Čo naliehavo potrebujeme ?
Potrebujeme, a čo najskôr, presadiť nový volebný systém pre voľby do NR SR. Potrebujeme sa zbaviť zaužívanej praxe politických strán a hnutí okamžite po voľbách do NR SR organizovať dohodnutú koalíciu a nanútenú opozíciu.
Organizovať štátnu moc a spravovanie celej spoločnosti je možné a potrebné realizovať iným spôsobom ako doteraz – mimo vykonštruovaných koaličných zoskúpení a koaličnej väčšiny !
Výsledok zaužívanej praxe politických strán vidíme už aj v tomto volebnom období. Už niekoľko mesiacov sa v rámci politických konaní a zo strany vládnej koalície rieši otázka, či si koalícia udrží väčšinu v NR SR. Takýto amaterizmus v politike a v politickom konaní nie je vôbec náhodný. Procesy súvisiace s voľbami do NR SR a fungovaním NR SR sú úmyselne organizované tak, aby bolo možné z pozadia politiky (jej zadného dvora) ľahšie presadzovať záujmy tých, čo sa pohybujú v prostredí oligarchov či v prostredí minoritnej skupine kapitalistov.
Doterajšia prax ustanovenia zákonodárnej a výkonnej moci má mnoho nedostatkov, nie je v dostatočnom súlade sú záujmami občanov a slovenského národa. Doterajšia prax je súčasťou systému, ktorý americký filozof D. Schweickart nazval polyarchiou a nemá nič spoločného so skutočnou podstatou demokracie, ktorá v podmienkach kapitalizmu ani nie je možná. Je však možná určitá zásadná reforma ustanovenia zákonodarnej a výkonnej moci, ktorá posunie polyarchiu (v našom poňatí demokraciu) na kvalitatívne vyššiu úroveň.
Aké dôvody existujú k tomu, aby sme sa prinútili k reforme ustanovenia zákonodarnej a výkonnej moci ? Dôvodov je viacej, ja sa o niektorých dôvodoch zmienim postupne v niekoľkých svojich blogoch. O niekoľkých dôvodoch sa zmienim už v tomto článku.
Prvý dôvod:
Podľa Ústavy SR štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo (čl. 2 ods.1). Aká je prax ? Neexistuje žiadna rovnováha medzi vykonávaním štátnej moci prostredníctvom volených zástupcov a rozhodovaním občanov priamo. Absencia akejsi pomyslenej či faktickej rovnováhy je výsledkom politickej praxe politických strán a hnutí, ktoré si po voľbách rozhodujú po svojom v rámci svojej medzistraníckej spolupráce, založenej na Koaličnej dohode alebo volebnom výsledku jednej politickej strany. V tomto prípade ide už o prvý a rozhodujúci krok k obmedzeniu vplyvu a moci občanov. Úprava – novelizácia čl. 2 ods.1 Ústavy SR je preto žiaduca, má byť konkrétnejšia a má byť zbavená slovného spojenia „alebo“.
Druhý dôvod:
Súvisí s prvým dôvodom. Podľa čl. 3 ods. 1 Ústavy SR občania v rámci politických práv majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. A aká je prax ? Odpoveď je tá istá ako v prípade prvého dôvodu, takže aj v tomto prípade je potrebné pristúpiť k novelizácií Ústavy SR a vylúčiť slovné spojenie „alebo“.
Tretí dôvod:
Podľa čl.30 ods. 4 Ústavy SR občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Toto ústavné právo sa permanentne porušuje zo strany každej vládnej moci koalície a teda skupiny politických strán. Prístup občanov k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok je potrebné doriešiť zákonom.
Štvrtý dôvod:
Podľa čl. 29 ods. 4 Ústavy SR politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti a iné združenia sú oddelené od štátu. Z môjho pohľadu politické strany a politické hnutia nie sú oddelené od štátu. Práve naopak, svoje postavenie, získané na základe volieb do NR SR, zneužívajú, pretože vďaka hlasom občanov – voličov zdrojom ich financovania a politickej existencie je práve štátny rozpočet, rovnako ako vymenovanie do rôznych štátnych funkcií podľa straníckej príslušnosti či Koaličnej dohody. Z uvedených dôvodov nie je možné v praxi naplniť čl. 30 ods. 4, pretože prístup k voleným a iným verejným funkciám nespĺňa požiadavku rovnakých podmienok.
