O zločinoch a štátnom terore USA sa už popísalo mnoho za posledných 80 rokov. Jedným z najhorších zločinov, ktoré USA a NATO v Európe spáchalo bolo bombardovanie bývalej Juhoslávie v roku 1999. Tejto udalosti predchádzal rozpad Juhoslávie za réžie USA a akcie, ktoré boli nimi naplánované. Investigatívny novinár portálu The Grayzone Kit Klarenberg napísal na tému etnických čistiek v Chorvátsku výstižný článok:
https://thegrayzone.com/2025/08/04/us-ethnic-cleansing-serbs-croat/
Dňa 4. augusta 2025 sme si pripomenuli 30. výročie operácie „Oluja“ – Búrka. Táto vojenská kampaň Chorvátska je málo medializovaná a svedčí o zločinoch Chorvátov s podporou USA. Operácia „Oluja“ rozpútala genocídnu katastrofu, ktorá násilne vyhnala celé srbské obyvateľstvo z Chorvátska.
„Táto operácia bola najúčinnejšou etnickou čistkou, akú sme kedy na Balkáne videli,“ povedal Carl Bildt, bývalý mediátor Európskeho spoločenstva na Balkáne. Obdiv chrapúňa Bildta nie je namieste.
https://www.wsj.com/public/resources/documents/pearl042299.htm
Chorvátske sily vtrhli do chránených oblastí OSN v Srbskej republike Krajina, rabovali, podpaľovali, znásilňovali a vraždili. Ujsť z Chorvátska muselo okolo 350 tisíc Srbov, mnohí pešo a už sa nikdy nevrátili. Tisíce Srbov bolo povraždených.
Americkí predstavitelia popierali, že by hrozné masakry a masové vysídľovanie boli etnickými čistkami, nieto ešte vojnovými zločinmi. Vlády členských štátov NATO sa oveľa viac zaujímali o „sofistikovanosť“ vojenskej taktiky Záhrebu. Jeden britský plukovník, ktorý viedol pozorovateľskú misiu OSN v oblasti, vyhlásil: „Ktokoľvek napísal tento plán útoku, mohol by ísť na ktorúkoľvek vysokú školu NATO v Severnej Amerike alebo západnej Európe a získať známku A-plus.“ Vyjadrenie hodné zločinca a jeho NATO a US kumpánov.
Operácia „Oluja“ bola v každom ohľade naplánovaným útokom NATO a vykonanom Chorvátmi. Napriek tomu, že Washington verejne podporoval dohodnutý mier, súkromne povzbudzoval Záhreb k maximálnej agresivite. Ďalší z amerických zločincov Richard Holbrooke, v úlohe vtedajšieho diplomata Tudjmanovi povedal: „Verejne sme povedali… že máme obavy, ale súkromne ste vedeli, čo chceme.“ USA dali súhlas na etnickú čistku i keď to verejne popierali.
Jeden z Holbrookeových asistentov poznamenal, že chorvátske sily boli „najaté“ ako washingtonské „psy na smetisku“, aby zničili Juhosláviu.
Bývalý chorvátsky prezident Tudjman povedal vo februári 1990 na verejnom zhromaždení v Clevelande v štáte Ohio pre obdobie, keď sa HDZ (jeho politická strana) chopí moci:
„Naším základným cieľom je oddeliť Chorvátsko od Juhoslávie. Ak sa dostaneme k moci, potom v prvých 48 hodinách, kým ešte panuje eufória, je nevyhnutné, aby sme si vyrovnali účty so všetkými, ktorí sú proti Chorvátsku.“
„Zoznamy takýchto osôb už boli vypracované,“ pokračoval. „Srbi v Chorvátsku by mali byť vyhlásení za občanov Chorvátska a nazývaní pravoslávnymi Chorvátmi. Názov ‚pravoslávni bude Srbovi‘ zakázaný. Srbská pravoslávna cirkev bude zrušená.
Začiatkom augusta 1995 sa viedli rokovania v Ženeve medzi kontaktnou skupinou OSN, Chorvátskom a tzv. Republikou Srbská Krajina, územím kde žilo 12% populácie Chorvátska. Toto územie bolo obývané prevažne Srbmi. Po vyhlásení nezávislosti Chorvátska v roku 1991 sa Srbi cítili právom ohrození a začali sa brániť proti chorvátskym atakom. Začalo sa štvorročné vzájomné zabíjanie, ktoré vyvrcholilo práve operáciou „Oluja“. V tomto období Američania masívne vyzbrojili Chorvátsko. Dodávky zbraní šli cez Maďarsko. Rokovania v Ženeve za účasti aj Ruska a USA vyústili do Dohody Z-4, ktorá bola prijatá 3. augusta 1995. Táto Dohoda predpokladala, že oblasti so srbskou väčšinou v Chorvátsku zostanú súčasťou krajiny, aj keď s určitou mierou autonómie. V ten istý deň veľvyslanec USA v Chorvátsku Peter Galbright v miestnej televízii potvrdil, že sa dohodlo na „reintegrácii oblastí Chorvátska ovládaných Srbmi“. Galbraith sľúbil, že Spojené štáty ochránia krajinských Srbov pred akoukoľvek chorvátskou vojenskou ofenzívou. Ešte pred koncom dňa však chorvátski predstavitelia dohodu Z-4 odmietli a odstúpili z rokovaní.
