Byť pánmi svojich životov.

V ľudskom svete existuje veľká spletitá sieť vplyvu zla na ľudský život a ľudské spoločenstva. Povinnosťou každej ľudskej bytosti je, aby sa snažila uvedomovať si zlo a hľadať spôsob, ako proti nemu bojovať. Uvedomovať si existenciu siete zla na ľudský život a ľudské spoločenstva znamená individuálne pochopiť, čo sa vo svete a so svetom deje a na základe toho v ďalšom kroku hľadať spojenia na komunitnej a národnej úrovni, ako sa vhodne brániť.

(Báseň o politike, ktorá vedome či nevedome podporuje zlo ako nástroj nad životmi ľudí a národov)

Každá ľudská bytosť narodením sa začlení do rodiny.

Od nej sa pomaly vzďaľuje do ľudského sveta.

Ten tvorí veľkú ľudskú realitu, ktorú doprevádzajú večné hodiny.

V obrovskom kotli reality chcú ľudské bytosti žiť prirodzene, nechýba im osveta.

V súhrne kvantum ľudskej masy produkuje potrebnú energiu.

Aj s podporou slnka a technológií sa ľudstvo učí riešiť problém životných istôt.

Pre istoty sa ľudské spoločenstva rozhodli využívať aj teológiu.

Aby bolo možné pre pozemskú harmóniu prosiť o silu nebeských nôt.

 

Ľudstvo sa spravodlivo podelilo podľa civilizácií a národov.

Žiť na planéte Zem nebolo a nie je možné za podmienok jednej kultúry.

Bol prijatý a osvedčil sa Stvoriteľov zákon o potrebe dvoch ľudských rodov.

Muž a žena sa stali strojcami každej ľudskej a spoločenskej štruktúry.

Ľudský život, nanešťastie, neostal len pri prirodzenom práve.

Z ľudských vzťahov sa vyčlenili jedinci, aby vládu nad spoločným životom získal ich zákon.

Strata určitej slobody bola podmienkou, že ľudská bytosť bude žiť v šťastí a sláve.

Došlo k nútenému rozdvojeniu – personálnej schizme – a z človeka sa stal diakon.

 

Do ľudskej reality bola vpísaná povinnosť byť pre spoločnosť poctivým služobníkom.

Bez tejto povinnosti sa mnohým zdá, že človek človeku bude vlkom.

Finta, že zákony nemôžu tvoriť všetci ľudia, až do dnešných dní pomáha všetkým panovníkom.

Každé indivíduum má ostať naivným, poslušným a nešikovným tĺkom.

Moderná spoločnosť má už sofistikované spôsoby, ako účinne ovládať ľudské masy.

K pokojnej ľudskej realite najviac pomáhajú metódy konzumu

a vynález chytrých, že nových Pánov zeme majú posväcovať volebné hlasy.

Pri takomto mechanizme ťažko sa hľadá, čo je problémom zdravého ľudského rozumu.

 

Z prirodzeného práva na život vyplýva zachovanie prirodzenej rovnováhy ľudskej komunity.

Tá sa však dávno stratila v mene nadobudnutia bohatstva a moci.

Zo strany Pánov ovládať nerovnováhu bolo potrebné riešiť režimom sľubov a brutality.

Sociálna štruktúra ľudskej reality bola povinne určená: budú Páni, Poslušní a Otroci.

Podnikavci zistili, že spojením ľudských síl do kolektívu budú dosahovať výrazné výhody,

najmä ak život núti každé indivíduum hľadať si k svojmu zachovaniu potrebné zdroje.

Z nutnosti prežiť sa zrodila potreba disciplíny a v otázke záujmov dosiahnuť určitej zhody.

Neľudskosť človeka k človeku sa znásobila, začali a trvajú triedne boje.

 

Pre ľudskú realitu je dôležité, kto ľudské bytosti priamo či nepriamo ovláda.

V ľudských spoločenstvách sa stratil prirodzený pokoj a mier.

Politickí špekulanti dávajú ľudským masám nádej, že o rovnováhu sa postará národná vláda.

Len ich treba voliť, aby sa mohli zúčastňovať politických hier.

Ľudská masa sa stala predmetom vykorisťovania, špekulácií a podvodov.

Práve zásluhou takejto masy sa tvoria významné hodnoty, ktoré si privlastňuje majetná trieda.

Od nej sa každá národná spoločnosť dočká servilných návodov,

aby sa zachovalo vykorisťovanie, nezamestnanosť, chudoba a bieda.

 

Od bohatstva a moci triedy kapitálu sa odvíja poňatie slobody, demokracie a právneho štátu.

V učení o troch inštitúciách je skrytá záväzná ochrana kapitalistickej triedy.

Čo má zásadný význam a vplyv na ľudskú realitu, to musí mať skrytú podstatu.

Aby to tak ostalo, ľudská masa nesmie mať práva nad schopnosťami zvieracej čriedy.

Skutočnými pánmi ľudských životov a ich osudov sú deklarovaní vodcovia národa.

Nič na tom nemení ani písaný sľub o základných ľudských právach a slobodách.

K šľachtickým titulom pribudol iba nový príslušník – vodca strany – politický vojvoda.

Namiesto skutočne železných sa ľudia v modernej dobe ocitli v sofistikovaných okovách.

 

Skrýva sa a potláča najzákladnejšie právo – právo ľudí priamo rozhodovať o svojom osude.

Ľudská realita je doteraz realizovaná podvodným, nedemokratickým spôsobom.

Voľby vodcov národa sú len o technike, ako zbaviť ľud moci v úplnom kľude

a potom už pracovať na záujmoch kapitálu v horizonte dlhodobom.

Život v ľudskej realite bol podriadený politickým avantúram menšinových strán.

Tie pod ľúbivými názvami na svojich štítoch hlásajú politiky v prospech celej spoločnosti.

Len musíme splniť zákernú podmienku: otvárať cudzím záujmom dvere dokorán.

Potom budeme všetci žiť v šťastí a hojnosti.

 

Absencia priameho rozhodovania ľudu o svojom osude umožnila robiť politiku v inom smere.

Podľa vládcov politika nie je o morálke a spravodlivosti, iba o ekonomických záujmoch.

Práve táto privátna téza do ľudskej reality zasahuje v nespravodlivom pomere.

Drží basu vládcom bohatstva a moci, ostatní sa musia topiť v problémoch.

Z nepomeru vplyvu kapitálu a politiky oproti vplyvu moci más vyrastá požiadavka rovnosti,

pretože z nepomeru sveta pod heslom globalizácie vyrastajú zločinecké organizácie a skupiny.

Majú znaky falošnej bádavosti, abnormálnosti, autoritatívnosti, agresívnosti a zločinnosti.

Nastoliť rovnosť si žiada obmedziť moc bohatstva v politike, vtedy sa začnú meniť dejiny.

 

V ľudskej realite má byť silné morálne zázemie, má prevládať politika spravodlivosti.

Tieto humánne požiadavky nie sú zlúčiteľné s ekonomickými koreňmi kapitálu.

U veľkých ekonomických celkoch treba nastoliť zamestnaneckú samosprávu bez milosti.

Lež toto je už sen o lepšej spoločnosti a o vážnom kroku k jej vstupnému portálu.

Že vládcami našich životov majú ostať majitelia kapitálu, to je už zastaralá téza.

Nikto sa z tejto minoritnej triedy nemôže vyhovárať na vedu, že má lepšie gény.

Proti takémuto učeniu v kapitalizme sa má postaviť pokroková a humánna heréza,

že práve z kapitálu vyrastajú mnohé choré a zločinné sociálne patogény.

 

Majitelia kapitálu majú veľký strach z ovládanej ľudskej masy.

Neželajú si, aby ľudská masa dostala rovnosť vo vládnej politike.

Pre voľný pohyb kapitálu a jeho neľudské činy môžu vznikať pevné zátarasy.

Tie môžu byť proti ich záujmom a nadnárodnej triednej kapitalistickej logike.

Prostredie kapitálu deformuje poznávaciu a emocionálnu výbavu a poruchy osobnosti.

Ich snaha ostávať v ústraní nepomáha ochraňovať spoločnosť pred nebezpečnými jedincami.

Rôznymi spôsobmi vznikajú skorumpované politické hnutia, vraj pre roh hojnosti.