Piaty dôvod:
Podľa čl. 73 ods. 2 Ústavy SR poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Politická prax je taká, že celé ustanovenie Ústavy SR sa porušuje ! Poslanci sú v skutočnosti zástupcovia politických strán a hnutí a mandát vykonávajú podľa straníckych preferencií, respektíve ich spoločných programov. Všetci poslanci za parlamentné politické strany a hnutia, ktoré sa stali súčasťou Koaličnej dohod, sú určitým spôsobom viazaní rozhodnutiami Koaličnej rady, ktorá v skutočnosti je nelegitímnym orgánom, pretože nemá oporu v Ústave SR a ani v iných zákonoch. Podľa Ústavy SR zástupcami občanov sú poslanci, nie politické strany. Avšak podľa zákona o voľbách do NR SR občan je povinný, ak sa rozhodne zúčastniť volieb, v prvom rade voliť politickú stranu, ktorá si kandidátov na poslancov vyberá a tvorí podľa svojho vnútrostraníckeho rozhodnutia.
Problémom, a veľkým, je aj to, že ak si aj veľká či menšia časť voličskej základne zvolí svoje politické strany do NR SR, tak ich potenciálni kandidáti na kandidátkach ich politických strán sa nedostanú do parlamentných lavíc a nemôžu zložiť sľub, aby mali možnosť vykonávať svoj mandát. O obmedzenie vplyvu a moci občanov – voličov rozhodnúť o svojich zástupcoch v NR SR sa postaral zákon o voľbách do NR SR. V tomto zákone sú uvedené klauzuly o dosiahnutí hranice 5%, 7% a 10 %, na základe ktorých sa po každej voľbe niekoľko politických strán a hnutí aj so svojimi potenciálnymi kandidátmi, nedostane do NR SR.
V tomto prípade rozhodnutie o tom, kto a za koho bude zastupovať občanov v NR SR, je v rukách štátnej komisie pre voľby a financovanie politických strán. Ak napríklad politická strana nedosiahne vo voľbách do NR SR 5 % – nú hranicu, nesplní kritérium volebného zákona a na základe toho všetky platné volebné hlasy od voličov sú jej odobraté, anulované. Voľné mandáty neprepadnú, ale sa prepočítavajú a pridelia tým politickým stranám, ktoré napríklad 5 % – nú hranicu pre vstup do NR SR dosiahli.
Takáto dlhoročná politická prax predstavuje veľkú politickú nespravodlivosť, ktorá sa ústami politikov vládnej moc koalície posudzuje ako „výsledok slobodných demokratických volieb“. Legálna a legitímna moc občanov vo vzťahu k štátu je zo strany zákonodarnej moci výrazne narušená. Ústava SR nesplnomocnila nikoho, aby o volebnom zákone bolo možné vymyslieť a schváliť kritérium, podľa ktorého veľká či menšia časť platných volebných hlasov pre kandidujúce politické strany a hnutia bude volebným orgánom zrušená a na základe toho volebné hlasy a na nich závislé poslanecké mandáty budú administratívne pridelené tým politickým subjektom, ktoré sa do NR SR dostali.
Podľa čl. 30 ods. 3 Ústavy SR volebný zákon môže ustanoviť iba podmienky výkonu volebného práva. Pre čitateľa uvediem konkrétny príklad z toho, koľko platných volebných hlasov odovzdaných vo voľbách do NR SR vo februári 2020 na základe volebného zákona a ním ustanovených kritérií pre vstup do NR SR ( 5%, 7%) prepadlo a ktoré boli pridelené iným politickým stranám a hnutiam. Takáto prax je v skutočnosti podvodom na občanoch – voličoch a svedčí o nedemokratických praktikách, ktoré majú slúžiť záujmom určitých skupín v spoločnosti. Odobratie platných volebných hlasov na úrovni štátnej komisie pre voľby a financovanie politických strán rozhodne nepokladám za podmienku výkonu volebného práva.
