Jar je tu. Všetko sa zazelená, vietor prinesie svieže vône, vtáčiky štebocú. Jar je krásne obdobie. Takto nejak končila pred 80 rokmi druhá svetová, v ktorej bolo najviac obetí medzi Slovanmi. Sovietsky zväz si najviac vytrpel a potom opäť si nemohol ani len vydýchnuť počas ďalších desaťročí, keďže revanšizmus nespal. A stále nespí.
Ach, tá pochabosť. Dnes je však už iná doba, veci sa veľmi zrýchlili. Dnes už sa nedá len tak ľahko nejaký národ opiť rožkom. Dnes nie. Je to trpké zistenie, keď tak niekto zrazu zistí, že asi bude treba začať reálne robiť. Že špekulácie už prestávajú fungovať.
Pohodlnosť prináša postupný úpadok. Človek sa nenazdá a každá ďalšia generácia je zaostalejšia. A zrazu potom treba jedno dieťa poslať do osobitnej školy. Je to varovný prst. Nič sa nedá robiť.
.JPG "Marek")