Možno budú mať pravdu, veď roh hojnosti sa dá naplniť aj chrumkavými pukancami.

 

Ako máme žiť v Európe, to nám začali organizovať Američania po druhej svetovej vojne.

Bol zahájený projekt odstraňovania historických národov Európy pod federálnu Úniu.

V mene zachovania mieru treba vraj odstrániť národy, ich suverenitu, aby neboli priebojné.

Ak budeme mať spoločnú Matku Úniu, tá bude dohliadať na mierovú politickú líniu.

Bol to podvod, vojnu nevyvoláva mierumilovná ľudská realita zhmotnená v národnom štáte.

Príčiny vojen sa skrývajú, pretože si to želá minoritná trieda bohatých a mocných.

Príčiny sú skryté v ekonomickom systéme kapitalizmu a v jeho podstate.

Vojnovým štváčom nezáleží na životoch ľudí: obyčajných, pracovitých a bezmocných.

 

Teraz v jeseni (2024) naši politickí vojvodovia oslavovali tridsiate piate výročie nežnej revolúcie.

Jej zmysel sa zakrýva, nebolo to v mene slobody a demokracie pre pracujúcu masu.

Štrnganím kľúčov sa privolával návrat kapitalizmu, poslednej fázy ľudskej existencie.

Čo nebolo za socializmu, sa muselo vrátiť: panstvo kapitálu a tých čo budú držať jeho kasu.

A tak sa už roky pravda zatĺka vetou, že nežná revolúcia bola bojom za slobodu a demokraciu.

Prax toto tvrdenie poprela: privatizácia aktív národa sa udiala bez rozhodnutia občanov.

Keď stíchli námestia, občan nedostal slovo k tomu, ako chce ďalej žiť, len pocítil byrokraciu

nových politikov, ktorí sa objavili ako slimáky po daždi a to, že bude mať nových pánov.

 

Dobrodruhovia rôznych záujmov dostali slobodu, aby mohli z aktív národa dostať svoj diel.

Rozbiť spoločný štát Čechov a Slovákov sa pokladalo za osudové požehnanie pre každý národ.

Už bolo možné zahájiť výchovu k svetoobčianstvu, pre život ľudí bude vhodný každý svetadiel.

Občanom zámerne nebolo zvestované, že každá sloboda má svoj bezpečnostný kód.

Verejný diskurz s občianstvom nebol nikdy otvorený.

Po jesenných dažďoch persóny túžili len k ceste späť – pre návrat k starému kapitalizmu.

Alternatívnemu návrhu k reforme socializmu nerozumeli, nevošiel sa preto do politickej arény.

Túžba našich vodcov patriť k Západu nás priviedla do náručia ideológie europeizmu.

 

Politici a figuranti Novembra (89) pripomínajú, že slobodu a demokraciu treba chrániť.

Zámerne či z nevedomosti zabúdajú občanom ozrejmiť, aká je ich skutočná podstata.

Tajomno spojené so slobodou a demokraciou – nemožno ich nastoliť, kapitál môžu raniť.

O takomto tajomne sa s občanmi úmyselne nevedie žiadna debata.

A tak všetci figuranti pri spomienkach na November (89) mávali iba fakľami antikomunizmu.

Je to ich spôsob výchovy ľudových más – nesmú snívať o lepšej spoločnosti po kapitalizme.

Bez takejto túžby je možné predchádzať oprávnenému kriticizmu.

Zaslepení priatelia Západu si nechcú pripustiť, že môže skončiť v marazme.

 

Sloboda a demokracia sa nestali predmetom skutočnej politiky, iba politického náboženstva.

Za kapitál a jeho večné žitie sa treba ľudovým masám iba vrúcne a s pokorou modliť.

Pre vládcov národa postačuje, ak vedomie más ostane na úrovni štádia raného detstva.

Potom svoje nádeje na lepšiu spoločnosť nikto sa neodváži na Múr vízií kresliť.

Pod heslami slobody a demokracie bol popretý um, pracovitosť a múdrosť pracujúcej triedy.

Pocit hrdosti z úspechov budovania vlasti sa u figurantov Novembra (89) stal nočnou morou.

Skutočnú demokraciu ľudu nazvali totalitou a znakom veľkej biedy.

„Nežnú revolúciu“ nazvali začiatkom rozlúčky s komunistickou spoločnosťou chorou.

 

Žiadna revolúcia nemôže mať znaky slobody a demokratického rozhodovania.

Státia na námestiach nie sú o moci ľudu, iba o jeho účasti v exteriérových scénach.

Novembrom (89) konečne nastala príležitosť, aby sa vyvolení dočkali času hodovania,

keď sa všetci ocitneme v politických, ekonomických, spoločenských a ľudských premenách.

Tie premeny u nás a v časti Európy viedli k posilneniu západného kapitalizmu, jeho moci.

Premeny k horšiemu stali sa dôkazom, že demokracia nie je v súlade s kapitálom.

Európou a svetom sa rozrástlo zlo, neľudskosť človeka k človeku, preto nám niet pomoci.

Američania, Matka Únia a vojenská Aliancia ženú Európu a svet do vojny s Ruskom cvalom.

 

Vodcovia Západu obnovili nacistickú prax vojenského ťaženia na východ proti Ruskej zemi.

Fašistické Nemecko sklamalo a tak si na vojnovú cestu vybrali nového kandidáta – Ukrajinu.

Proti nástupu nacizmu a nepriateľstvu k Rusku nikto neprotestoval, všetci ostali nemí.

Teraz za všetko napáchané zlo od času Majdanu na prezidenta Putina Západ zvaľuje vinu.

Pod vedením Američanov sa Matka Únia dala do pohybu k Veľkej vojne.

Svojich národných synov prinútila, aby pomáhali kyjevskej diktatúre.

Do definitívneho víťazstva nad Ruskom má Európa znášať náklady na vojnu pokojne.

Pomaly sa transformuje do podoby, že bude treba si osvojiť život vo vojenskom mundúre.

 

Za existencie skutočnej slobody a demokracie nebolo by možné zakladať vojnové požiare.

Žiadny pracujúci ľud aj so svojimi rodinami si neodsúhlasí vojnu v prospech kapitálu.

Nedá sa oklamať vojnovou propagandou, odmietne nosiť ružové okuliare.

Len za aktívnu ochranu mieru si každý národ zaslúži prosiť o Božiu chválu.

Naš mierumilovný národ sladko spí, proti vojne s Ruskom mal zakročiť rázne a smelo.

Nemal čakať na pokyny vodcov národa, veď tí prisahali vernosť vojnovým štváčom.

A tak na základe ich prísahy vodcovia si neprajú, aby sa občania správali revolučne a smelo.

Politici Západu si za zorganizovanú vojnu na Ukrajine zaslúžia vyšľahať zadky korbáčom.

 

Kvôli záujmom kapitálu nenávisť politikov Západu proti Rusku dosiahla vrchol Everestu.

Už dávno bolo vyslovené, že k dobytiu Ruska je treba poštvať proti nemu Ukrajinu.

Rozpad Sovietskeho zväzu, samostatnosť Ukrajiny a štátny prevrat ukázali k vojne cestu.

Západ pre lov na svoju korisť excelentne využil Ukrajinu a tak jej rozvrátil domovinu.

Pravdu o ceste k vojne na Ukrajine tají tak vládna moc ako aj mediálna sféra.

Zrejme si neprajú, aby slovenský národ bol ostrým oponentom ústavného Memoranda.

Preto dvojrečoví politici a médiá úzkostlivo dbajú, aby sa udržiavala prozápadná atmosféra.

Zatiaľ chráneným druhom ľudí na Západe je nedotknuteľná vojnová banda.

 

Prvý krok k Veľkej vojne s Ruskom sa začal útokom amerických rakiet na Brjanskú oblasť.

Regent Západu Kazisvet sa rozhodol pomáhať kapitalistom k zničeniu sveta.

Idiocia sa stala duševným stavom väčšiny národných vodcov, tí zabudli na svoju vlasť.

Vo svojom velikášstve a nadutosti ich nenápadne myšlienka, že príde ruská odveta.

Kolektívne NATO priamo vstúpilo do vojny s Ruskom a skúša, či sa s tým Rusko zmieri.

