Kult násilia a vulgárnosti ako vrchol súčasnej umeleckej tvorby.

       Už vyše tridsaťpäť rokov po tzv. Nežnej revolúcie, žijeme na Slovensku, ale nie len na Slovensku vo zvláštnej a turbulentnej dobe. Zdá sa, že za tú dobu technický sme pokročili, ale morálne upadli. Hneď po zmene spoločenského systému sme za pomoci západných poradcov a domácich revolucionárov riešili ako rozbiť predchádzajúci politický systém, to sa nám za pár mesiacov bravúrne podarilo. Súčasne s ním už nová progresívna vláda pripravila pre nedočkavcov tužiacich po majetku malú privatizáciu. Rozbil sa štátny komunálny a obchodný systém služieb. Takmer v každom slovenskom meste aj dedine neraz aj za čudných podmienok sa sprivatizovali obchodné a remeselné prevádzky. Vrcholom privatizácie bola kupónová a následná veľká privatizácia kde sa majetok dostal do rúk niekoľko málo vyvolených ľudí. Aj keď myšlienka privatizácie bola vtedajšími československými ekonómami mienená ako seriózne získanie majetku čestnými a schopnými ľuďmi opak bol pravdou. Časť dovtedy spoločného majetku získali ľudia z vtedajšieho podsvetia a nastal medzi nimi nerovní boj na život a na smrť o politickú moc, vplyv na verejnú mienku a v konečnom dôsledku aj o peniaze kde o násilie a vraždy nebola núdza. Tieto negatívne spoločenské javy ovplyvnili život politikov, ale aj bežných ľudí. Jedným z negatívnym faktorom tejto doby bolo, kult násilia a vulgárnosti sa dostal aj do našej kultúry, filmovej a divadelnej tvorby a do umeleckej literatúry, beletrie.

      Umelecká literatúra, alebo jedným slovom beletria z významom krásna literatúra spolu filmom ma svojich čitateľov a divákov, ale aj národ pre ktorý je určená kultivovať, ľudský povzniesť, ale aj určitým spôsobom poučiť. Ako čitateľ a divák pozorujem, že v posledných rokov je trend opačný. Miznú krásne knihy, filmy o našich tradíciách, histórii, láske, poučení, ale aj zábave ich autori sa sú knižnými vydavateľstvami, filmovým producentmi, ale masovokomunikačnými prostriedkami vybesňovaní na okraj záujmu. Doba po tzv. Nežnej revolúcii nám zdrsnela a tak slovenská, ale aj česká literatúra sa tomu trendu prispôsobila. Spisovatelia, ale aj filmoví a televízni tvorcovia sú opantaní vulgarizmom, násilím, krvou obeti beštiálnych vrážd gangstrov sústredených v slovenských väzniciach s ktorých sa stavajú pre mladú generáciu hrdinovia.  Naše kníhkupectva, kina, ale aj televízia a aj celá porevolučná kultúra po vzoru Hollywoodu hýria ukazovaním zločinu, násilia a krvou a potom sa divíme, že žiak príde do školy ubodá učiteľa, syn zavraždi rodičov, muž vyvraždi celú rodinu. Malí by sme sa nad tým skutočne zamyslieť kam týmto neuváženým počinom spejeme a vrátiť umenie a literatúru, filmovú a divadelnú tvorbu do tej pozície aby bola pre človeka, ale aj národ znova poučná a prinášala nové ľudské a umelecké zážitky.