Pri pohľade na veľkolepú cirkevnú slávnosť, ktorá sa udiala 18. októbra t. r., nie však v kostole, ani v žiadnej katedrále, ale v Incheba Expo Aréne, a zrejme stála veľa peňazí, napadol mi vtip. Jeden z kňazov vyberá do zvončeka. Staršia pani vhodí zopár mincí. Kňaz záporne krúti hlavou a vyzvedá: – A papierové nemáte? – Staršia žena odvetí: – Papierové mám pre kaderníka. – Kňaz na to so zdvihnutým ukazovákom: – Panna Mária však ku kaderníčke nechodila! – ale staršia pani sa nedá: – A pán Ježiš nechodil na mercedese! – odvetila. Ľudí s kritickým myslením napadajú pri takejto okázalej slávnosti aj myšlienky takpovediac „konsolidačné“. Majú sa tie týkať len vlády a samosprávy? Stálo to zrejme veľa peňazí. Tie eurá sa mohli minúť aj inak, či nie? Pri pohľade na sochu (kópiu?) šaštínskej Sedembolestnej na oltári v Inchebe napadne nás aj myšlienka, prečo neurobili vysviacku o mesiac skôr, 15. septembra v Šaštíne? Nebola by tam ani prvá, a dúfajme, že ani posledná.
Nie, nejdeme tu podávať správu, čo sa v Inchebe dialo. Tradičný posvätný akt za účasti slovenských biskupov, štátnych predstaviteľov a hostí zo Slovenska i zahraničia, prijal biskupskú vysviacku nový biskup Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenska Mons. Pavol Šajgalík, OFMCap. Nový biskup je členom Rádu menších bratov kapucínov (to sú tie písmená za menom). Po rokoch služby ako kaplán v slovenských ozbrojených zboroch, ho ako duchovného správcu Slovenskej katolíckej misie vo Švajčiarsku vymenoval pápež Lev XIV. už 27. mája 2025 za biskupa – ordinára.
Oficiálne sa uvádza, že ide o druhého biskupa v slovenských ozbrojených silách. Nikto ani len nenaznačil, že Slovensko predsa už malo vojenského ordinára v osobe biskupa Michala Buzalku v časoch vojny. Ten pomáhal Židom, kde mohol a svoje si v minulom režime dostatočne „užil“. Veď ho súdili v zlopovestnom monsterprocese so „zradnými biskupmi Vojtaššákom, Buzalkom a Gojdičom“. Ak vo futbalovom hnutí sa neboja (a ani nehanbia) evidovať 16 medzištátnych futbalových zápasov počas prvej Slovenskej republiky – pričom za jeden z nich, 22. novembra 1942, keď Slovensko prehralo s Nemeckom 2:5 (žeby preto?) – po vojne odsúdili trénera a hráča zároveň Ferdinanda Daučíka, prečo cirkev zamlčuje biskupa Buzalku? Veď je dokonca kandidátom na blahorečenie, či nie? Skrátka, nijaká pamäť: história začína nami.
A aj na to sa akosi zabudlo, že teda vlastne v poradí druhý biskup – ordinár Mons. František Rábek nezačínal v ozbrojených silách od nuly. Základy duchovnej a náboženskej služby v armáde druhej Slovenskej republiky sa začali budovať v roku 1994, keď sa kňaz Ignác Juruš ocitol na US-základni v Ramsteine v Nemecku, kde sa spolu s kolegami oboznámil, ako funguje duchovná služba v demokratickej armáde dnes hovoríme KoZa (kolektívneho západu). Vznikla koncepcia duchovnej a náboženskej služby, schválená na kolégiu ministra obrany 29. septembra 1994, na základe ktorej bývalých politrukov v našej armáde nahradili duchovní. Prvého februára 1995 vznikol na Ministerstve obrany Úrad vojenských duchovných, ktorého riaditeľom sa stal vdp. Ignác Juruš, povýšený z vojaka na plukovníka. Na základe tzv. Vatikánskej zmluvy, ktorá nadobudla platnosť 18. decembra 2000, bol 20. januára 2003 Svätou stolicou zriadený už mimo Ministerstva obrany Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR na čele s Mons. Františkom Rábekom.
V bratislavskej Inchebe bola teda veľkolepá slávnosť za prítomnosti prezidenta Petra Pellegriniho i emeritného Ivana Gašparoviča. Zúčastnil sa aj podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák, poslanci Národnej rady SR, veľvyslanci a zástupcovia diplomatického zboru, štátni tajomníci, ako aj predstavitelia ozbrojených síl, záchranných zborov a finančnej správy. Vatikán zastupoval apoštolský nuncius aj sekretár Medzinárodného úradu vojenských ordinariátov Dikastéria pre biskupov v Ríme. Hosťami boli aj pravoslávny arcibiskup prešovský Rastislav, aj predseda Ekumenickej rady cirkví, generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Ivan Eľko.
Hlavným svätiteľom bol doterajší ordinár František Rábek, spolusvätiteľmi košický arcibiskup a predseda KBS Mons. Bernard Bober a bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský. Odznela homília, aj príhovory (z papiera i bez neho). Z tejto slávnosti však vonkoncom „nesálala“ slovenskosť. Substantív „Slovensko“ v príhovoroch by ste spočítali na prstoch jednej ruky.
Ja osobne by som chcel poďakovať odchádzajúcemu biskupovi, inak môjmu rovesníkovi Františkovi Rábekovi aj za prácu v Komisii KBS pre umenie a kultúru, za jeho knihy pripomínajúce históriu i rozhlasovú hru o tajomstvách Zoborského kláštora. Hádam by však jeho nástupca mohol mať viacej šťastia pri úsilí o vznik slovenského historického filmu o časoch sv. Cyrila, Metoda a Gorazda. Zaiste by vzniku takého diela mohli pomôcť aj peniaze ušetrené na veľkolepých akciách, akú Slovensko zažilo 18. októbra t. r.
20. 10. 2025.