Túžba Západu vlastniť ruskú zem ho neopúšťa ani pri predstave, že dôjde k veľkej skaze.

Túto túžbu naši vodcovia nikdy neodsúdili, preto ich mierovým návrhom národ neverí.

Prisahali vernosť Západu, tak nesúhlas s použitím „dlhých rakiet“ je len o slovnej fráze.

 

Počas troch rokov sa ukázalo, že nesmieme už byť pánmi svojich životov v otázke zdravia.

Ľudia z farma kartelu, globálnej a národnej politiky si urobili cvičenia, ako nás môžu ovládať.

Strašením „pandémiou“ koronavírusu ukázali ľudstvu, ako ho o slobody a práva pripravia.

V mene globálnych cieľov nastolenie totalitných režimov neodkladať.

Pre globálny trh s vakcínami bol určený globálny príbeh o ochrane zdravia a životov ľudí.

Došlo k degradovaniu ľudí a ich dôstojnosti na pozíciu zvierat, ktoré majú svojich pánov.

Postačí nastoliť imaginárny poriadok spoločnosti, v ktorom sa nikto z ľudí k odporu nezobudí.

Testovacie a vakcinačné strediska po celej republike sa stali kostolíkmi globálnych satanov.

 

Záujmy petrochemického a farmaceutického Kartelu upevňujú nespravodlivosť na planéte.

Umožňujú lukratívne kšeftovanie s biedou, hladom, toxickým odpadom, chorobami a smrťou.

Zbaviť sa závislosti na korporáciách a zachrániť život človeka pre budúcnosť v plnom rozkvete.

Nedovoľovať, aby národné vlády globalisti zasypávali pokynmi ako kamennou drťou.

Potrebujeme nový systém zdravotného zabezpečenie, ktorý bude v rukách verejného záujmu.

Zdravie nesmie byť vydané napospas rentabilite, obchodnému úspechu, podielom na trhu.

Výskum, vzdelanie a zdravotné služby majú byťv službách ľudu, aby neutrpel ujmu.

WHO nesmieme dovoliť riadiť ochranu zdravia a životov podľa svojho plánovaného rozvrhu.

 

Ľudia nesmú byť pánmi svojich životov ani v otázkach vojny a mieru.

Tento deficit svedčí, že občania vo vzťahu ku kapitálu a politikom nemajú žiadnu moc.

Na našom Západe zákony zakazujúce prípravu vojny neboli prijaté a nedostali premiéru.

Koná sa najväčšia zrada: ani volení zástupcovia neprídu svojim voličom na pomoc.

Pod vedením Američanov Západ si sformoval veľký vojenský blok v mene západného kapitálu.

Z vojenskej obrannej organizácie sa vykľula vplyvná zločinecká organizácia.

Západní politici a vojenskí aktéri dostali imunitu, za zlé činy sa nedostanú do kriminálu.

Proti ktorému národu sa Západ zamerá, tam sa ako brečtan rozrastie destabilizácia.

 

Politickú prax vojnových štváčov zo Západu bez výhrad podporujú aj naši ústavní činitelia.

Prísahu vernosti NATO a EÚ potvrdzujú svojimi podpismi pod text Memoranda.

Keďže sa stali iba prisluhovačmi kapitálu, nikdy z nich nebudú dobrí vlastenci – buditelia.

A tak podpora a vernosť zločineckej Aliancií má moje pomenovanie: je to politická sranda.

Kvôli vernosti k Západu vodcovia nemohli bojovať proti vojenskému ťaženiu na východ.

Ich reči, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie, sú na smiech.

Denacifikácia a demilitarizácia Ukrajiny nemajú alternatívu, nepomôže ani pápežov príchod.

Nechať žiť Európu a ukrajinský národ pod správou kyjevskej diktatúry by bol veľký hriech.

 

Svetom sa šíri úsilie kapitalistov k tomu, aby ľudia strácali dohľad nad svojimi životmi.

Nadnárodné firmy, banky, supermarkety a vlády konšpirujú, ako nastoliť digitálnu menu.

Všetci máme prísť o finančnú hotovosť, za odmenu nás ovenčia aplikačnými chobotmi.

Vraj digitálna mena pomôže k podpore zdravia človeka, ten bude mať lepšiu duševnú hygienu.

Rôzne karty, aplikácie, robotické pokladne vraj človeku dávajú pocit slobody.

V skutočnosti je to príbeh o absolútnej kontrole každého naivného zákazníka.

Za vernosť kontrolnému systému sa potom prideľujú určité výhody a body.

Naši národní vodcovia sú zatiaľ ticho, pokus o zbavenia ľudí slobody im uniká.

 

Politický systém národa tvoria a reformujú iba menšiny politikov, ktorí sú v konflikte záujmov !

Neveria, že voliči majú schopnosť posúdiť a schváliť kvalitnú štruktúru politického systému,

na základe ktorého sa vytvoria podmienky, aby sme všetci mali činorodý a šťastný domov.

Súžitie politickej rovnosti občanov s vplyvom bohatstva má tvoriť základnú tému.

Nie iba v záujme bohatých menšín sa majú tvoriť orgány štátnej moci a správy.

Volebné zákony majú vyjadrovať vplyv a moc uvedomelého občianstva.

K tvorbe zákonov pre všeobecné životné podmienky je treba občanov prizývať do rozpravy.

Štát ako organizácia občanov sa nesmie využívať iba v prospech majetných a ich bohatstva.

 

Bez súhlasu občanov si poslanci dovolili podriadiť život národa európskemu právu.

Pánmi životov a ich prejavov sa stali nevolení bruselskí mandaríni.

Možno, že kvôli tejto zrade budeme mať lepšiu životosprávu.

Úplné zrušenie štátnej suverenity pre každý národ v Európe, to je pre Úniu kostlivec v skrini.

Občania Európy sú dezorientovaní v otázkach demokracie, tú netreba chrániť, ale nastoliť !

Pre kapitalizmus je demokracia nežiaduca, preto bola zorganizovaná vo fiktívnej podobe.

Ľudia sa museli majiteľom kapitálu a ich prisluhovačom podvoliť.

Mediálne skupiny a úslužní politici sa stali nástrojmi klamu v modernej dobe.

 

Postupne sa vzdávame práva hospodáriť na svojej rodnej zemi.

V svojej naivnosti veriť cudzím záujmom sme si privodili stratu potravinovej bezpečnosti.

Zanikli roľnícke družstva a štátne majetky, ostali sme slabí a nemí.

Stratili sme lásku k dedovizni, k tomu, čo ponúka príroda, žijeme bez hrdosti a honosnosti.

Našim ozajstným náboženstvom sa stali supermarkety, nie miestne poľnohospodárstvo.

Na rozdiel od našich dedov a otcov naše pracovité ruky už nie sú mozoľnaté.

Myseľ, oči a srdcia ľudí sa zastreli vierou v korporácie a návrat k pôde sa pokladá za tmárstvo.

Je nám jedno, že mnohé produkty sa udržiavajú ako nezdravé a olovnaté.

 

Vládcovia národa si svojvoľne scudzili právo okresov rozhodovať o miestnej ekonomike.

Z centralizovanej pozície hovoria o potrebe regionálneho rozvoja – z Bratislavy.

S chabými okresnými úradmi a občanmi okresu sa nemôžu odvážiť k otvorenej polemike,

pretože v straníckych centrálach a v Koaličnej rade sú osvietené, najmúdrejšie hlavy.

Politici už dávnejšie obrali občanov o moc, keď zrušili silné postavenie okresným orgánom.

Tie sú teraz iba na úrovni administratívnej a upratovacej služby.

Regionálna politika tak najviac slúži privátnym a straníckym klanom.

Občanom okresu k rozhodovaniu ostali jedinou nádejou len nedeľné bohoslužby.

 

V mene rastu kapitálu a jeho moci sa svetom šíri a presadzuje kapitalistická globalizácia.

Jej zásluhou sa národom kráti čas a schopnosti udržať si čriepky štátnej suverenity.

Pred nadvládou kapitálu záchranu národov umožní len ekonomická demokracia.

Tá prinesie zamestnaneckú samosprávu a nové spoločenské benefity.

Národní vodcovia sa nezaoberajú tým, že zhubná kapitalistická globalizácia má alternatívu.