Podľa mojich prepočtov, ak neberiem do úvahy kritérium – klauzulu o hranici 5% a 7% pre vstup do parlamentu, tak všetkých šesť parlamentných politických strán a hnutí vo voľbách do NR SR dostalo toľko platných volebných hlasov, že na základe nich mali právo na 107 (108) mandátov. Ostatných 43 (42) mandátov malo byť podľa platných volebných hlasov pridelených ostatným politickým stranám, nie však všetkým. Vo voľbách do NR SR vo februári 2020 bolo na základe volebného zákona štátnou komisiou pre voľby zrušených 820 411 platných volebných hlasov !!! Ako to nazvať ? Je to niečo pre našu spoločnosť tragické, ak do volebných miestnosti prišlo množstvo voličov a ich odovzdané a platné volebné hlasy im boli nakoniec odobraté (scudzené ) a to len preto, že voliči, ktoré volili svoje politické strany (hnutia) nesplnili požadované kritéria pre vstup do NR SR – 5% – nú, respektíve 7 % – nú hranicu.
Čo k tomu dodať ? Takéto kritérium, ktoré si vymyslela a presadila určitá garnitúra politikov z niektorých politických strán do zákona o voľbách do NR SR, nemôže byť kritériom pre občana – voliča. Predstavme si, že z úrovne štátnej komisie pre voľby a financovanie politických strán by každý z uvedeného počtu občanov – voličov, ktorému musel byť odobratý platný volebný hlas, by domov dostal písomné oznámenie o tomto administratívnom a byrokratickom kroku. Iba vtedy by si množstvo občanov – voličov uvedomilo, že nejde o slobodné a demokratické voľby, pretože voliči si nie sú rovní v svojich právach a rozhodnutiach a na základe toho ich „nesprávne“ rozhodnutie musí opraviť štátna autorita . Vymyslieť na občana – voliča kritérium pre platnosť jeho hlasu, to je vrchol politického hyenizmu !
Vyššie uvedené množstvo volebných hlasov neprepadlo, ale na základe nich 43(42) mandátov bolo pridelených v prospech šiestich politických strán a hnutí. Z toho vyplýva, že platné hlasy voličov boli doslova scudzené v prospech iných politických strán a hnutí. Mne to vychádza tak, že OĽANO získalo naviac 15(16) mandátov, SMER – SD 10 mandátov, Sme rodina 5 mandátov, ĽS – NS 5 mandátov, SaS 4 mandáty a Za ľudí 3 mandáty. Z uvedeného vyplýva, že vládna koalícia získala nad rámec podpory svojich voličov 28 mandátov naviac. Ak by existoval zákon o voľbách do NR SR, v ktorom by neexistovali kritéria pre vstup do parlamentu – 5% – nej a 7 % – nej hranice, v NR SR pre volebné obdobie 2020 až 2023 malo právo sedieť 43 (42) poslancov – „zástupcov“ občanov z iných politických strán a hnutí.
Šiesty dôvod:
Celá politika či politické konanie zákonodarnej a výkonnej moci sa zakladá na špekulatívnom prístupe tých politických strán, ktoré sa podľa volebného zákona dostali do parlamentu. Špekulatívny prístup vyplýva práve zo zákona o voľbách do NR SR, ktorý v § 42 určuje podmienky prideľovania mandátov, v rámci ktorých je najdôležitejšia klauzula o päť percentnej (7% a 10 %) hranici z celkového počtu odovzdaných platných hlasov, ktorú politická strana má dosiahnuť, aby mohla mať nárok na potrebný počet mandátov v NR SR.
Ústava SR nepozná delenie NR SR ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu SR na zorganizovanú vládnu koalíciu a na nanútenú opozíciu ! Rovnako Ústava SR nepočíta s tým, že pôsobnosť NR SR vymedzená v čl. 86 je možné a potrebné realizovať len za podmienky existencie zorganizovanej koalície a nanútenej opozície. NR SR má podľa čl. 92 právo zriaďovať z poslancov iba výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány. Určením podmienok pre prideľovanie mandátov do NR SR (5%, 7%, 10%) došlo k výraznému obmedzeniu vplyvu moci občanov, pretože zástupcovia občanov sa v prípade viacerých politických strán: a) buď vôbec nedostali do parlamentných lavíc alebo za b) niektorí z tých, čo sa do parlamentných lavíc dostali, boli na celé volebné obdobie postavení do pozície nanútenej opozície.
