Tri lásky: Láska k Bohu, láska k blížnemu a k sebe samému

Tri lásky: Láska k Bohu, láska k blížnemu a k sebe samému

Štefan Kónya

Život bez lásky je ťažký a neznesiteľný lebo ak nemáme lásku jeden k druhému naše vzťahy rýchlo stroskotajú. Srdce bez lásky bude tvrdé k druhým a v tom druhom by sme videli iba nepriateľa. Preto je tak veľa manželských konfliktov a rozvodov lebo chyba láska, ktorá ma byť základom na budovanie pozitívnych vzťahov. Potrebujeme každý deň čerpať lásku z prameňa a tým prameňom je Boh. V Biblii sa píše: „Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1Jn 4,16).

Potrebujeme každý deň živiť našu lásku v srdci. Ako mame lásku živiť?

Z kresťanského pohľadu môžeme lásku živiť každodennou modlitbou, čítaním Božieho slova, eucharistiou a pristupovanim k sviatosti zmierenia. Láska sa prejavuje v skutkoch. Niekedy to môžu byť malé obety z lásky k druhému alebo zrieknutie sa nejakej dobrej veci v prospech druhého. To sú všetko skutky lásky a tých skutkov môže byť oveľa viac.

Naša láska môže byť niekedy skúšaná ako hovorí Ježiš v evanjeliu: „Bol som smädný a nedali ste mi piť… “ (Mt 25,42). Vo svete je malo lásky, svet trpí nedostatkom lásky to vidíme, keď sú vo svete vojny, násilie, vraždy a rôzne zločiny a koľko ľudí trpí veľkou nespravodlivosťou. Aspoň my kresťania môžeme byť malými  svetielkami Kristovej lásky vo svete. Nedovoľme, aby v našom srdci vyhasla láska ale nech naše srdce horí láskou k druhým. Ako často mame voči druhým tvrdé srdce a ako často strácame lásku. Kresťan bez lásky nie je kresťanom.

Musíme sa starať o našu lásku, aby bola čistá a milosrdná. Je potrebne urobiť veľký poriadok v srdci! Musíme sa tiež starať o naše srdce aby bolo čisté. Z nášho srdca treba odstrániť všetko, čo je zle: egoizmus, závisť, nenávisť, lakomstvo, sťažovanie sa na druhých, aroganciu a nepokoj. Ak chceme patriť Kristovi a jemu sa podobať v našom srdci nech ma miesto iba Láska.

Apoštol Pavol napísal krásny Hymnus na lásku (1Kor 13,1-13). Nenapísal ho snúbencom, ale kresťanskému spoločenstvu v Korinte ako konkrétny návod životného štýlu pre Ježišových nasledovníkov. Paradoxne Pavol tento text nenazýva slovom hymnus, ale cestou: „A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem“ (1Kor 12, 31). Je to cesta kresťanskej lásky, obety, vzájomnej služby a pomoci. Tato cesta lásky vyžaduje od nás veľa trpezlivosti. Je to cesta ako nasledovať Krista a milovať ho v ľuďoch.

Boh nás miluje a preto aj my mame milovať svojich bratov a sestry. Je to cesta lásky, láska ktorá je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevypína sa…

Láska k Bohu

U Boha neexistuje dôvod, aby len jednu sekundu prestal milovať každého človeka. Božia láska trvá večne je dokonala a spravodlivá. Boh nerobí v láske žiadne rozdiely, že niekoho miluje viac a druhého menej. Tento sklon majú iba ľudia a nie Boh. Boh nás miluje aj vtedy, keď ho odmietame, keď neveríme v jeho lásku. On nás miluje aj napriek našej nedokonalosti, slabosti a hriešnosti. Podstatou kresťanstva je láska. Láska k Bohu, láska k sebe a láska k blížnemu. Boh nám poslal svojho Syna Ježiša, ktorý obetoval za nás svoj život. V Ježišovi je stelesnená Božia láska. Je to láska milosrdná, uzdravujúca, slúžiaca, trpiaca a ukrižovaná. Ježiš nám svojim životom ukázal ako nás veľmi miluje.

Ako sme ďaleko od Božej lásky, keď neustále vidíme chyby druhých a na svoje chyby sa nepozrieme. Koľko lásky nám chyba pre našich blížnych. Aká je pravá láska? Láska nepripomína chyby z minulosti, láska neobviňuje druhých ani sa nepovyšuje nad ostatných, láska nevyžaduje žiadnu odmenu za vykonane dobro ani nevyžaduje pomstu za spáchané zlo ani nehovorí: že raz mi to zaplatíš… láska nerozmýšľa ako druhého potrestať ale rozmýšľa ako druhému pomôcť, láska nie je arogantná, nevyvoláva v druhom človeku pocit viny, láska je odpúšťajúca, nevytrubuje chyby druhého pred ostatnými, láska nerobí druhému zle, láska je priateľská a dobroprajná. Láska lieči, potešuje a napĺňa nás pokojom, nikoho k ničomu nenúti a rešpektuje slobodu druhého.