Pomaly a isto, bez výčitiek vedú svoje národy do náručia svetovej vlády.

Nechcú pochopiť, že ekonomika a spoločnosť bez kapitalistov dá národom novú perspektívu.

Nevidia, že sa pre podporu kapitalizmu minuli všetky politické a reklamné návnady.

 

Po rokoch členstva Slovenska v NATO a EÚ je potrebné sa odvážiť k jeho prehodnoteniu.

Obidve štruktúry sú hrozbou pre mier, fungujú v rozpore s medzinárodným právom.

Objektívna analýza politik NATO a EÚ by mala viesť k spoločenskému pochopeniu,

že o ukončení členstva rozhodnú občania, hoci bude neočakávaným javom.

Štátna moc pochádza od občanov a nad touto mocou nesmie vládnuť nadnárodná elita.

Pre medzinárodné vzťahy založené na rôznych zmluvách je dôležitá kontrola občanov.

Tam, kde iní žiadajú, aby sa Slovensko podriadilo vyšším záujmom, má platiť neutralita.

Dozrel čas, aby sa slovenský národ odstrihol od ponerizovaných bruselských mandarínov.

 

Potvrdzuje sa, že Matka Únia nikdy nebola a nie je mierovým projektom pre Európu a svet.

S Európou – kolískou fašizmu a nacizmu je potrebné už natrvalo skoncovať.

Vojnoví štváči z Európy pod velením USA pripravili na Ukrajine len ďalší vojenský stret.

Európania stratili strach z Boha, z atómovej vojny, po ktorej by už nebolo kde žiť a nocovať.

Pre vojnových štváčov je vojna na Ukrajine výhodná – úspešne podnikajú so smrťou.

K tomu si za pomoci nacistov najali ukrajinský ľud pre vojenské zákazky.

Vôbec im nevadí, že v rámci vojenskej disciplíny musia masy Slovanov ostať pod drťou.

Občania Európy sa majú postarať o nových politikov, tým súčasným treb zakázať vychádzky.

 

Stojím o budovanie novej Európy bez falošnej a nacistickej Matky Únie

na zásadách vzájomne výhodnej spolupráce národov a bez túžby podriadiť sa globalizácií.

Stojím o vybudovanie novej kolektívnej bezpečnosti aj s Ruskom mimo vojenskej Aliancie.

Starých politických vodcov pre ich morálnu vinu podriadiť režimu politickej likvidácií.

Podmienkou skutočne mierovej Európy je ukončenie ťaženia Západu na Východ.

Z tohto dôvodu sa Rusko má postarať o bezpodmienečnú kapituláciu kyjevskej diktatúry.

Pád nacistického režimu zabráni, aby sa ekonomickí vrahovia zo Západu tešili na nový obchod

s aktívami ukrajinského národa, o čo sa postarajú persony novej kyjevskej nomenklatúry.

 

Je tragédiou, že národy Európy nemôžu byť skutočnými pánmi svojich životov.

Že kapitalisti zneužívajú svoje postavenie, len aby neprejavovali ľuďom vďačnosť.

Že nástrojmi svojej moci – NATO-m a EÚ navliekla národy Západu do vojenských chomútov.

Únia zo svojho nadľudského piedestálu nikdy nemohla poznať, čo je to obyčajná ľudská cnosť.

Pravda o globálnych pánoch a ich zvrátenej morálke sa ich zvrátenými činmi potvrdzuje:

V mene ochrany zdravia a životov ľudí na planéte všetkých hnali do uzamknutia a vakcinácie.

V mene privlastňovania si prírodných a ľudských zdrojov sa vojna vždy povoľuje.

Potom aj bez ohľadu na množstvo mŕtvych a spálenú zem sú potrebné vojenské operácie.

 

Ani za stavu vyvolanej zástupnej vojny Západu proti Rusku na Ukrajine

národní vodcovia sa nezobudili a nedokázali sa dištancovať od politik EÚ a NATO.

Politické výsosti si spokojne žijú v ilúzií, že Západ zvíťazí, pretože Rusko je všetkému na vine.

Výsosti národov sú presvedčené, že Západ musí s Rusmi v mene víťazstva bojovať húževnato.

Koalícia kapitálu a nacistov nikdy nebola porazená, kapitulovala iba vojenská sila.

Podmienky pre nástup fašizmu a nacizmu sú ukryté v kapitalistickom ekonomickom systéme.

Zo systému sa po mnohých rokoch opäť zobudila prasila.

Mier pre svet bude v ohrození, pokiaľ Ukrajina ostane v západnej bezpečnostnej schéme.

 

Ľudia v svojom ľudskom svete si neuvedomujú, ako sú manipulovaní pre vyššie ciele.

Globalisti a masmédia neustále konšpirujú, len aby masy udržali v poslušnosti.

Nácvik represívnych opatrení a vakcinácia si vyžiadali strašenie životom v novom údele.

Vojnové ťaženie Západu proti Rusku, naopak, bez strachu z vojny, život v stave bezstarostnosti.

V oboch prípadoch platí, že sa ľudia nesmú búriť proti plánom globálnej moci.

Na oltár bohatstva a moci nemnohých je potrebné prinášať ľudské obete,

preto neplatí, aby k rozhodovaniu občanom boli dané právomoci.

Strach z ľudu núti bohatých, aby ľud nikdy nedostal pevné miesto v politickom skelete.

 

Na pomoc k posilneniu vlastnej duchovnej virtuality si človek pribral počítačovú techniku.

Chce sa hrať s niečim, čo nepatrí k hmotnému svetu a je výtvorom druhého mozgu.

Virtuálny svet sa zdá byť bezproblémový, príjemný, tajomný, vhodný pre osobnú romantiku.

Jeho schopnosť pre všestranné využitie poskytuje človeku životnú miazgu,

preto spojenie ľudského a virtuálneho sveta môže ostať už navždy zachované.

V takomto spojení sa odkrýva Boží zámer a preto človek má povinnosť dodržiavať zákon miery.

Aby ostal sebe pánom, obmedzenia pre virtuálny svet musia byť zákonom dané.

Stať sa otrokom virtuálneho sveta umožní ľahšie rozvrátiť ľudské životné pomery.

 

Na životnej ceste človeka od narodenia po smrť je veľa míľnikov a dejú sa rôzne zmeny.

Dôležité je, aby človek pri svojom putovaní vedel chrániť svoje živobytie, inteligenciu a zdravie.

Múdry je ten, kto svoj osud nezverí do rúk šarlatánom biznisu pre ich neľudské premeny.

Ich spolky pripomínajú páva – symbol dokonalosti, len im strčiť za klobúky pera pávie.

Ničiť živobytie, inteligenciu a zdravie ľudí, to má kapitalistická globalizácia na starosti.

Ľudia vybavení mobilmi navštevujú obchodné reťazce – vizitky moderného konzumu.

Na návštevách záleží, pretože upokojujú, keď máme plné špajze, tak máme pocit hrdosti.

Na mnohé veci, ktoré človeku škodia, sa neprihliada, nie sú predmetom kritického rozumu.

 

Ľuďom sa vypomstí, že sa slepo pridávajú k náboženstvu globálneho riešenia problémov.

Kňazmi globálneho náboženstva sa stali nadnárodné korporácie, ktoré konšpirujú

v mene zabezpečenia svojho bohatstva a moci pod znakmi humánnych emblémov.

Aby s efektom dosiahli svoje predpokladané ciele, praktizujú, a dlhodobo, politickú ruju.

Vojna na Ukrajine, po starej vojny, je pre Západ nádejou na záchranu ekonomiky.

Obyvateľstvu Európy sa ponúka iba Veľký reset namiesto nového ekonomického poriadku.

Preto sa vodcovia národov ukájajú iba tézami z oblasti vojnovej tematiky.

Už teraz rozmýšľajú, kde na počesť víťazstva nad Ruskom zorganizujú vojenskú prehliadku.

 

Ponerizovaní vodcovia Západu majú pre svet len dva plány: Veľký reset a vojnu.

To sú plány, ktorým sa musia všetci podriadiť záujmom Západu na čele s USA.

Každá vojna prikrmuje moc a bohatstvo kapitálu, Západ má teraz Ukrajinu za kojnú.

Ambície Ameriky sú tak veľké, že k svojej sláve potrebuje dostať na lopatky Rusa.

