie úloh jednotlivých odborov a rozhodnutí „Národného kolégia občanov pre správu vecí verejných“.

2.4. Rada pre dozor a kontrolu rozpočtového hospodárenia.

2.5. Poradné skupiny „Národného kolégia občanov pre správu vecí verejných“.

„Ústredie občanov pre správu veci verejných“ vo vzťahu k štátu bude fungovať ako legitímny predstaviteľ a reprezentant celej občianskej spoločnosti.

3. Ustanovenie a rozvoj celoslovenského občianskeho hnutia si bude vyžadovať zapojiť do aktivít a účinnej spolupráce Združenie obcí Slovenska, jeho regionálne združenia a komunálnych politikov, predstaviteľov miest a obcí na Slovensku. V zákone o obecnom zriadení sa píše, že samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce nielen orgánmi obce, ale aj ďalšími rovnocennými aktivitami: hlasovaním obyvateľov obce v rámci miestneho referenda a verejným zhromaždením obyvateľov obce. Tieto inštitúty účasti občanov na správe svojich území sa nevyuživajú dostatočne, čo je aj nedostatočná pozornosť zo strany komunálnych politikov a aj samotných obyvateľov obce – mesta.

Navrhujem novelizovať zákon o obecnom zriadení spôsobom, aby bolo možné uvedené inštitúty – miestne referendum a verejné zhromaždenia občanov v celkom konkrétne určených témach rozšíriť aj na posudzovanie dôležitých otázok života okresu a celej spoločnosti. Z toho dôvodu by miestne referendum malo splňať všetky náležitosti platného referenda a verejné zhromaždenie občanov by malo byť miestom vyjadrovania názorov obyvateľom a prijatím uznesenia k prorokovaným problémom. Na program verejných zhromaždení sa tak budú môcť dostať aj návrhy a iniciatívy predložené od mimovládnych subjektov.

4. V spolupráci s Asociáciou vzdelávania samosprávy pripraviť projekt zriadenia „Národnej školy samosprávy a občianskej participácie“ ako centrálnej výchovno-vzdelávacej ustanovizne – inštitúcie pre komunálnych politikov, administratívnych pracovníkov miestnej samosprávy, pracovníkov mimovládneho sektora a ostatného aktívneho občianstva s celonárodnou pôsobnosťou. Národná škola má mať za úlohu svojimi aktivitami, spojenými s výchovou, odbornou prípravou, trénovaním či výcvikom posilňovať schopnosti aktívnych občanov na miestnej úrovni a tým pomáhať k akumulácií sociálneho kapitálu, ktorý zvyšuje kohéziu každého ľudského spoločenstva a nakoniec aj celej spoločnosti. Prínosom bude rozvíjanie personálnch kapacít pre partnerstvo, posilňovanie motivácie a zručnosti ľudí, ktorí sa zúčastňujú na participatívnych procesoch – činnosti rôznych poradných orgánov, účasti na legislatívnych procesoch, rozvoji miest, obcí, okresov – a v konečnom výsledku pôjde o vytvorenie podmienok pre suverénne voličstvo a jeho účasti na spolurozhodovaní v rámci riešenia celospoločenských potrieb a problémov.

5. Silná a kvalitná občianska participácia z veľkej časti závisí od vyriešenie otázky financovania zo strany štátnej moci cez mechanizmus daňovej insignácie, odpisov z daní a podobne, od podpory individuálneho darcovstva, od podpory občianskeho a firemného dobrovoľníctva, od podpory územnej samosprávy, od nastavenia a zamerania na využitie eurofondov, od spôsobu využitia rôznych zahraničných zdrojov, od podpory podnikateľského sektora na Slovensku. Otázka financovania preto musí byť vyriešená ako financovanie uceleného funkčného systému, nie ako financovanie solo možnosti.

X.

Novelizovať zákon o STVR tak, aby zodpovedal potrebám „Vízie politického dobra v podmienkach Slovenskej republiky“ a teda aby STVR umožňovali:

1. Vláde SR, Národnej rade SR a ústredným orgánom štátnej moci a správy a ich organizáciám a inštitúciám predkladať verejné zdôvodnenia svojej politiky a aby občania boli z ich strany dobre informovaní a argumentačne vyzbrojení.