Láska pomáha tam kde nikto nechce pomáhať, zaujíma sa o človeka, čo mu chyba a čo potrebuje,

ujíma sa slabých, láska dáva svoj čas druhému.

Láska druhým dôveruje, láska je nekonečne dobra, zotiera slzy plačúcim a rozveseľuje srdcia zaľúbeným, láska neskrýva svoju tvár pred bolesťou a utrpením ale ide a ochotne slúži a pomáha. Láska je pravdivá, zaujíma sa o chudobných a ma jedinú túžbu, aby bol človek slobodný a šťastný.

Láska prijíma druhých takých akí sú aj keď nezodpovedajú naším očakávaniam, láska praje druhému dobro, láska rieši problémy v pokoji, s úctou a s pochopením, láska napomína druhého medzi štyrmi očami, láska je dobročinná, pohostinná, štedrá a dáva chlieb chudobnému.

Treba si uvedomiť, že sme Bohom milovaní nekonečnou láskou. Najväčším dôkazom našej lásky k Bohu je keď milujeme svojich blížnych tak ako o tom píše sv. Ján: „Ak niekto povie: Milujem Boha, a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie mame od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata“ (1Jn 4,20-21). Potrebujeme rasť v láske k Bohu, v láske k blížnemu a k sebe samému. Keď jednu z tých lások budeme zanedbávať vtedy naša láska nie je úplná a skôr či neskôr budeme lásku strácať.

Láska k blížnemu

Láska nevyhľadáva ani nevyčíta chyby druhým. A keď už chceme druhého napomenúť na jeho chyby robme to s láskou a v pokoji. Často to tak mame, že naše napomínanie je plne nepokoja a skôr vyčítame druhým chyby s hnevom.

Niekedy sa v nás môže objaviť niečo farizejské; na pohľad vidno našu zbožnosť a to ako dodržiavame všetko, čo sa od nás očakáva a vo vnútri strácame lásku k druhým.

Láska nie je farizejská nehľadá príležitosti, aby mohla druhého obžalovať. Časte sťažovanie sa na druhých môže vychádzať z nepriateľského postoja, lebo druhému neprajeme dobro, ale chceme pred druhými ukázať na jeho chyby. Dobrí priatelia toto nerobia a vedia si chyby odpustiť.

Naozaj často sa stáva akoby len to bola naša jediná úloha počas dňa stále sa sťažovať na druhých; a pritom tak často zabúdame na lásku, keď trváme na každej maličkosti kto, čo zle spravil. Problém je v tom, že sa príliš zameriavame na chyby druhých a tie naše chyby nijako neriešime.

Nehovorím, že sa vôbec netreba sťažovať áno môžu sa objaviť niektoré vážne problémy alebo nejaká nespravodlivosť za ktorú treba bojovať ale zachovajme si pritom v srdci pokoj. Musíme si dávať pozor, aby sa v našom srdci nezakorenil farizejsky postoj k druhým.

Je potrebne odmietnuť falošnú lásku, ktorou navonok milujeme blížnych ale v srdci im neprajeme dobro. Keď robíme skutky lásky s vypočítavosti a dožadujeme sa pochvaly a odmeny (to už nie je láska). Nemáme pravo robiť si nejaké nároky na druhého a privlastňovať si človeka ako nejakého sluhu, ktorý musí robiť všetko podľa našich želaní. Toto láska nerobí!

Zlo, ktoré robíme alebo želáme druhým skôr či neskôr sa obráti proti nám. Vždy sa nám to nejakým spôsobom vráti. A keď konáme akékoľvek zlo alebo sme nespravodliví voči druhým zastavujeme rast našej lásky k druhým. Ak chceme rasť v láske k druhým potrebujeme sa zbaviť neustáleho sťažovania sa a nepriateľského postoja voči druhým. Niekedy často zle komunikujme s druhými a to pre náš nedostatok lásky k druhým.

Naše slova svedčia o našom charaktere a sami zistime, že je vždy čo vylepšovať. Keď niekto začne hovoriť zle o druhých nikdy sa k nemu nepridávajte – to nie je dobre ani rozumne a prinesie to ešte väčší nepokoj.