Západ sa teda nechystá ustúpiť zo svojich zvrhlých plánov.

V novom „mierovom“ pláne Ukrajina má ostať ako jeho okupačná zóna.

Ak Rusko dovolí, aby vznikla takáto kolónia pre potreby západných oplanov,

potom bude veľmi ťažko vypudiť vojenské krvilačné zlo z jeho lona.

 

Aké školy alebo zážitky potrebujú získať ľudia, aby plány na vojny a Veľký rest odmietli ?

Takýto život v kapitalizme nemôžeme uznať ako právne spravodlivý nárok.

Bol by len o tom, aby bohatí a mocní ešte viac nespravodlivo – závratným tempom bohatli

a ľudskú populáciu doslova chápali len ako veľký zaťažujúci a nežiaduci nepodarok.

Treba dať do laty národné vlády v Európe, aby nekonšpirovali proti ľuďom a mieru.

Zachovať rozvrátenú Európu a nacistickú Ukrajinu – to bude znamenať nový Izrael.

Na dlhé roky urobia kapitalisti s prisluhovačmi z Európy čiernu dieru.

Chorobopis Západu: bez demokracie a s túžbami hegemóna nad svetom úplne zošalel.

 

Bez poučenia sa z vlády nad svetom západný kapitalizmus nie je možné reformovať.

Jeho finančné, ekonomické, politické a vojenské štruktúry treba poslať do minulosti.

Na témach vojny a Veľkého resetu nie je možné efektívne ľudí vzdelávať a promovať,

vzdelávajme sa témami o lepšom svete po kapitalizme, ten príde z budúcnosti.

Potrebujeme národné vlády s orientáciou na reformu alebo ekonomickú demokraciu.

Túto titánsku úlohu zvládneme, len ak si dokážeme sformovať účinný politický predvoj.

Nová ľavica s víziou nového sveta na Západe neexistuje, organizuje sa viera v partokraciu.

Bez novej vízie a predvoja nebude možné za nové ideály rozvinúť politický boj.

 

Zúfalstvo z moci nestačí odbiť modlitbami, je nutná odvaha národa k činom.

Súčasná štruktúra partokracie národ k žiadnym spoločným činom neprivedie.

Príkladom neschopnosti je nezáujem zjednotiť národ v boji za mier, proti vojnovým zločinom,

či neustále deklarovanie, že „manželstvo“ s NATO a EÚ sa nerozvedie.

Tak ako za čias Hitlera, sa ani na Ukrajine nemá kto postaviť proti kyjevskej diktatúre.

Namiesto toho národ sa poddal potrebe bojovať proti Rusku za záujmy Západu.

Tragické dôsledky takéhoto rozhodnutia sa bolestivo ukazujú v demografickej štruktúre.

Tragédia má pokračovať, pretože Západ neplánuje nechať Ukrajinu bez dohľadu.

 

Pokojné ľudské bytie je stále napadané zo strany neosobných, organizovaných síl.

Lenže tie zlovestné sily sú zložené z ľudských jedincov, ktoré sú do služieb kapitálu najímané.

Ich egoizmus vedie k terorizovaniu druhých, mnohých posielajú na smrtný gril.

Slúžiť rôznym druhom zla, to je na globálnej úrovni prax pre rôzne skupiny samozvané.

Za neschopnosťou uznať hodnoty a odlišnosti iných národov sa skrývajú koristnícke ciele.

Rozvrátiť, rozkradnúť, zničiť, podriadiť si ľudské a prírodné zdroje, ovládnuť ducha národov.

Zo zločinnosti vo svete ožíva západný kapitalizmus, ale jeho duch sa stráca v satanovom diele.

Niekoľkým miliardam ľudí na planéte stále chce vládnuť niekoľko panovníckych rodov.

 

Za socializmu bola najdôležitejšia sloboda tvoriť a byť hrdí na Made in Czechoslovakai.

Slobodu v svoj prospech si nemohli uzurpovať rôzni špekulanti a psychopatogénne skupiny.

Po nežnej sa Slovensko stalo závislé od cudzích milodarov, nemá ani na šperk Lokai.

Ocitli sme sa na opačnej strane ekonomických aktivít, zlákali nás plány politickej spodiny.

Príkladom európskeho politického riadenia je príprava výstavby baterkárne v Šuranoch.

Ignorovanie záujmov obyvateľstva dotknutého územia už nezastavia ani modlitby k Bohu.

Vláda stojí pevne na strane európskej zelenej dohody, nikto nesmie robiť zmeny v jej plánoch.

Ak v Európe dosiahneme klimatickú neutrálitu, vraj všetci budeme mať zdravý život a oblohu.

 

EÚ predstavujú veľký „Ústav bláznov“, s hystériou Covidu rozpútala projekt klimatickej zmeny.

Európska zelená dohoda popiera, že život na planéte Zem závisí od uhlíka,

pretože uhlík je smrteľným nepriateľom ľudí, nech sa dočkajú nové energie odmeny.

Rozprávka o človekom spôsobenej zmene sa upravila na povinné úlohy Zeleného balíka.

Šíri sa nákup a predaj uhlíkových kreditov ako nového vzťahu k životnému prostrediu.

V Bruseli si vymysleli, že si každý človek bude kontrolovať svoju uhlíkovú stopu.

Pri negatívnych klimatických trendoch zodpovednosť patrí trhovému ústrediu.

Nemusíme sa báť, prdy ľudí a zvierat neprivolávajú na náš ľudský svet klimatickú potopu.

 

Po koronavíruse globalisti strašia ľudstvo oxidom uhličitým, ktorý je pre život požehnaním.

Oxid uhličitý nie je zabijacký plyn či znečisťujúca látka,

klimatický podvod je základom politiky Matky Únie, jej blúznením.

V jej politike ja zabalený cieľ zničenia Európy, takže Zelená dohoda je iba pozlátka.

Zničiť chov zvierat, nechať ladom ležať úrodné polia, pestovať hmyz, za prdy platiť desiatok.

Takéto a podobné aktivity v ľudskom svete vraj pomôžu zachrániť našu planétu.

Plánuje sa zaviesť svetový koncentrák, preto vedomie človeka nech zaplaví zelený škriatok.

Ak budeme naďalej milovať Matku Úniu, čaká nás zmena jedálnych lístkov a prechod na diétu.

 

Vodcovia nášho národa sú povinní občanom vysvetliť, prečo je klimatická agenda podvodom.

Všeobecné podmienky života každej spoločnosti sú právom národa, nie orgánov Bruselu.

Plán rozvoja Slovenska podľa národných kritérií so súhlasom občanov bude dôvodom,

aby sme odmietli Zelenú dohodu, lebo tá neplánuje udržať Európu zdravú a veselú.

Aj v našej hymne sa píše, že Slováci ožijú, len ak sa hromy zastavia a potom sa stratia.

Povinnosť zastaviť hromy a blesky má v svojom popise úloh naša vládna moc.

Verejný diskurz o Zelenej dohode má vyzerať tak, ako keď sa v rodine bavia a rozhodujú bratia.

Ak vodcovia odoprú silu národa, potom pre národ nastane temná noc.

 

Kto nepochopil boj s koronavírusom, ten nepochopí ani podvod s klimatickou nulou.

Politikom radím, aby sa radšej venovali písaniu núl na dvere verejných toaliet.

Aj národ sa má starať, aby bol pánom svojho života, preto Zelená politika má ostať zosnulou.

Zdá sa, že Matke Únií od vedy a politiky písal Zelenú dohodu organizovaný analfabet.

Žiaľ, národy Európy stratili a strácajú schopnosť byť skutočnými pánmi svojich životov.

Veľa moci dali nedotknuteľným politikom a tí zase nadnárodnej a globálnej kaste.

Výsledkom demokratických volieb je to, že silne narástol počet národných renegátov,

ktorí na pôde Bruselu sa spriahli proti svojmu ľudu, aby sa ocitol v balaste.

 

To, že patríme k Západu a sme povinní mu zachovať vernosť, je politika politických strán.

Vlády sa majú identifikovať so západným kapitalizmom a jeho zločinmi vo svete.

Záujmom západného kapitálu každá vláda otvorila do našej špajze dvere dokorán.