Toto rozdelenie NR SR na dve základné skupiny, na dva nezmieriteľné tábory majú na svedomí predstavitelia politických strán a hnutí s relatívne silnejším postavení ako výsledkom volieb, ktorí si v rámci zadného dvora politiky vytvorili úplne svojvoľný mechanizmus, ako už vopred zefektívniť prácu NR SR tým, že bude podpísaná Koaličná dohoda. Koaličná dohoda je pre podmienky práce v NR SR nelegitímny dokument, ktorým sa ústavnoprávna a zákonodarná moc už vopred sústreďuje v rukách predstaviteľov niekoľkých politických strán a v zmysle ktorej Koaličná rada prijíma už vopred mimo pôdy parlamentu rozhodnutia, ktoré „zástupcovia“ občanov za koalíciu sú povinní rešpektovať a hlasovať podľa očakávaní Koaličnej rady.
Na základe podmienok prideľovania mandátov do NR SR došlo k zrušeniu mandátov pre určitú skupinu politických strán a hnutí. Oba uvedené zásadné reštrikčné kroky viedli k tomu, že na pôde NR SR bola narušená slobodná súťaž politických síl, pretože podmienky pre politický boj sa vopred rozčlenili a to ešte skôr, ako sa mohlo pristúpiť k prerokovaniu dôležitých tém, vyplývajúcich z pôsobnosti NR SR. Koaličná rada, pozostávajúca zo zástupcov koaličných politických strán sa na obdobie štyroch rokov stáva „samozvaným nositeľom“ štátnej moci a tým sa len potvrdzuje, že politické strany nie sú oddelené od štátu, ako to požaduje Ústava SR.
Vinou Koaličnej dohody, ktorú medzi sebou uzatvoria predstavitelia politických strán, aby sa im ľahšie vládlo a spravovalo fungovanie celej spoločnosti, sa požiadavka slobodnej súťaže politických síl zdegenerovala, pretože Koaličná rada na základe Koaličnej dohody už vopred predikuje, aké rozhodnutia sa musia (!) v NR SR prijať. Koaličná dohoda, ktorá zvyčajne uzrie svetlo sveta pod vedením politickej strany, ktorá vo voľbách relatívne získala najviac platných hlasov (aj za pomoci scudzených mandátov) vytvorí problém, o ktorom sa verejne nehovorí.
Týmto problémom je konflikt záujmov, ktorý vzniká medzi vládnou mocou a zákonodarnou mocou. Je ťažko zistiť, kto koho riadi a kto komu sa zodpovedá. Podľa Ústavy SR (čl. 114 ods. 1) vláda SR je za výkon svojej funkcie zodpovedná NR SR. Lenže samotnou Koaličnou dohodou sa táto zodpovednosť zo strany vlády SR praktický zrušila. Aj pre súčasné volebné obdobie platí, že politický boj bol presmerovaný na riešenie problému, aby si vládna a zákonodarná moc udržala stálu väčšinu, vopred zorganizovanú. Nehovorí sa, že v podmienkach NR SR potrebujeme, aby panovala trošku iná politická atmosféra a politická kultúra. Kto bol zvolený za poslanca NR SR, ako „zástupca“ občanov má sa usilovať, aby sa permanentne hľadala väčšina pre prerokovanie a schválenie každého jedného potrebného zákona samostatne a s prihliadnutím k tomu, aby sa dosiahla jeho potrebná kvalita.
Podľa všelijakých odborníkov na politiku alternatívou za zrušenie koaličnej väčšiny sú iba predčasné voľby do NR SR. Toto je veľmi silné zavádzanie občanov – voličov SR, pretože v skutočnosti existuje celkom excelentné riešenie situácie v NR SR, keď vládna koalícia stratí zorganizovanú väčšinu. Namiesto uvažovania o predčasných voľbách do NR SR, a to len kvôli tomu, že sa z určitých dôvodov rozpadne koaličná vládna väčšina, majú mať „zástupcovia“ občanov záujem dohodnúť sa na definitívnom zrušení svojvoľnej politickej praxe spojenej s nevyhnutnosťou, že zákonodarný orgán môže pracovať, a efektívne, len za podmienky, že bude sformovaná a funkčná vládna koalícia. Takúto podmienku fungovania politického systému Ústava SR nepozná.