2. Predstaviteľom politických strán, tak parlamentných ako aj neparlamentných, aby mohli verejne zdôvodňovať svoje programované politické zámery, aktivity, stanoviska a návrhy, ako zabezpečovať primeraný rozvoj našej spoločnosti.

3. Občianstvu Slovenskej republiky reálne ovplyvňovať politiku vládnej moci či tvorbu a realizáciu politiky pre spoločnosť pod vedením novej inštitúcie „Ústredia občanov pre správu vecí verejných“ a zároveň, aby bola priebežne riešená spoluúčasť občanov na rozhodovaní v rôznych dôležitých otázkach a oblastiach života celej národnej spoločnosti.

K naplňovaniu uvedených úloh zo strany STVR bude potrebné hľadať nové formy spoločenskej diskusie a deliberácie o rôznych závažných spoločenských problémoch a rozvojových témach, ktoré sú predmetom politického konania zvolených zástupcov občanov ako napríklad publicisické programy moderované občianskymi aktivistami, verejné občianske fóra, rôzne okruhlé stoly obsahovo orientované podľa jednotlivých oblasti života spoločnosti, špeciálne organizované kampane pred voľbami do NR SR, pred voľbou prezidenta SR a voľbami do Európskeho parlamentu a tak ďalej.

XI.

Podľa Miroslava Lajčáka, exministra zahraničných vecí a európskych záležitosti SR, realitou je, že migrácia v Európe je už tu a prišla, aby tu zostala, preto ju musíme akceptovať a naučiť sa s tým žiť. Podľa exministra máme hľadať cesty, ako ju lepšie manažovať. Exminister Miroslav Lajčák ako predsedajúci Valnému zhromaždeniu OSN v rokoch 2017 – 2018 mal za úlohu, aby VZ OSN zhromaždenie schválilo Globálny akt OSN o migrácií, ktorý bol schválený v decembri 2018 a ktorý mal za úlohu vytvoriť rámec pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu.

Čo robiť za takejto situácie ?

1. Môžeme sa so všetkým zmieriť a prijať osud, ktorý nám naplánovali globálni vládcovia, čo znamená, že náš spôsob myslenia sa prispôsobí cieľom migrácie.

2. Môžeme organizovať občiansku iniciatívu na Slovensku v smere, že sme proti masovej migrácií a k tomu prispôsobenej azylovej politike a že požadujeme, aby zákonodárny zbor prijal zákon na ochranu obyvateľstva Slovenska pred masovou migráciou. To, čo si myslel a myslí exminister zahraničných vecí Miroslav Lajčiak o migrácií, nemôžeme si dovoliť akceptovať a naučiť sa s migráciou žiť, pretože by to znamenalo zánik nášho národného spoločenstva.

V mene budúcnosti a ochrany našich životov je potrebné, aby sa občianstvo na Slovensku zjednotilo k aktívnej účasti na vyriešení jedného z najväčších problémov, ktorý sa Európe priamo násilím už dlhé roky vnucuje. A je to čím ďalej, tým horšie.

Európska únia pokračuje v zámere vo výmene obyvateľstva v Európe a jej islamizácia a zdá sa, že je to zatiaľ nezastaviteľné úsilie pod vedením Európskej komisie. Nedávno bol uzatvorený „Pakt pre Stredomorie“ v hodnote 42,- miliárd eur, podľa ktorého Európa sa má zaplaviť vlnou afrických a arabských „študentov“ a „pracujúcich“. Na základe uvedeného Paktu státisíce legalizovaných imigrantov vpadne do európskych univerzit a na naše trhy práce. Plán s tromi piliermi – ľuďmi, ekonomikou a migráciou – financuje cez 100 rôznych projektov a to s cieľom prepojiť Európu so severnou Afrikou. Plán tak otvára legálnu cestu k naplneniu vraj európskych potrieb pracovnej sily. Európa tak bude postupne nahradzovaná Afrikou, čo povedie ku koncu národných štátov.

 

Koniec časti II.

Pokračovanie v záverečnej časti III.

 

Dušan Hirjak