Celé divadlo v Ženeve, ktoré viedlo k Dohode Z-4 bolo dopredu zinscenované. Američania a Chorváti dúfali, že Srbi neprijmú Dohodu, lebo bola sformulovaná tak, aby Srbi prijali maximálne ústupky zo svojich cieľov. Potom by mali Chorváti otvorenú cestu k vojenskému zásahu proti Srbom. Srbi však súhlasili s obsahom Dohody a navyše rátali so zárukou USA, že ochránia Srbov žijúcich v Chorvátsku v prípade vojenských útokov Chorvátska. Srbi prekazili americko-chorvátsky plán vojenských etnických čistiek. Preto Chorváti na konci dňa 3. augusta odsabotovali pripravenú Dohodu. Operácia Búrka sa začala nasledujúce ráno. USA i Galbraith oklamali a podviedli Srbov. Cieľ nebol mier, ale etnické čistky spojené s vyhnaním Srbov.
Na porade vedenia Chorvátska na na Brionských ostrovoch Tudjman už dňa 31. júla 1995 povedal: „Musíme zasadiť také údery, aby Srbi prakticky zmizli. Idem do Ženevy, aby som utajil, čo pripravujeme na nasledujúci deň. (4. augusta 1995). A môžeme vyvrátiť akýkoľvek argument na svete o tom, že sme sa nechceli rozprávať. Od USA máme zelené svetlo.“
Zločinec Bill Clinton poskytol „plné povolenie“ na masovú vraždu
Koncom roka 1990 juhoslovanská spravodajská služba tajne natočila chorvátskeho ministra obrany Martina Špegelja, ako plánuje čistku srbského obyvateľstva republiky. Povedal v nej svojmu kolegovi, že každý, kto sa postaví proti nezávislosti Záhrebu, by mal byť zavraždený „na mieste, na ulici, v areáli, v kasárňach, kdekoľvek pomocou „pištole… do brucha“. Predpovedal „občiansku vojnu, v ktorej niet zľutovania voči nikomu, ženám ani deťom“, a so srbskými „rodinnými domami“ aby sa zaobchádzalo – „jednoducho granátom“.
Špegelj ďalej otvorene hovoril: „Za to máme medzinárodné uznanie. USA nám už „ponúkli všetku možnú pomoc“ vrátane „tisícov bojových vozidiel“ a „úplného vyzbrojenia“ 100 000 chorvátskych vojakov „bezplatne“. Požadovaný konečný výsledok? „Srbi v Chorvátsku už nikdy nebudú.“ Špegelj na záver povedal: „Vytvoríme štát za každú cenu, ak to bude potrebné, aj za cenu prelievania krvi.“
Západná podpora hrôz plánovaných a spáchaných počas operácie Búrka bola tiež výrazne zdôraznená počas stretnutia na Brioni 31. júla 1995. Tam Tudjman povedal svojim generálom: „Máme priateľa, Nemecko, ktoré nás neustále podporuje.“ „Aj v NATO je pochopenie pre naše názory,“ vysvetlil a dodal: „tešíme sa sympatiám USA.“ V roku 2006 nemecký denník Der Spiegel potvrdil, že masakry niesli odtlačky prstov Washingtonu. Pri plánovaní a vykonávaní ofenzívy ‚Búrka‘ bola priamo zainteresovaná tajná podpora Pentagonu a CIA.
https://opiniojuris.org/2006/02/21/us-involvement-in-croatian-war-crimes/
„Pri príprave na ofenzívu boli chorvátski vojaci vycvičení vo Fort Irwin v Kalifornii a Pentagon pomáhal s plánovaním operácie,“ informoval denník. Americká podpora išla ďaleko za rámec toho, čo verejne priznala, a to, že chorvátske sily iba absolvovali cvičenia vykonávané americkou súkromnou vojenskou spoločnosťou MPRI, odhalil Spiegel. „Bezprostredne pred ofenzívou sa vtedajší zástupca riaditeľa CIA George Tenet stretol s Gotovinom a synom Tudjmana – vtedy zodpovedným za chorvátsku spravodajskú službu – na poslednú chvíľu, aby sa poradili. Počas operácie americké lietadlá zničili srbské komunikačné a protilietadlové centrá a Pentagon poskytol chorvátskym silám informácie zhromaždené satelitom.“
Na zasadnutí chorvátskeho kabinetu 7. augusta 1995 sa Tudjman chválil, ako Washington „musel byť spokojný“ s tým, ako chorvátska armáda vykonala operáciu „Oluja“ Jeho premiér Ivo Sanader potom diskutoval o koordinácii úsilia s americkými predstaviteľmi, ktorí „pracovali v mene“ viceprezidenta Ala Gora. Ubezpečil zhromaždených, že „všetky povolenia… boli schválené priamo“ americkým prezidentom Billom Clintonom a že Chorvátsko preto môže „očakávať nepretržitú podporu“ od Washingtonu.