Socializmus nebol vhodný pre špekulantov, tí si vysnívali, aby sa kapitalizmus dožil repete.

Po rokoch životných skúsenosti v náručí Západu vyrástla pre pracujúce masy nová túžba:

Chceme si vziať späť svoj život, svoju krajinu, svoju dôstojnosť !

Už nemôžeme žiť v okovách NATO a EÚ, pre národy je dôležitá samostatnosť, mier a družba.

V národoch Európy je treba obnoviť vieru vo vlastné sily a potlačiť, aby im vládla zástupnosť !

 

Kapitalizmus je vhodnou pôdou pre rôzne „ponerogénne zoskupenia“ skupín ľudí,

v ktorých jednotlivci s deformáciami osobnosti pôsobia ako inšpirátori a vodcovia.

Vzniká tak vhodná patologická sociálna štruktúra, v ktorej sa nikto nenudí.

Tá má svoje ambície, chce mať moc v záujme svojho blahobytu, k nej sa viažu rôzni zradcovia.

Nemáme údaje, aká je koncentrácia osôb s psychickými poruchami.

Za združenia, ktoré usilujú o moc, pokladám politické strany a nadnárodné štruktúry.

Hoci podliehajú ponerizácií, sú chránení pred kritikou, aj keď toho majú veľa za ušami.

Do života ľudí a národov bezohľadnou politikou prinášajú veľké až tragické chmúry.

 

Hra na demokraciu sa končí, v Rumunsko bolo zrušené kolo prezidentských volieb.

Slobodne odovzdaný hlas voliča sa stáva predmetom radikálnej povolebnej regulácie.

Regulácia vychádza z potreby, aby vyhral kandidát globalistov a jedol ich chlieb.

Ak sa občania – voliči prispôsobia takejto potrebe, potom budú dovolené celonárodné ovácie.

Pre vojenskú Alianciu pod vedením USA má Rumunsko strategický význam.

Na jeho území vzniká najväčšia vojenská základňa NATO, aby slúžila pre ťaženie na Rusko.

Rumuni preto nesmú voliť podľa svojich citov a predstáv a fandiť novým ránam.

Výsledky volieb podľa slobodného rozhodnutia ľudu sa nemôžu brať za povinné východisko.

 

Amerika má monopol na informačný priestor, cez ktorý presadzuje svoje záujmy vo svete.

Sýria je príkladom, ako sa vyvolávaniu kríz dá využívať veľká armáda teroristov.

Amerika si vytvorila zástupné armády, aby tie pomáhali ohrozovať národy na planéte,

aby udržiavali jej hegemóniu, podkopávali multipluralitu, pre emigráciu vyrábali turistov.

Vodcovia národov potrebujú nájsť v sebe odvahu, ako posilniť národný informačný priestor.

Sociálne siete, vzdelávacie programy a zákony majú podporovať národné povedomie.

Treba sa zbaviť strachu z kapitálu, že za neposlušnosť sa pomstí zahraničný investor.

Od občanov sa žiada popohnať vládcov k činom, keďže im zlyháva politické svedomie.

 

Štátna moc v Sýrií bola zvrhnutá skupinami kontrolovaných Západom.

Haját Tahrí aš – Šám (HTS) založili, financovali a vyzbrojili USA, Veľká Británia a Turecko.

Vytvoriť a zorganizovať pre Sýriu riadený chaos bolo pre cudzie sily najlepším nápadom.

Rozvratom krajiny si teraz každý „demokrat“ môže bez problémov namastiť svoje vrecko.

Západný kapitál rozohral vo svete nebezpečné hry kvôli svojim záujmom.

Je nemilosrdný, nepozná hodnoty priateľstva a rešpektovanej spolupráce medzi národmi.

Cudzie národy sú nútené správať sa tak, aby to zodpovedalo ich hodnotiacim pojmom.

Pre chamtivý kapitál životy ľudí nemajú žiadnu cenu, veď sa dajú nahradiť novými pôrodmi.

 

Vodcovia národov sa majú spájať nie so západným kapitálom, ale so svojim ľudom.

Spoločne si osvojiť postoj Colina Georgescu z Rumunska: Budeme hrdo stať a nie kľačať !

Vodcovia nech propagujú pravdu o svete, aby sa občania neučili veriť elitám a ich bludom.

Všetky prejavy narúšať a ničiť štátnu suverenitu národa treba rázne potláčať.

Žijeme v dobe násilnej kapitalistickej globalizácie.

V medzinárodnom rozmere dochádza k umelému vyvolávaniu nenávisti, nevraživosti a vojen.

Kapitalistickú globalizáciu je potrebné nahradiť spravodlivejšou formou civilizácie.

Demokratický internacionalizmus má zásadu „zdola-hore“, národy si môžu plniť svoj sen.

 

Zdá sa, že ľudia môžu byť pánmi svojich životov, ak budú využívať počítačové systémy a stroje.

Fascinuje nás ich schopnosť napodobňovať a simulovať ľudskú inteligenciu.

Berie sa, že umelá inteligencia nie je vojnovou lesťou, ktorou dobyli obrancov Tróje.

Nevie sa ani o plánoch, či v budúcnosti bude v sebe skrývať nadľudskú potenciu.

Umelá inteligencia sa z politologického hľadiska nikdy nemôže stať spoločenskou vrstvou.

Pre žiadny humanoidný robot nebude možné použiť označenie, že je intelektuál.

Iba pre ľudský zrak a vedomie je život s prírodou a v spoločnosti utrpením a pastvou.

Z cieľov každodenného života a politického myslenia iba človek môže dosiahnuť svoj piedestál.

 

Pobyt človeka vo svete je zachádzaním s prostriedkami, ktoré „žijú“ vo forme príručnosti.

Umelá inteligencia nie je pre človeka sokom, pre udržanie miery je treba podporovať rozhľad.

Modelovanie intelektuálnej činnosti človeka počítačom má spĺňať požiadavky slúžobnosti,

aby majitelia umelej inteligencie a chatbotov neorganizovali nad ľuďmi dohľad.

Skutočné poznanie patrí iba ľuďom, môžu ho dosiahnuť v rámci svojich životných bojov.

Ľudský život, úsilie o šťastie človeka sa nemôžu degradovať v prospech robotického boha.

Nestačí konzumovať dáta iba od umelej inteligencie, myseľ žije zdravo z mnohých zdrojov.

Počítač nebude sebavedomý, skutočne autonómny a kvôli nemu sa z človeka nestane rároha.

 

V ľudských spoločenstvách sa rozrástla náborová kampaň namiesto ľudí prijímať počítače.

Zamestnanec s umelou inteligenciou, to je už profesia mimo živého človeka.

K platbám za tovar u umelého pokladníka supermarket nepotrebuje pútače.

Prevýchova zákazníkov k prechodu na digitálnu identitu je vraj nová životná zábezpeka.

Matka Únia nariadila obyvateľstvu Európy peňaženku digitálnej identity.

Každý človek bude povinne využívať online priestor k tomu, aby si splnil úlohy a svoje potreby.

Digitálnu identitu Matka Únia bez diskurzu obyvateľstvu zaradila do ich životnej pozitivity.

Nastúpi totálna kontrola, najlepší za plnenie úloh za odmenu dostanú výherné žreby.

 

V mene ideológií a doktrín sa na organizovaní a šírení zla podieľajú obyčajní, slušní ľudia.

Ich povinnosti v rôznych združeniach ich zbavuje odporu, zdravý rozum a svedomie zlyháva.

Mnohé sociálne a profesné skupiny sami seba vplyvom tyranskej moci zradia,

dajú sa za drobný peniaz a sľuby prinútiť páchať zverstvá a z človeka sa stáva príšera, ohava.

Pod vplyvom psychopatov berú povely pre neľudské činy ako zákon.

Duchovná a duševná odolnosť sa zo sŕdc a vedomia vyparia ako kaluž po letnej búrke.

Ústa sa plnia zvieracou penou, mŕtve oči sledujú iba skazu a ľudský skon.

Potom po víťaznom boji utrpenie iných a ľudská krv sú dôvodom k oslavnej žúrke.

 

Vládcovia európskych národov organizujú boj proti extrémizmu svojich občanov.

Politiku postavili na hlavu, pretože namiesto citlivosti pre realitu posilnili citlivosť na slová

od tých, ktorí sú povinní ich kontrolovať, aby sa nezmenili na politických šarlatánov.

