Prečo vedecká? Lebo pristupuje k týmto pojmom na báze dialektického myslenia, ktoré nezatracuje ani jeden z nich, ale spochybňuje ich aplikáciu z vedeckého hľadiska.
Inšpirácia: K tejto práci ma vyprovokovala údajná poznámka Roberta Fica na tému prospešnosti diktatúry.
V čom je problém? Spoločenské myslenie, ale aj výchova na školách, čoraz viac smeruje k monoteistickému mysleniu a, samozrejme, následne aj k jeho rozpadu a nedorozumeniam, a to až antagonistickým, vylučujúc tak akúkoľvek diskusiu. Tieto pojmy používame ako palicu, a pritom aj tá sprostá palica má dva konce a nemusia byť rovnaké!
Doterajší spôsob spoločenského myslenia sa vyčerpal a ohrozuje seba samého.
Kvantita čoraz viac ubíja kvalitu!
Osobný poznatok: Cestoval som vo vlaku so študentkou na vysokej škole a diskutovali sme o filozofii. Na základe toho som usúdil, že prevažná časť našej filozofickej výchovy smerovala k dialektickému mysleniu (kvalite), zatiaľ čo tá dnešná k monoteizmu, znalosti rôznych filozofických smerov (kvantite). My sme pracovali s tromi a oni s desiatkami smerov.
Príklad monoteistického myslenia: Spor Soňa Peková verzus SAV otvára nezmyselnú politickú vojnu nielen medzi koalíciou a opozíciou, ale aj priamo vo vládnej koalícii. Prečo nezmyselnú? Lebo už samotná príčina sporu je nezmyselná. Soňa Peková analyzovala úplne iné vzorky vakcín ako SAV. Obe vzorky boli vraj od tej istej firmy. Potom pravdu môžu mať Soňa Peková aj SAV a absolútnu pravdu Peter Kotlár, pretože vakcíny boli nerovnorodé a možno cielene nebezpečné.
Dialektická analýza pojmu „diktatúra“.
Dialektický zmysel vlastne tomuto pojmu už naznačil Robert Fico a pohľad na históriu to potvrdzuje. Existuje totiž jeho objektívna a subjektívna forma tak, ako takmer pri všetkých pojmoch. Dokonalým príkladom toho je „komunistická diktatúra (proletariátu)“ v ČSR (ČSSR). Objektívnu diktatúru v ČSR zahájil Eduard Beneš svojimi znárodňovacími dekrétmi, čím sa zároveň započalo budovanie socializmu v ČSR. Znárodňovanie súkromných majetkov znamenalo objektivizáciu týchto majetkov v záujme prevažnej časti národa a bolo teda objektívne. V roku 1948, keď začala rebélia proti ďalšiemu znárodňovaniu, Beneš odovzdal túto svoju právomoc diktátora do rúk komunistickej strane, ktorá do roku 1960 dokončila znárodnenie súkromného vlastníctva.
Jednotná materiálno technická základňa spoločnosti tak slúžila spoločnosti ako celku, a preto túto časť diktatúry možno považovať za objektívnu. Ustanovením socializmu však potreba komunistickej diktatúry sa krok za krokom strácala (politický subjektivizovala a vyčerpala) až nakoniec, táto diktatúra 15. 6. 1988 odstránila podstatu, pre ktorú vznikla a to premenou národného majetku na štátny. Okradla národ a odovzdala ho do rúk reálne neexistujúcej a teda nezodpovednej, virtuálnej osobe, štátu. Koncom 1989 roka KS už len politický, prostredníctvom vnútrostraníckej subjektivizácie (honbe za majetkami) spáchala sebe vraždu.
Z masmédií: Portál Eurostat zistil, že až takmer 40 percent Slovákov bolo v r. 2024 ohrozených príjmovou chudobou – nemôžu si dovoliť jedno plnohodnotné jedlo denne. (TU) (Za „diktatúry“ niečo nepredstaviteľné)
Dialektická analýza pojmu „demokracia“.