Americký diplomat oslavuje genocídny „triumf“
Richard Holbrooke, ktorý sa už praží v pekle označil hrôzostrašnú bleskovú operáciu za „triumf“ z „politického aj vojenského hľadiska“.
Chorváti potom prijali zákony, ktorými znemožnili návrat Srbov do svojich domovov a zabavili ich majetok. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, financovaný NATO mal k dispozícii drvivé dôkazy o závažných vojnových zločinoch. Neobžaloval nikoho zodpovedného za operáciu „Oluja“ až do roku 2008. Mnoho vinníkov vrátane Tudjmana medzitým zomrelo. Boli stíhaní len traja vojenskí velitelia. Jeden bol oslobodený a dvaja odsúdení generáli Ante Gotovina (24 rokov) a Mladen Markač (18 rokov) boli oslobodení v roku 2012.
https://news.un.org/en/story/2012/11/425802
Celý súd bol obyčajná fraška a celé konanie poukazuje na finančnú a riadiacu závislosť súdu na NATO, USA a ďalších západných krajín, ktoré nahuckali Chorvátov do boja proti Srbom.
Výročie operácie „Oluja“ sa v Chorvátsku oslavuje ako Deň víťazstva a vďaky za vlasť a Deň chorvátskych obrancov a je štátnym sviatkom. Vojna medzi Srbmi a Chorvátmi zinscenovaná americkými a inými západnými zločincami je výsmechom medzinárodného práva. Americkí a západní zločinci aj dnes pokračujú vo svojich zločinoch vyvolaním vojny na Ukrajine a plánovaním vojny v Európe medzi Ruskom a tzv. východným krídlom NATO. A opätovne títo vrahovia rozdúchavajú aj vojnový oheň na Balkáne organizovaním prevratu v Srbsku a štvaním Chorvátska a Slovinska proti Srbsku.
Chorvátsko a Slovinsko podpísali 5. septembra v Záhrebe deklaráciu o vojenskej spolupráci. Podpísané vyhlásenie o vojenskej spolupráci medzi Slovinskom a Chorvátskom je namierené proti Srbom žijúcim mimo materskej krajiny a Srbsku.
Prebieha geopolitická hra s cieľom vtiahnuť Srbsko a Bosnu a Hercegovinu do NATO. Preto USA a špionážne západné organizácie plánujú vyššie zmienené aktivity, keďže, keďže tento región ešte nie je pod kontrolou zločineckej organizácie NATO. Západným plánovačom vojny medzi Ruskom a Európou sa neveľmi darí vyvolať vojnu provokáciami Ruska na Ukrajine. Preto sa o to pokúšajú z územia balkánskych krajín a tiež sa o to budú pokúšať vyvolaním provokácií v oblasti Kaliningradu.
Je čas, aby sa občania Európy vzbúrili proti takejto zločineckej politike a zorganizovali po Európe, ale i po svete masové demonštrácie za mier. V mene mieru, lásky, v mene budúcnosti našich detí a ďalších generácií. Kým máme ešte čas. V prípade „horúcej“ vojny na to čas už nebude.
Á propos: USA opäť organizujú v Srbsku Majdan. Do príprav štátneho prevratu už investovali 4 miliardy USD. Verím, že srbskí progresívni Šimečkovci neuspejú. Srbsko musí adekvátne odpovedať na Západom organizované zločiny a zasahovanie do srbských záležitostí. Vďaka USA a NATO Srbsku bolo dočasne ukradnuté Kosovo. Tam je teraz niekoľko západných vojenských základní, z ktorých je najznámejší camp Bondsteel. Vo všetkých západných základniach v Kosove je teraz okolo 50 000 vojakov. Srbsko môže očakávať provokácie aj odtiaľ. Srbská tajná služba musí dávať pozor na západných teroristov, ktorí sa určite v budúcich mesiacoch budú podieľať na zavraždení nejakého srbského politika. Podobne ako to bolo v roku 2003 keď CIA a MI6 zorganizovala vraždu srbského premiéra Zorana Djindjica. Podrobný materiál som napísal pred viac ako 4 rokmi tu:
Uvedené praktiky svedčia o tom, že Západ sa nebude štítiť žiadnych zločinov, ak považujú osoby vo vysokých politických funkciách za prekážku splnenia svojich cieľov. Srbsko a Rusko sa musia názorovo zjednotiť a vybudovať v Srbsku obranu proti západným zločincom. Ideálne by bolo, keby Rusko otvorilo v Srbsku svoju vojenskú základňu aj s jadrovými zbraňami, ktoré by slúžili na odstrašenie pre západných zločincov.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
.jpg "shadow")
.jpg)
.JPG)