Vládcovia extrémizmus prisúdili obyčajným ľuďom a podriadili ich zákonom – doslova.

Sloboda názoru a prejavu, ako prísľub pre vplyv a moc občanov, dostala veľké prekážky.

Slovo občanov sa nesmie slobodne šíriť tak, aby ohrozovalo „európske hodnoty“.

Každá podvodná politika Bruselu musí byť realizovaná ako po masle, bez urážky.

Národní vládcovia stratili všetku súdnosť, ich politickou bibliou sa stali bruselské noty.

 

Nacizmus zabíja a napriek tomu zástupca Slovenska hlasoval proti rezolúcií o jeho glorifikácií.

Doteraz z vlád nikto nevysvetlil, prečo podporuje absolútne rafinované zlo.

V podpore nacizmu nejde o privátnu záležitosť, pretože vláda podlieha občianskej kvalifikácií.

Nie je v tom žiadna záhada, od Matky Únie prijímame nacistické žezlo.

Nacizmus na Ukrajine pod vedením Západu a Kazisveta vystrája ako divý.

Našim vládnym zástupcom občanov to neprekáža, mlčaním nacizmus iba podporujú.

Ak nacizmus nebude kapitulovať, projekt pre budúcnosť Ukrajiny ostane nespravodlivý.

Ručanie Západu proti Rusku neprestáva, jej vodcovia akoby prežívali zvieraciu ruju.

 

To, že Matka Únia sa postavila a bojuje proti Rusku, je dôkazom, že má nacistické korene.

Tie pridáva do jedla národným vládcom, aby nemali odvahu a chuť proti nej vzdorovať.

Živočíšna nenávisť k Rusku a podpora Ukrajiny, s takouto politikov vodcovia vyzerajú očarene.

Za skutočné zachovanie mieru v Európe a vo svete nikto z nich nechce bojovať.

Občania národov Európy sú nepoučiteľní, volia iba strany spojené so západným kapitálom.

Iba priateľstvo Európy s Ruskom sú najlepším projektom mieru a spoločnej bezpečnosti.

Ukončenie členstva národov v EÚ a v NATO bude vstupným portálom

do novej politickej dimenzie, v ktorej bude dovolené organizovať život v mieri a v hojnosti.

 

Ľudstvo má dospieť k poznaniu, koľko kompetencií pre život je v Božích rukách.

Aby skupiny a indivídua neprekračovali svoju moc, ktorú postihujú svetské a božské mlyny.

Z nadmiery moci a existencie zla sa množia ľudské obete a život sa prežíva vo veľkých mukách.

Vo verejnom záujme štát je povinný prijímať účinné zákony a pokyny.

Aj strana Dobra má svoj podiel na vzniku a šírení zla, hoci sa pokladá za morálne zdatnú.

Nestačí sa vyhovárať na konanie dobra, že za nič nemôžu, že sú len muzikanti.

Na miske životných váh vzniká nerovnováha a bohatí ešte viacej mocnejú a bohatnú.

V sociálnych štruktúrach národov získavajú pozície lokálni, národní a globálni špekulanti.

 

Z pohľadu prirodzenosti života sa hovorí, že aj každý národ má svoj osud.

Dobrý či zlý osud neurčujú tie isté mocenské, fyzické a duchovné sily.

Z dôležitých prijatých rozhodnutí bez súhlasu ľudu vyrastá silný stud,

po ktorom príde rozhodujúci ortieľ a národ zažíva samé drily.

Každý národ v Európe rozhodol o svojom osude, keď prijal členstvo byť v rodine Matky Únie.

Iba ľudia s konceptuálnou mocou vedeli a vedia, aký osud každý národ čaká.

Teraz sú členské štáty na ceste k ustanoveniu Veľkoeurópskej kolónie.

Národy strácajú nad svojimi životmi moc, ovláda ich globálna banda kadejaká.

 

Zo Bruselu sa rozrástlo vakcinačné, migračné, klimatické, digitálne a vojnové šialenstvo.

Pred práporom ochrany planéty, zdravia a životov ľudstva politici skláňajú hlavy k zemi.

Namiesto záujmov svojich občanov bez svedomia podporujú silné globálne bohémstvo.

K takým vysokým metám sa nesmie s občanmi viesť dialóg, stačí, keď ostanú nemí.

Únia rozpútala vojnu proti obyvateľstvu Európy a vytvorila covidový koncentrák,

pod dohľadom Američanov prijala politiku rozvratu vzťahov s Ruskou federáciou.

Oživila nacizmus, aby spoločne s Ukrajinou tiahol do vojny a Rusko aby dostalo na frak.

Politikami Únie sa Európania indoktrinujú, aby sa zmierili s novou európskou aristokraciou.

 

Jedny zakladajú, podporujú a ochraňujú životy ľudí, je ich absolútna väčšina.

Trpia strachom a obavami, keď vznikajú problémy, ktoré treba riešiť vo verejnom záujme.

Druhí organizujú rozvrat národov v mene vyšších cieľov – je to minoritná mršina.

Tých druhých netreba nechať na pokoji, bojujme s nimi a žalujme !

Ochrana slobody a demokracie je pre špekulantov len ochranou politiky, ktorá korumpuje.

Dáva moc a prostriedky, ako na planéte využívať pre privátne účely všetky možné zdroje.

Na skutočné záujmy mnohých národov sa neprihliada, iba pľuje.

Treba odhaliť fintu, ako nositelia kapitálu pre ovládanie ľudstva nastavujú ťažné oje.

 

Vodcovia národov Európy sa reprezentujú, že mentálne a politický sú vo veku malých deti.

Majú radosť z toho, že v rozhodovaní o budúcnosti národov dominuje prísna unijná Matka.

Neveria v schopnosti vlastných národov, iba cudzej moci a preto sa z nich stali iba kadeti.

Ich pracovné návštevy v Dome unijnej Matky sú pre verejnosť len familiárna pozlátka.

Dvadsať sedem kadetov o druhých štátoch nevie nič, ale sa tvária, že čestne rozhodujú.

Noty im vopred pripravujú bruselskí mandaríni pod vedením záhadnej Komisie.

Keďže unijnú politiku pokladajú za život bez alternatívy, tak do jedného mecha spoločne dujú.

Stalo sa tradíciou, že strata národných záujmov nie je dôvodom pre akt vládnej demisie.

 

Žiť vo večnom nepriateľstve s Ruskom ! – USA a EÚ nastolili pre Európu nový poriadok.

Takéto obnovené fašistické zjednotenie obyvateľstvo Európy dostalo za povinnosť podporovať.

Nevadí, že pri politickom a vojenskom ťažení Západu na Východ Európu čaká iba úpadok.

Medzi Západom a Ruskom sa nesmie obojstranne slobodne vandrovať.

Politickí šašovia zo Slovenska teraz ronia slzy, že Fico v Kremli navštívil Putina.

Vykrikujú o zrade národa, o medzinárodnej izolácií, o tom, že nemal k návšteve mandát.

Z ich strany je to len bezduchá a rafinovaná západná propagandistická rutina.

Slovensko je kolóniou Bruselu, nesmie slobodne vyčnievať z jej pancierových vrát.

 

Ako dosvedčujú dejiny, byť vlastnými pánmi svojich životov na národnej úrovni je ťažká úloha.

Existuje priveľa zlom nasiaknutých skupín, ktoré usilujú o organizovaný rozvrat štátu.

Prirodzený život s rešpektom k občanom nie je pre globalistov správna politická poloha.

V určovaní životných foriem sa dáva navrch kapitalistom, nie záujmom masového proletariátu.

Zásluhou globálneho vzdelávania sme stratili možnosť vychovať si národných štátnikov.

Namiesto nich sa na vládnej a parlamentnej pôde motá veľa certifikovaných zadubencov,

ktorí z princípu s radosťou plnia pokyny a nariadenia bruselských úradníkov.

Svoj národ pred cudzími hyenami neubránime bez politického boja a zdatných vlastencov.

 

Metastázami zhubného vplyvu Bruselu sú nasiaknuté národné spoločenstva.

Šíria sa právnymi, politickými, ekonomickými, vojenskými a personálnymi cestami a rastú.