V monoteistickom ponímaní je protipólom diktatúry. V skutočnosti, tak ako diktatúra, aj demokracia môže byť objektívna i subjektívna, až zločinecká. Po „zamatovej“ vraj u nás vládne demokracia. Naozaj? Rozpredaj (subjektivizácia) národného majetku a z toho titulu subjektivizácia ziskov v rukách neznámych domácich a zahraničných vlastníkov kapitálu, ktorí k produkcii reálne ničím neprispievajú, je objektívnym záujmom tejto spoločnosti? Asi NIE?!
Táto demokracia neslúži ľuďom, ale kapitálu. Dokonca ani nie kapitalistom všeobecne, ale len a len peniazom, ktoré prostredníctvom ziskov, teda bez ľudskej práce, pančujú reálne hodnoty a vzniknuté prebytky koncentrujú vo svojich súkromných centrálach. Prevažná časť takzvaných kapitalistov je rovnako okrádaná a ožobračovaná ako pospolitý ľud. Subjektívna demokratická nadstavba, slúži diktatúre virtuálneho kapitálu a nie ľudskej spoločnosti (človeku).
Toto je demokracia?
Za 30 rokov si moje analýzy a podnety táto spoločnosť, vrátane prezidenta, predsedu vlády ani generálneho prokurátora, nevypočula. Ja neviním funkcionárov, viním dnešnú „demokraciu“ a DEEP STATE, štátnu byrokraciu, ktorá chráni mlčaním STATUS QUO, teda moc kapitálu nad človekom a spoločenskú hlúposť v súlade s existujúcim zločineckým zákonodarstvom.
Historické paradoxy o týchto pojmoch sú ešte výraznejšie v ZSSR. Stalin prostredníctvom diktatúry spravil zo zaostalej krajiny svetovú veľmoc a zachránil národ pred nacizmom a vyhladením. Demokrat Gorbačov a jeho kamarila bez diskusie zlikvidovali túto veľmoc a hodili ju do pazúrov medzinárodného kapitálu, aby ten národy ZSSR rozoštval a okrádal. Diktátor Putin zachraňuje Ruskú federáciu. Aspoň to tvrdí, aj keď Západ tvrdí niečo iné. Kto sa má v tom babylonskom zmätení jazykov vyznať?
To isté platí o Číne. V roku 1820 bola na absolútne poslednom mieste sveta v HDP na obyvateľa a dnes vďaka diktatúre patrí k trojke svetových mocností. A čo na to velehlasné demokracie? Robia všetko preto, aby prostredníctvom III. svetovej vojny spáchali eutanáziu, najnovší, moderný, duševný trend, ukončiť život neprirodzeným spôsobom. Ako písal Havel, dokonalý Absurdistan.
Čo robiť?
Sformovať a do praxe uviesť dieťa týchto dvoch pojmov, bipolárny „demokratický centralizmus“ v podobe dvoch samostatných politických štruktúr – riadiacej a kontrolnej.
Toto som nevymyslel dnes, toto ponúkam tejto … spoločnosti viac ako 20 rokov. Žiaľ, kto je presvedčený, že zjedol všetku múdrosť sveta, tak samozrejme tomu nerozumie a neporozumie.
Podstatne závažnejší problém však predstavuje monoteistická makroekonómia, jej voľný radikál – zisk a monoteistické nepriznávanie straty, ktorú zisk spoločnosti spôsobuje.
Ľudstvo potrebuje dve revolúcie v jednej, sociálnu aj duchovnú.
A to je vo vedeckej skratke všetko o dnešnej celospoločenskej biede a hrozbe v podobe 3. svetovej vojny. Používame slová, ktorým nerozumieme, a potom sa ideme zabíjať pre nič za nič!
Poučenie
Až na výnimky, všetky monoteistické prvky, a preto aj pojmy s nimi spojené, končia vyčerpaním. Platí to aj o našej slnečnej sústave.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
