Téma, ktorá rezonuje naprieč Európou a zasiahla priamo všetky členské štáty EÚ je Dohoda medzi EÚ a Spojenými štátmi. Jeho neúspešní protagonisti majú bohužiaľ priame spojenie so Slovenskom. Eurokomisár Ševčovič zdá sa neuspel a tak mu na pomoc prišla „líderka“ (ne)úspešneho smerovania EÚ Ursula von der Leyen. Dohoda medzi EÚ a Spojenými štátmi o 15-percentných clách je tvrdý a, žiaľ všetko, len nie kompromis. Pri podrobnom preskúmaní podmienok a najmä ekonomického dopadu na jednotlivé štáty a ich ekonomiky, môžeme skonštatovať, že súčasná stagnácia veľkej časti Európskeho spoločenstva stiahne so sebou aj zvyšok a záchrana veľkých ekonomík (Nemecko, Francúzsko) bude len na úkor stredných a menších členských štátov. Prebudenie bude tvrdé a čím skôr príde o to skôr bude šanca zmierniť ekonomické škody. Európska únia sa síce vyhla okamžitej obchodnej vojne, no za cenu výrazných ústupkov: miliardových investičných záväzkov v prospech Spojených štátov, odkúpenia americkej energie a akceptovania zvýšených ciel na vlastné výrobky.
Európska únia a jej ekonomiky v sile 450 mil. obyvateľov ustúpila silne inflačnej ekonomike USA vedenej sebestredným oligarchom o sile 340 mil. obyvateľov. Európska únia nedokázala otáčať vyjednávanie na svoju stranu, nevedela priniesť na stôl argumenty, ktoré by vyvažovali silu USA. Nestojí tu zásadná otázka, či nemalo zmysel na nejaký čas naozaj ísť do ekonomickej vojny s USA? Ekonomika USA je dlhodobo silne zadĺžená a je vystavená cyklickým krízam, ktoré rieši korisťami vyvolaných svetových konfliktov.
Európska únia mohla ale nevyužila kartu zdaňovania digitálnych služieb, ktoré poskytujú americké firmy na európskom trhu. A práve na tých americké firmy zarábajú oveľa viac ako európske automobilky na americkom trhu. Profitujú z priaznivého daňového a (ne)regulačného prostredia v EÚ, bez adekvátneho zdaňovania či strategických protihodnôt. Hrozba obmedzenia alebo dočasné regulácie a výrazného zdaňovania digitálnych služieb firiem ako Meta, Microsoft, Apple, Amazon, Google a spol. mohli byť v rokovaniach kľúčovou pákou. EÚ však túto možnosť ignorovala a nevyužila svoj potenciál „zákazníka“ ale v prvom rade obchodného partnera, práve tam, kde mala najväčšiu vyjednávaciu silu, jej vyjednávači zlyhali. Namiesto toho Európska únia ukázala, že vo vnútri nemá konzistentnú stratégiu a ani pevnú politickú oporu. Alebo to bolo v osobách vyjednávačov? Alebo to bolo v chorej ideologickej samozničujúcej stratégii odstrihnúť sa od výhodných obchodov s partnermi, ktorí niekoľko desaťročí spoločne vybudovali povojnovo zničenú Európu do súčasného stavu. Je viac ako isté, že vyjednávači Ševčovič a neskôr aj von der Leyen svoju úlohu nezvládli. Európska únia bude dlho krvácať ak sa skoro nepreberie. Zámerne hovorím Európska únia.
A čo Európa? Spojené kráľovstvo, ktoré už nie je členom EÚ, vyrokovalo so Spojenými štátmi výhodnejšiu dohodu – s nižšími clami a bez masívnych ekonomických záväzkov. Tu je cesta pre jednotlivé štáty. Je otázkou času, keď pod silným tlakom obyvateľstva jednotlivých štátov pri kolabovaní priemyslu, podnikateľského sektora, ohrození energetickej a potravinovej bezpečnosti k tomuto kroku pristúpia aj iné štáty. Aby sme si rozumeli, viem, že EK deklaruje, že energií, plynu a ropy je a bude dosť. Ale môže sa stať, že nebude dosť finančných zdrojov na ich nákup.
Slovensko na to doplatí niekoľkonásobne. Po prvé ekonomicky. Na jednej strane ako silno exportná krajina, závislá od vývozu do EÚ, pretože svoj priemysel jednostranne zamerala primárne na automobilový priemysel a nepriamo aj od jej obchodu so Spojenými štátmi.
Po druhé bezpečnostne. Všeobecne toľko „omielaný“ denný dovoz potravín a zvyšovanie záporného obchodného salda pri potravinovom zásobovaní. Rokmi zanedbaný investičný dlh v potravinárskom priemysle, ktorý sme buď odovzdali zahraničným reťazcom alebo v konkurenčnom priestore s dotovaným zahraničím zanikol. Tu sme sa dostali do stavu, keď napriek sebestačnosti v pestovaní obilnín nám zahraničné obchodné reťazce dovážajú a predávajú dopekané chemicky stabilizovaný chlieb a pečivo.
Po tretie akceptáciou vyjednaných podmienok Ševčovičom a Leyen bude Slovensko ohrozené na energetickej bezpečnosti obyvateľstva, priemyslu a tým celej ekonomiky – samej podstaty štátu. Slovenský priemysel bez zahraničnej spoluúčasti nebude mať inú možnosť len prijať aktuálny stav a jeho podmienky. Stane sa konkurenčne neschopný a vystavíme ho postupnému zániku. Ten so zahraničnou účasťou bude SR buď vydierať štátnou pomocou alebo odíde z nášho územia.
Slovensko napriek súčasnej veľkej závislosti sa stane úplne závislé, bez možnosti samostatného rozhodovania o svojom smerovaní, o svojej ekonomike a svojom rozvoji. Súčasťou balíka podmienok je záväzok nákupu zbraní, na ktorý nemáme ani na Slovensku, ani v EÚ a ani ho nepotrebujeme. Samostatne sa vzdávame toľko deklarovanej suverenity, už aj tak oklieštenej Lisabonskou zmluvou.
Na záver treba skonštatovať, že v chorej hlave Adolfa Hitlera sa zrodil plán „Kleinstatereich“, čiže únia pohltenia malých štátov. Čo sa súčasnej EÚ výborne darí. Ale že sa to na úkor celej Európskej únie takýmto hanebným spôsobom podarí jednému sebestrednému americkému oligarchovi vo funkcii prezidenta, je viac ako smutné. Bohužiaľ neslávnym hráčom toho celého procesu je nominant Slovenska – Maroš Ševčovič, čo si história v prípade kolapsu EÚ bude pamätať. Je najvyšší čas sa eurokomisára stiahnuť alebo sa verejne diplomatickou cestou dištancovať.
Ing. Tibor Danáč, MSc., odborník v oblasti vody a ŽP v OZ PnP