Ak bola zavedená do politickej praxe v rámci politického systému SR, tak je to najskôr finta tých, čo zo svojho pozadia minoritnej triedy kapitalistov či oligarchov potrebujú reálne ovplyvňovať dianie v NR SR a vo vláde SR. Má teda platiť táto nová zásada: Národná rada SR má plniť svoju pôsobnosť bez vopred určenej podmienky, že musí existovať zorganizovaná koalícia a nanútená opozícia ! Do politickej praxe preto má byť zákonnou formou zakomponovaný zákaz, aby NR SR a vláda SR fungovali iba na základe Koaličnej dohody a vopred dohodnutej koaličnej vládnej väčšiny. Je teda potrebné, aby zaniklo klasické panstvo vládnej koalície, rovnako aby zaniklo aj doterajšie poňatie opozície. V dnešnej dobe je už možné počítať s tým, že záujmom občanov a záujmom štátu a celého národa môžu a majú slúžiť, a celkom dobre, tak poslanci z doteraz nanútenej opozície ako aj poslanci doteraz organizovaní do vládnej koalície.
Termín „opozícia“ sa v súčasnosti používa k označeniu časti poslaneckého zboru – „zástupcov občanov“ – ktorá po celé volebné obdobie kladie odpor garnitúre vládnej moci. Tomuto termínu treba dať úplne iný význam. Aby sme pochopili, v čom môže spočívať iný význam, tak musím pripomenúť, že namiesto schvaľovania výsledkov politických obchodov mimo parlamentného režimu, by prebiehalo skutočné rokovanie parlamentu výhodné pre občanov a celú spoločnosť. Výsledok rokovania by nebol známy vopred podľa bilancie koaličných hlasov, ale až pri záverečnom hlasovaní. V takomto prípade by išlo o dynamickú opozíciu, ktorá nebude vopred sformovaná do nútenej opozície a nebude klásť odpor vládnej moci po celé volebné obdobie, ale ktorá vždy bude aktuálna vzhľadom na rozhodovanie sa k predloženej danej problematike.
Ak môže existovať dynamická opozícia (vždy z prípadu na prípad), znamená to, že zároveň nebude existovať vládna koalícia. Zástupcovia občanov budú môcť v NR SR využívať svoje slobodné rozhodnutie v dvoch smeroch: buď vládny návrh k danej problematike podporiť alebo zamietnuť a vrátiť aj s pripomienkami na nové prepracovanie.
Ak sa zruší prax robiť politiku v NR SR na základe Koaličnej dohody s rozčlenením poslaneckého zboru na dohodnutú koalíciu a nanútenú opozíciu, potom sa vytratí potreba hovoriť o koalícia a opozícií. Každý poslanec NR SR ako „zástupca“ občanov (ešte za existencie v súčasnosti platného zákona o voľbách do NR SR) bude mať k dispozícií viacej parlamentnej slobody. Lenže zrušenie koalície a opozície v súčasnom pojmovom určení musí nevyhnutne súvisieť ako so zmenami, ako sa bude kreovať Vláda SR aj na čele s jej predsedom. O tejto potrebe – potrebe nového spôsobu kreovania Vlády SR je potrebné napísať samostatný článok. Naznačil som, že medzi vládnou mocou a zákonodárnou mocou existuje konflikt záujmov, znamená to, že bude potrebné novelizovať aj Ústavu SR, respektíve prijať aj iný zákon, aby sa konflikt záujmov odstránil a Vláda SR mohla byť dôsledne NR SR aj kontrolovaná. Za dnešnej situácie to vôbec nie je možné !
Toľko zatiaľ k dôvodom, aby sa spoločnosť prinútila k reforme ustanovenia zákonodárnej a výkonnej moci. Samotná reforma, ak má byť vyvolaná a presadzovaná, má zapadať do celkového obrazu o tom, čo je potrebné v rámci politického systému reformovať v širších súvislostiach. Je teda potrebné naznačiť, respektíve dohodnúť víziu politického dobra pre Slovenskú republiku, ktorej zámerom má byť: a) posilnenie vplyvu a moci občanov ako základu štátnej moci pri výbere kandidátov na poslancov NR SR, b) vytvoriť podmienky pre účasť občanov na správe vecí verejných podľa deklarovaného ústavného práva, c) prijať zákonné opatrenia k tomu, aby sa výrazne posilnili požiadavky na ustanovenie politickej strany, jej fungovanie v potrebnej organizačnej štruktúre a jej pôsobnosť v rámci celej spoločnosti.
Dušan Hirjak
.jpg)
