Povstanie by možno ani nevzniklo, ak by jeho organizátori sa neuchyľovali ku klamstvám. Klamstvá pokračovali aj počas povstania i po ňom jeho účastníkmi, stúpencami i tými, čo z neho chceli mať výhody.
Napr. vojenská posádka v Ružomberku, ktorá ako prvá sa zapojila do povstania už 27. augusta, urobila tak po tom, ako zástupca partizánov, ktorí vnikli do kasární, oznámil vojakom, že Nemci odvliekli vládu i populárneho prezidenta J. Tisa do zajatia v Nemecku- čo nebola pravda. Naviac sa nezmienil o tom, že povstanie je aj za obnovenie Československa, hoci väčšina obyvateľov bola stúpencami samostatného Slovenska. Ak by vojakom sa povedala pravda, k povstaniu by sa nepridali. Obsadenie Ružomberka povstalcami bolo asi rozhodujúce pre Nemecko, aby sa rozhodlo vojensky zasiahnuť na Slovensku. Takisto odbojárski dôstojníci, ktorí 29. augusta násilne sa zmocnili velenia žilinskej posádky, jej vojakom oznámili, že Tisa zavraždili, odvliekli vládu podporujúcu povstanie a minister Mach je na čele slovenských partizánov. Preto treba bojovať proti Nemcom, ktorí idú obsadiť Slovensko. Táto posádka ako prvá sa pustila do boja s pravidelnými nemeckými jednotkami.
Nasledujúci deň povstanie sa vyhlásilo povstaleckým rozhlasom v Banskej Bystrici. Pre zmenu vo vyhlásení sa tvrdilo, že zradcovská vláda povolala nemecké vojsko, aby potrestala slovenský národ a že skoré víťazstvo povstania je zaistené. V skutočnosti vláda (ani Tiso) nepovolali slovenské vojsko, vláda nemala úmysel trestať slovenský národ a povstanie sa skončilo porážkou. 6. septembra začali vychádzať noviny Bojovník, určené pre príslušníkov povstaleckej armády. V jeho prvom čísle sa napr. tvrdilo, že Nemci v Žiline ponúkali ľuďom čokoládu a potom ich postrieľali; civilistov vešajú len preto, lebo sú Slovákmi; v Bratislave trvajú prestrelky a tí vojaci, ktorí uposlúchli výzvu, aby odovzdali zbrane, boli postrieľaní; v Dubnici sa vzbúrili robotníci; posádka v Piešťanoch drží kasárne a bojuje húževnate atď. To všetko bolo klamstvom, napr. posádka v Piešťanoch odišla na povstalecké územie už koncom augusta a preto nemecké vojsko obsadilo kasárne bez boja už 4. septembra. Vyrábanie hrôzostrašných správ o nemeckých vojakoch povstaleckou propagandou, napr. že všetko vyvraždia, v mnohých dedinách a mestách nachádzajúcich sa v smere ich postupu vyvolal taký strach, že ich obyvatelia v strachu pred nimi hromadne utekali do lesov a polí, niekedy takmer všetci.
Partizáni bežne podávali prehnané alebo vymyslené správy o stratách, ktoré spôsobili nemeckým vojakom, napr. o ničení nejestvujúcich nemeckých tankov. Pokračovali v tom po povstaní v správach o svojej činnosti. Napr. podľa správy Osobitnej partizánskej brigády Klementa Gottwalda o vyhodení osobného vlaku pri Kamenici 30. augusta, malo zahynúť 71 nemeckých vojakov. V skutočnosti nezahynul ani jeden, obeťami bolo niekoľko slovenských občanov. Podľa správy 2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina pri jej útoku v Starej Turej 12. októbra zahynulo 132 nemeckých vojakov. V skutočnosti len 3.
Úradný výklad povstania sa niekoľkokrát výrazne menil podľa želania toho, kto bol práve u moci. Preto historiografia o povstaní v 50. rokoch sa oficiálne v 80. rokoch označila za hrubú falzifikáciu historickej pravdy. Klamalo sa nielen vo „vedeckých“ dielach, ale aj v školách, v médiách, vo filmoch i na súdoch. O tých hlavných, retribučných súdoch, obžalobca A. Rašla sa vyjadril, že na nich sa ani tak nehľadala objektívna pravda, ako sa tvorila historická politická pravda. Po skončení komunistickej vlády došlo opäť k ďalším výrazným obratom v líčení povstania na oficiálnych vystúpeniach. Napr. kým počas nej sa zveličoval význam komunistickej strany v povstaní, v postkomunistickom období jej podiel v ňom sa prestal spomínať, dokonca aj tými politikmi, ktorí boli jej členmi. Ako keby komunistická strana v povstaní ani nebola. Odchýlka od oficiálnej línie za komunistickej vlády sa mohla skončiť väzením, prepustením zo zamestnania atdˇ. Aj v súčasnosti kritický postoj k povstaniu prinajmenšom nepomôže ku kariére.
Výhody poskytované príslušníkom povstania zviedli ku klamstvu mnohých ľudí. Napr. za partizánov sa ich prihlásilo 300 000.
P. S. Poniklec slovenský.- odpoviem vám po tom, ako ukončím môj blog, ktorý rozdelil na 9 častí.