„Keď sa telo hýbe, myseľ sa uzdravuje …“. Šport. Väčšina z nás si predstaví pohyb, svaly, kondíciu či súťaž. Šport však nie je len o fyzickej stránke. Ide o širší komplex, ktorý zasahuje do našej psychiky, emócií a celkového životného štýlu. V súčasnej psychológii sa čoraz viac hovorí o tom, že pravidelná telesná aktivita je jedným z najúčinnejších „liekov“ na stres, úzkosť či depresiu. A čo je najlepšie …je dostupná každému.
Predstavme si napr. klienta, ktorý pracuje v náročnom prostredí, jeho deň je plný termínov a povinností. Počas vstupného rozhovoru zisťujeme, že jeho životný štýl je prevažne komfortný, sedavý, bez pohybu. Klient sa však cíti slabý, bez energie, života či malej motivácie k čomukolvek. Spoločne preto hľadáme riešenia a jedným z prvých krokov je odporúčanie …zaradiť do dňa krátku prechádzku alebo ľahký šport. Po niekoľkých týždňoch sa klient v poradni rozpovie: „Začal som postupne behať a bicyklovať …trikrát do týždňa. Cítim sa teraz pokojnejší, lepšie spím, mám viac energie aj chuti do života.“ Tento príbeh nie je výnimočný, podobné zmeny zažívajú tisíce ľudí.
Šport totiž ovplyvňuje nielen naše telo, ale aj mozog. Pri telesnom pohybe sa v mozgu uvoľňujú endorfiny. Teda hormóny šťastia, ktoré zlepšujú náladu a znižujú pocity bolesti. Zlepšuje sa tiež koncentrácia, pamäť a schopnosť zvládať stres. Navyše …pravidelná aktivita podporuje sebavedomie a pocit kontroly nad vlastným životom. Šport …tak môže byť jedným z najjednoduchších a najprirodzenejších spôsobov, ako sa cítiť lepšie.
„Duševné zdravie je rovnako dôležité ako fyzické zdravie …“
V súčasnej dobe „trpia“ ľudia nedostatkom pohybu. To samo o sebe spôsobuje zvýšený výskyt rôznych chorôb. Nepriaznivé príznaky telesnej nečinnosti znižujú odolnosť človeka, prinášajú zhoršenie obranyschopnosti organizmu, nárast hmotnosti i oslabenie sexuality. Naopak …pri primeranej pohybovej aktivite dochádza k výmene látok, ktoré riadia činnosť mozgu. Do tela vyplavuje serotonín, ktorého máme pri depresii nedostatok, klesá napätie a hladina stresu.
Profesor Křivohlavý definoval zdravie ako súhrn telesného, psychického, sociálneho a duchovného stavu človeka, ktorý mu umožňuje docieliť optimálnu kvalitu života a nebude brániť osobnému úsiliu druhých ľudí. Rôzni autori vnímajú definíciu zdravia inak, však podstata definície zostáva zachovaná. Zdravie je konkrétny stav organizmu. Zabezpečuje nám žiť dlhý a kvalitný život. Lenže zdravie má viac rozmerov ako len „fyzický“. Je tu ešte sociálny, psychický a tiež duchovný rozmer. Fyzické zdravie umožňuje človeku lepšie sa prispôsobiť podmienkam. Sociálne zdravie predstavuje harmóniu jedinca vo vzťahu k iným ľuďom a k spoločnosti. Duchovné zdravie, ktoré je o vzťahu k hodnotám. A nakoniec psychické zdravie nám vyjadruje stav organizmu, kedy je naše myslenie a prežívanie v harmónií.
„Síla nepochádza z fyzických schopností, ale z nezlomnej vôle …“ Mahátmá Gándhi
Determinanty zdravia fyzického i psychického rozdeľujeme na dve skupiny. Vnútorné faktory sú dedičné, to znamená, že ich nadobúdame počas nášho vývinu od našich rodičov. Medzi vonkajšie faktory patria zdravotnícke služby, strava, životný štýl či životné prostredie. Existuje pomerne veľké množstvo patogénov, pre niektorých ľudí môžu byť škodlivejšie než pre ostatných, preto je nutné poznať dôležitosť jednotlivých rizikových faktorov. Sú to nadmerné užívanie alkoholu, stres, nevhodná strava, fajčenie či drogy.
Šport a pohybová aktivita je pre nás ľudí veľmi dôležitá. Ak porovnáme ľudí, ktorí sa aktívne venujú nejakému pohybu s ľuďmi, ktorí sú neaktívny zistíme, že tí čo sa pohybu venujú aktívne majú väčšiu úroveň tzv. funkčných schopností. Aby mala pohybová priaznivé účinky na zdravie je potrebná pravidelnosť, intenzita a dĺžka trvania, s ktorou je vykonávaná. Navzdory pozitívnym prínosom na zdravie ako sú stimulácia endorfínov v mozgu, zvýšenie pružnosti väzov a ohybnosť kĺbov, skvalitnenie schopnosť krvi prenášať kyslík a spomaľovanie starnutia a aktívnejšieho života v starobe.
Nedostatok fyzickej aktivity podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je významným rizikovým faktorom neprenosných chorôb, ako sú mŕtvica, cukrovka a rakovina. Aspoň nejaká fyzická aktivita, šport …je vždy lepšia ako žiadna. Ľudia, ktorí sú neaktívni, by mali začať najskôr s malým množstvom a postupne zvyšovať intenzitu a frekvenciu. Je dôležité, aby si človek našiel čas vykonávať pre neho vhodný šport, ktorý mu pomôže uvoľniť sa, odreagovať sa. Šport je veľmi významným pojmom aj v oblasti socializácie človeka, najmä preto, že pomáha pri získavaní, ale aj pri udržaní sociálnych väzieb.
„Našou povinnosťou je udržiavať si zdravé telo, pretože bez toho nemôžeme mať silnú a čistú myseľ …“ Budha
Na záver by sme mohli zhodnotiť, že šport nie je len o pohybe. Je to „investícia“ do nášho zdravia, ktorá prináša benefity pre telo aj myseľ. Predstavuje jednoduchý, prirodzený a dostupný spôsob, ako zlepšiť kvalitu života. Nemusíme byť profesionálni športovci. Stačí začať malými krokmi napr. krátkou prechádzkou, ľahkým behom či cvičením doma. Každý pohyb sa počíta. Z pohľadu psychológie, šport dokáže meniť nielen náladu, ale aj životné nastavenie. Ľudia, ktorí zaradili pohyb do svojho dňa, často hovoria o väčšej energii, lepšom spánku a pocite, že „majú veci viac pod kontrolou“. Preto ak hľadáte spôsob, ako podporiť svoje duševné i fyzické zdravie, začnite dnes. Nepotrebujete drahé vybavenie ani špeciálne podmienky. Stačí trochu času a ochota urobiť prvý krok 🙂 Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:
§ Russell J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook. UK Cambridge University Press, 2022. ISBN 1009152483
§ Nolen-Hoeksema S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology. UK Cengage Learning EMEA, 2014. ISBN 1408044102
§ Geiser J. Lehrbuch Allgemeine Psychologie. Outlook Verlag, 2024. ISBN 3368659308
.JPG)
.jpg)
.jpg)