Spisovateľ Kay Pollak vo svojej knihe Žiadne stretnutie nie je náhodné napísal pravdivú myšlienku:„ Nemôžeš zmeniť druhého človeka. Jediná osoba, ktorú môžeš  zmeniť, si ty sám.“ (Pollak, s.41).  Toto je v našej moci meniť seba. Je to práca na sebe a vyžaduje si to dostatok času a veľa trpezlivosti. Ak chceme žiť v láske a v pokoji s ľuďmi je potrebne sa rozhodnúť zbavovať zlých postojov a všetkého, čo je v našom živote zle:

– klamstvo, polopravdy a krivé obvinenia,

–  vyhrážanie, pripomínanie chyb z minulosti,

– manipulácia,

– vyvolávať v druhých pocit viny,

– nepriateľstvo, hnev a nenávisť,

– oslovenie svojich priateľov priezviskom – častokrát v hneve,

– závisť a ohováranie,

– škodoradosť,

– ignorancia a neochota pomôcť,

– obmedzovanie slobody,

– časte konflikty a hádky,

– nerešpektovanie názoru,

– porušovanie ľudských práv,

– vyhľadávanie chyb na druhom človeku,

– zvaľovanie viny na druhého,

– napomínanie s hnevom a zo zvýšeným hlasom pred ostatnými ľuďmi,

– neochota uznať si chybu a ospravedlniť sa druhému,

– nútiť druhých k niečomu, čo nechcú,

– rozhodovanie za druhých bez ich súhlasu,

– nespravodlivosť v každej oblasti.

Netreba meniť ľudí, ale treba meniť naše srdce, aby bolo naplnene láskou. Musíme človeku nechať slobodu, nemôžeme ho stále kontrolovať, vlastniť a ovládať ako sa nám zachce. Toto láska nerobí a ak mame s tým problém musíme s tým skončiť. Ľudia si môžu všimnúť naše správanie a našich priateľov. Povedz mi akých máš priateľov a ja ti poviem aký si človek. To, čo bráni človeku žiť naplno svoj život je strach a nedostatok lásky. Čím viac človek žije v strachu a nemá lásku tým viac je nešťastný vo svojom živote. A čo je najhoršie je neustále so všetkým nespokojný a je plný nepokoja. To sa potom z neho šíri ďalej. To je často realita a je to naozaj smutne. Nezostaňme v tomto nepokoji ale s dôverou sa obráťme k Bohu, ktorý nám môže darovať pokoj do nášho srdca.

Láska k sebe samému

Kto nemá rád seba samého nebude mať rád ani druhých. Nemám na mysli egoistickú lásku k sebe samému, ale lásku v ktorej dokážeme prijať seba takých akí sme. Ide o sebaprijatie. Ježiš povedal: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mt 22,39). Je potrebne k sebe pestovať dobrý a pozitívny vzťah, prestať sa porovnávať s druhými: napr. oni sú krajší, majú lepšie schopnosti a talenty a to ja nemám. Takéto porovnavanie nikam nevedie a často prináša iba znepokojenie nad sebou samým. Musíme sa uspokojiť s tým akí sme a aké mame schopnosti. Musíme prijať náš fyzicky vzhľad, prijať sa s našimi chybami a nedokonalosťou. Potom budeme vedieť s láskou prijať druhých takých akí sú. Musíme byť v tejto veci naozaj trpezliví lebo zmeny na sebe potrebujú dostatok času.

Boh nás povolal k životu a chcel, aby sme tu boli pre iných. Všetci sa navzájom potrebujeme a nikto nemá žiť sám pre seba, ale mame slúžiť jeden druhému. Láska k sebe samému znamená žiť v pokoji a zachovať si pokoj v srdci v každej chvíli aj vtedy, keď si uvedomím svoje chyby, svoju krehkosť a nedokonalosť alebo keď prídu rôzne ťažkosti. Nedám sa hneď znepokojiť. Je potrebne zmieriť sa so svojou slabosťou a veriť Božej láske, veriť, že ma Boh miluje takého aký som.

Ak chceme rasť v láske k sebe samému je dôležite učiť sa pohľadu lásky. To znamená pozerať sa na seba a na druhých pohľadom lásky. Nie pohľadom odsudzujúcim a zamračeným ale pohľadom lásky. Boh sa na nás pozerá pohľadom lásky robme tak aj my.

Zaver

Je pravdivý výrok: Nerob druhému to, čo nechceš, aby druhy robil tebe. Bez lásky niet pokoja ani vo svete ani v ľudských srdciach. Potrebujeme lásku ak chceme žiť v pokoji. Apoštol Pavol až dvakrat hovorí: „… a lásky by som nemal, ničím by som nebol“ (1Kor 13,2). Človek bez lásky je NIČ! Absolútne nič! Treba tieto slova naozaj brať vážne. Phil Bosmans napísal pravdivé slova: „Jedine láskou sa človek stáva človekom. Človek potrebuje lásku, aby sa stal človekom.“

Použitá literatúra

Novy zákon s komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie. Vydavateľstvo Dobra kniha Trnava, 2008