Hymnus na lásku (1Kor 13,1-13)
Štefan Konya
Pavlov hymnus na lásku (1 Kor 12, 31 – 13, 13) patrí medzi najznámejšie texty Svätého písma. Apoštol Pavol ho nenapísal snúbencom, ale kresťanskému spoločenstvu v Korinte ako konkrétny návod životného štýlu pre Ježišových nasledovníkov. Paradoxne Pavol tento text nenazýva slovom hymnus, ale cestou: „A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem“ (1 Kor 12, 31).
Je to cesta kresťanskej lásky, obety, vzájomnej služby a pomoci. Boh nás miluje a preto aj my mame milovať svojich bratov a sestry. Je to cesta lásky, ktorá je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevypína sa… Pavol pekne charakterizuje vlastnosti lásky.
Láska je trpezlivá
V Starom zákone vidíme Božiu trpezlivosť a láskavosť voči ľuďom (Ex 34,6). V Knihe Sirachovcovej sa píše: „ Preto je Boh trpezlivý s nimi a zosiela na nich svoje hojne zľutovanie“
(Sir 18,9). Apoštol Pavol označuje Boha ako „Boh trpezlivosti a potechy“(Rim 15,5).
V Evanjeliách mame dve podobenstva: Podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou (Mt 13,24-30; 36-43) a Podobenstvo o neplodnom figovníku (Lk 13,6-9). Ich posolstvom je Božia trpezlivosť a láska.
Byť trpezlivý znamená znášať ťažkosti a možno aj chyby ľudí okolo nás. To neznamená, že máme druhého upozorniť na chyby ale byť s láskou trpezlivý voči nemu. Nebudem od druhého očakávať dokonalosť ani sa nad nim stále znepokojovať. Božia láska je trpezlivá buďme aj my trpezliví jeden voči druhému. Apoštol Pavol nás povzbudzuje: „Nech Pán vedie vaše srdcia k Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti“(2 Sol 3,5).
Láska je dobrotivá
Žalmista sa pekne modli: „Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa“(Ž 69,17). Láska je dobrotivá to znamená mame robiť dobro druhému, milovať druhého skutkami lásky a milosrdenstva.
Nezávidí
Závisť patri medzi 7 hlavných hriechov. Poznáme príbeh o Jozefovi Egyptskom keď ho bratia zo závisti predali (Gn 37,2-36). Závidieť druhému niečo napr. materiálne veci, jeho šikovnosť, schopnosti, úspechy, talent, jeho výhody a postavenie, výzor a pod. To je zle a toto láska nerobí druhému.
Nevypína sa
Vyvyšovať seba nad iných, je to pyšný postoj keď človek chce ukázať druhému svoje kvality, úspechy a moc. Takému človeku chyba pokora. Láska sa nevypína, je ponížená a pokorná. Ten kto skutočné zo srdca miluje druhého nevyvyšuje sa nad nim ani mu nedáva pocítiť, že ma nad nim moc.
Nevystatuje sa
To znamená že láska nie je hrubá, nepriateľská ani arogantná. Láska sa nevystatuje to znamená, že sa nerobím pyšne dôležitým pred ostatnými.
Nie je nehanebná
Znamená to, že keď človek urobí niečo zle je prirodzene, že sa zahanbi, oľutuje svoj hriech a chce zlo napraviť. Príkladom môže byť márnotratný syn, ktorý sa cítil zahanbený pred svojim milujúcim Otcom. Cítil hanbu nad svojim hriechom a Otec mu s láskou všetko odpustil. Taká je Božia láska.
Prosme Boha o odpustenie aj ľudí, voči ktorým sme sa previnili. Ak sa vieme hanbiť za hriech a oľutovať ho sme na dobrej ceste.
Nie je sebecká
To znamená, že láska nehľadá vlastné záujmy. Pekne to vyjadril apoštol Pavol: „Nech nik nehľadí iba na svoje vlastne záujmy, ale aj na záujmy iných“ (Flp2,4). Láska nie je sebecká, ona ma záujem o druhého človeka. Chce vedieť čo druhy potrebuje a čo mu chyba. Sebecky človek je len zahľadený do seba a na svoje potreby a to nie je dobre.
Nerozčuľuje sa
Ak mam druhého rád a záleží mi na ňom nemusím sa rozčuľovať ani zvyšovať hlas. Láska sa nerozčuľuje. Kto sa rozčuľuje je väčšinou nahnevaný. Apoštol Pavol v Liste Efezanom píše: „Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom“ (Ef 4,26). Láska praje druhému dobro a preto sa nerozčuľuje ale hovorí jemne s láskou. Dá sa komunikovať s rešpektom, úctou a snažiť sa druhého chápať. K tomu je potrebne vedieť dobre počúvať, čo mi druhy hovorí.
Nemyslí na zlé
Znamená to, že láska nepripomína druhému chyby a previnenia z minulosti ani nezmýšľa zle o druhom človeku. Láska je odpúšťajúca a keď niečo odpusti viac to už nepripomína.
