Na Slovensku už 80 rokov sa oslavuje povstanie v r. 1944. Objektívne nie je dôvod oslavovať toto porazené povstanie, ktoré prinieslo toľko zla. Preto najmä za komunistickej vlády sa len okrajovo spomínali tie fakty, ktoré nie sú v súlade s jeho oficiálnou idealizovanou a glorifikovanou podobou. Počas nej kritická diskusia o povstaní bola nemožná. Po jej skončení kritický postoj k povstaniu už je možný, ale v politike, v mienotvorných médiách a v historickej vede je potláčaný. Preto niet divu, že po 80 rokov masívnej propagandy povstania väčšina Slovákov už nevie, aké v skutočnosti bolo.
Klamstvá o povstaní sa začínajú jeho oficiálnym názvom- Slovenské národné povstanie. Týmto názvom sa podsúva, že slovenský národ ako celok sa dobrovoľne zapojil do povstania. V skutočnosti ho dobrovoľne nezúčastnilo ani 1 %, väčšina národa bola neutrálna.
Ani organizátori povstania sa nespoliehali na to, že Slováci do ich akcie dobrovoľne sa zapoja až v takej miere, aby mohlo vzniknúť. Preto už pri jeho plánovaní mienili do neho zapojiť prostredníctvom armády ľudí aj nedobrovoľne, vrátane mobilizáciou. Títo chudáci potom tvorili prevažnú väčšinu účastníkov povstania. No aj tak účastníci povstania predstavoval len asi 3 % slovenského národa, čo bolo menej, ako počet tých Slovákov, čo sa zúčastnili vojny proti Sovietskemu zväzu a mnohonásobne menej ako tých Slovákov, ktorí sa zúčastnili 1. svetovej vojny- asi 400 000 mužov. No tieto udalosti sa už ako národné oficiálne neoznačujú.
Slovenský národ neprejavil záujem o povstanie viacerými spôsobmi. Názorne sa to prejavilo najmä u vojakov, pre ktorých to bolo najľahšie, pretože už boli vyzbrojení. Napr. bratislavská posádka mala 5 000- 8 000 mužov. Z nej zbehlo asi 1 200 vojakov, no prevažná väčšina z nich odišla nie do povstania, ale domov. Povstania sa zúčastnilo len asi 320 z nich, no aj tí do značnej miery nie dobrovoľne. Napr. okolo 100 mužov z jednotky civilnej obrany odišlo do povstania na príkaz jej veliteľa, mjr. A. Vaška. Iných zastihli mobilizácie na povstaleckom území.
Vojaci trnavskej posádky mali výrazne vyššiu účasť v povstaní, no nie preto, že by mali väčší záujem bojovať, ale preto, lebo tak rozhodli jej velitelia. Tento dôvod: rozkaz podriadeným, bol hlavným dôvodom zapojenia sa časti Slovenskej armády do povstania. Vzťah k povstaniu vojaci tejto posádky prejavili už počas presunu na povstalecké územie: počas neho zbehla domov tretina až polovica z nich.
No neraz počas podobných presunov počet dezertérov bol nielen vyšší, ale aj väčšinový. Napr. z asi pôvodných 1 500 vojakov východoslovenskej armády, ktorí pod vedením pplk. M. Markusa, odišli smerom na povstalecké územie, došlo do neho len asi 160. Celkove počet vojakov, ktorí sa takýmto spôsobom vyhli povstaniu, predstavoval aspoň 3 000 mužov. No aj mnoho z tých vojakov, ktorí prišli na povstalecké územie neurobili tak preto, aby bojovali, ale preto, aby sa vrátili domov. Ich túžbe zabránil predovšetkým náčelník štábu povstaleckej armády J. Nosko, ktorý 15. septembra vydal rozkaz o ich mobilizácii.
No vojaci dezertovali aj z posádok na povstaleckom území. Najviac sa to asi prejavilo v Spišskej Novej Vsi, kde veliteľ tamojšej posádky nevydal rozkaz zapojiť sa do povstania a zbehli z nej takmer všetci vojaci.
Podobne o „národné“ povstanie obvykle malý záujem prejavovali aj civilisti. Napr. zbrojovka v Dubnici n. Váhom mala asi 17 000 zamestnancov- z toho asi 13 000 Slovákov, 1 600 Nemcov, 1 500 Čechov, 500 Francúzov. Nachádzala blízko povstaleckého územia. Kto z jej zamestnancov chcel, mohol sa naň bez problémov dostať. No len 350- 400 z nich sa zúčastnilo povstania. Z nich bolo 120- 130 Francúzov a asi 80 Čechov. Takže povstania sa zúčastnilo len asi 1- 1, 5 % jej slovenských zamestnancov. Ani v tomto prípade nie je isté, koľkí z nich tak urobili dobrovoľne, lebo časť z nich pochádzala z povstaleckého územia, kde ich zrejme zasiahli povstalecké mobilizácie. 98, 5- 99 % slovenských zamestnancov nielenže neostali neutrálnymi k povstaniu, ale fakticky sa postavili na stranu Nemecka, keďže zbrojovka vyrábala zbrane pre Nemecko. Je zaujímavé, že o povstanie, ktoré malo byť slovenské, v tomto podniku výrazne vyšší záujem ako Slováci prejavili Česi- asi 5 % a najmä Francúzi- asi 25 %.
.jpg)
.JPG)