Neteší sa z neprávosti
Láska sa neteší z toho keď sa s druhými zaobchádza nespravodlivo. Kráľ Dávid napísal Žalm 51 v ktorom vyznáva vinu keď zhrešil s Betsabe. „Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju nepravosť “(Ž 51,3). Dávid sa dopustil nepravosti (2Sam11,14-27) z ktorej sa mohol chvíľu tešiť ale prinieslo mu to výčitky svedomia a nepokoj. Preto úprimne zo srdca vyznáva Bohu svoju vinu. Láska sa neteší z nepravosti a zo zločinu. Láska sa teší z pravdy keď je človek úprimný. „Láska nerobí zle blížnemu“ (Rim 13,10).
Ale raduje sa z pravdy
Láska sa raduje z pravdy, láska sa teší keď človek robí dobro druhému, keď človek ma radosť z toho ako sa dobre darí druhému. Láska sa neraduje zo zla a nepravosti ale raduje sa keď je človek úprimný voči Bohu a ľutuje svoj hriech. Láska sa raduje keď človek pokorne prijíma pravdu o sebe, o svojej nedokonalosti.
Všetko znáša
Lásku nemôže nič ohroziť je pevná, silná a všetko znáša. Láska dokáže trpieť a znášať rôzne ťažkosti. Pekne o tom píše apoštol Peter: „Lebo aká je to sláva, keď znášate údery po tvári za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom“(1Pt 2,20).
Všetko verí , všetko dúfa
Láska dáva dôveru druhému vo význame že ma druhy nesklame. Aj keď prídu mnohé sklamania láska chce veriť, že človek sa môže polepšiť a znovu získať dôveru.
Láska dúfa a dáva nadej, že sa človek vydá na cestu pokánia aby viac nekonal zlo. Láska dúfa, že človek sa môže zmeniť k lepšiemu.
Všetko vydrží
Láska všetko výdrži, rôzne ťažkosti a skúšky, neskrýva svoju tvar pred bolesťou a utrpením druhého. Láska je vytrvala a je ochotná znášať všetko, čo jej príde do cesty. Ježiš povedal: „Kto vytrvá do konca, bude spasený“ (Mk 13, 13).
Láska nikdy nezanikne
Boh je láska a jeho láska nikdy nezanikne ale trvá naveky.
Zaver
Kráčať po tejto ceste lásky nie je jednoduché lebo je to cesta namáhavá, vyžaduje od nás ochotu obetovať sa za druhých a znášať rôzne ťažkosti, tato cesta lásky vyžaduje od nás veľa trpezlivosti. Je to cesta ako nasledovať Krista a milovať ho láskou ako ju opísal apoštol Pavol v Prvom liste Korinťanom.
Keď sa zvečerieva a deň sa blíži ku koncu je dobre pred spaním oľutovať náš nedostatok lásky k druhým. Sv. Ján apoštol hovorí: „Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie mame od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata“ (1Jn 4,20-21). Je pravdivý výrok: Nerob druhému to, čo nechceš, aby druhy robil tebe.
Bez lásky niet pokoja ani vo svete ani v ľudských srdciach. Potrebujeme lásku ak chceme žiť v pokoji. Srdce bez lásky začne pomaly tvrdnúť a apoštol Pavol hovorí: „… a lásky by som nemal, ničím by som nebol“ (1Kor 13,2). Nech je pre nás Pavlov hymnus na lásku spytovaním svedomia, aby sme naozaj žili v bratskej láske.
Mnohí svätci pochopili, čo je to láska a tuto lásku preukazovali druhým svojimi skutkami.
Apoštol Pavol až dvakrat hovorí: „… a lásky by som nemal, ničím by som nebol“ (1Kor 13,2).
Nech je naše povolanie a poslanie akékoľvek napr. ak som rehoľníkom, diakonom, kňazom, katechétom, misionárom alebo veriacim laikom bez lásky nie som ničím. Čokoľvek robíme alebo slúžime druhým, robme to s láskou.
Otázky na zamyslenie
– Dôležité je naučiť sa milovať seba samého, aby som potom mohol milovať druhých. Niektorí
ľudia sa nemajú radi, odmietajú sa prijať, majú problém so sebaprijatím, negatívne zmýšľajú
o sebe a to sa môže preniesť aj vo vzťahu k druhým.
– Apoštol Pavol na začiatku píše „…keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal,
a lásky by som nemal, ničím by som nebol“(1Kor 13,2).
Čím by som bol keby som lásky nemal?
– Aká je moja láska k blížnemu?
– Je moja láska trpezlivá, dobrotivá?
– Často sa rozčuľujem a hnevám na druhých?
– Hovorím s druhými jazykom lásky a pokoja?
– Chcem sa zbaviť všetkých neláskavých slov?
.JPG)
.jpg)