Súhrnne sa predkladajú obyvateľstvu Európy pre život v abnormálnosti.

Z hľadiska diktátu majú metastázy farbu hnedastú a zelenkastú.

Treba ignorovať predstavu, že členské štáty Únie môžu politiku realizovať len jednotne.

Na takejto vlne jednoty sa podarilo vybudovať znovuoživenie nacizmu a fašizmu.

Národy majú plniť rozhodnutia, na ktorých sa pod vedením Bruselu dvadsať sedmička zhodne,

aby to v plnej miere vyhovovalo predstavám západného imperializmu.

 

Zlo v národe a vo svete sa nemôže posilňovať a šíriť bez pomoci naivných ľudí.

Tí sa v rôznych pracovných a osobných rolách pokladajú za dôležitých pre plánované činy.

V obrovskom kotli úloh a povinnosti sa ich svedomie uspáva a nikdy sa nezobudí.

Výsledky sa potom dostavia ako tovar z výrobného pasu: destabilizácia, rozvrat a zločiny.

Prisluhovači zla sú organizované jednotky v rámci danej organizačnej štruktúry.

Nájdeme ich ako robotov vo vojenských, ekonomických, politických a mediálnych zložkách.

Oficiálne podliehajú zákonom, pravidlám a popisom modernej nomenklatúry.

Ako živnosť vidia naivní obyčajní ľudia svoje možnosti v určených pracovných položkách.

 

Na Západe vraj ľudia žijú ako v rajskej záhrade – v demokratickom a právnom štáte.

Nikdy to nebola úplná pravda, len propaganda na zakrývanie činov dravého kapitálu.

Ten proti moci ľudu vždy stával a stáva účinné hate,

pretože kráčajúc dejinami už niekoľko storočí, nikdy nechce byť vyňatý zo svojho piedestálu.

Dravý kapitál k upevneniu svojho postavenia už dávno prizval k pomoci pápežskú stolicu.

Podľa pápežových slov ochrániť planétu môže pred jej záhubou len svetová vláda.

Boh nás vraj žiada, aby sme vytvorili niečo nového, preto nemôžeme rešpektovať každú ulicu.

Pápež má prispieť k tomu, aby k podpore svetovej vlády bola vytvorená správna nálada.

 

Nemôže platiť názor, že na súčasnom stave sveta všetci ľudia majú rovnakú vinu.

Tých, čo majú na vzniknutom stave politickú a kriminálnu vinu, treba izolovať od ich remeslá.

Tých s morálnou vinou treba nabadať, aby namiesto globálneho mali v láske domovinu.

Iba potom sa môže stať zázrak a zástancovia národa dostanú do vienka poslanecké kreslá.

Plán na Veľký reset sveta oficiálne predložila len minoritná trieda kapitalistov a jej prisluhovači.

Chcú na večné časy zabetónovať svoje postavenie globálnych hráčov a vládcov.

Totálnu kontrolu ľudstva budú zabezpečovať verní dohliadači.

Vraj medzi ľudskou populáciou je veľmi veľa neužitočných a nezamestnateľných škodcov.

 

Byť pánmi vlastných životov si od ľudí vyžaduje viesť za svoje postavenie boj do nekonečná.

Permanentná potreba obnovy životných podmienok nikdy nedospeje do konečného stavu.

Určitá minoritná skupina ľudí nie je k všetkým ostatným ľuďom na planéte dobrosrdečná.

Ak má bohatstvo a moc, podľa svojich predstáv si v každom národe upravuje ústavu.

Žiadny národ sa nesmie dať obalamutiť a poddať sladkým vábeniam globálnych hráčov.

V ich farizejských tvárach a očiach sa zrkadlí iba túžba mať nad celým svetom totálnu moc.

Masy ľudí preto nesmú prijať značkovanie svojich tiel a duši od globálnych tetovačov.

Ak tetovači definitívne zvíťazia, nad národmi a ľudstvom zavládne chladná a temná noc.

 

Vždy na Silvestra si ľudia celkom úprimne želajú šťastný nový rok.

V pozadí obyčajných a normálnych ľudských želaní je nádej, že šťastie prinášajú duchovné sily.

Šťastie však nie je darom nebies, lež výsledkom spoločného úsilia za mierový ľudský pokrok.

Nevyslovené želania na Silvestra či v bežnom roku sa nemôžu zhmotniť do občianskej prasily.

Šťastie národa vyviera z prejavenej vôle masy ľudu.

Samotnú vôľu národa treba pravidelne kultivovať ako roľník svoju úrodnú roľu.

Iba potom sa vytvoria podmienky, aby sa protinárodné sily dostali do politického kľudu.

Aj zlaté zrna pre chlieb a potravu ľudí treba starostlivo oddeliť od kúkoľu.

 

Méta byť pánmi svojich životov je dosiahnuteľná, len keď je podporovaná Ústavou národa.

Národná rada štátnu suverenitu zrušila novelou, že nadnárodná moc má výsadné práva.

Odvtedy veje nad Slovenskom vlajka Bruselu a národ ostal v pozícií večného maróda.

Dnes už iba v komnatách Únie sa môže o osude slovenského národa viesť politická rozpráva.

Posun rozhodovania z územia Slovenska do Bruselu nie je o geografickej mýlke.

Je podmienkou pre splnenie plánu nastolenia nad národmi Európy nového kolonializmu.

S bruselskou filharmóniou sa práva občanov scvrkli na učeniu sa spoločenskej štvorylke.

Tanec prispieva k duševnej rovnováhe a z nej nevzniká odpor proti bruselskému direktivizmu.

 

Hlboko sa mýlime, že iba z vlastnej vôle máme právo patriť a patríme k Západu.

Nepostrehli sme, že nad našimi hlavami sa vznáša duch západného imperializmu.

Ten svojimi čachrami – machrami na plecia národov nasadil svoju otrokársku kladu,

aby všetkých podriadil záujmom svojho neomylného a všeľudského globalizmu.

Milujeme Západ, hoci jeho zločinnosť a neľudskosť je zjavná.

Kapitalisti nepotrebujú, aby ľudia rozmýšľali nad tým, ako funguje tento náš svet.

Bez spoločenského a filozofického rozhľadu je myseľ človeka malo objavná.

Dôsledkom globálnej výchovy občania nie sú pripravení proti kapitálu na obranný stret.

 

Transatlantický bezpečnostný priestor neprospieva Európe a svetu.

Je to len priestor, v ktorom je nám dovolené žiť pod nadvládou Američanov.

S ich požehnaním regentom pre národy Európy je Matka Únia, aby prinášali obetu.

Globálna vláda si vyžaduje bezpečnostný priestor, ktorý chráni amerických Titanov.

Transatlantická politika vrátila do Európy súboj o zničenie ruskej civilizácie.

Po páde socialistického tábora bolo prioritou Západu pripraviť ukrajinskú krízu.

Majdanom v Kyjeve – štátnym prevratom – si Západ pripravil prvé ovácie

a nový nacistický režim nasmeroval na Rusko, nech sa Ukrajina a Rusko spoločne hryzú.

 

Namiesto kresťanstva národy Európy sa majú fascinovať imperiálnou Matkou Úniou.

Tá odela Európu do šiat falošnej dámy s utopickým projektom a tyranskej vlády.

Jej deti, európski intelektuáli, si od národov vyžadujú žiť v jednote s bruselskou filharmóniou.

Aby každý členský štát bol odrezaný od potrieb prejavovania vlasteneckej nálady.

Falošná Európa život obyvateľstva stále viac reguluje a každý má byť politický korektný.

Chvastá sa oddanosťou ľudskej slobode, európsku identitu vidí len ako bruselské komnaty.

Život v náručí Matky Únie je vraj jediné reálne šťastie, pretože je perfektný.

Hrozbou pre skutočnú Európu nie je Rusko, ale Brusel, ktorý národom pomaly láme hnáty.

 

Znakom skutočnej Európy má ostať spoločenstvo suverénnych národov.

Národný štát je najlepšou vizitkou európskej civilizácie, spája občianstvo so suverenitou.

Národ si má vládnuť svojim vlastným spôsobom s perspektívou nových pôrodov.

Má uznávať vlasteneckú lásku, občiansku spolupatričnosť a ladiť s európskou identitou.

Záchrana skutočnej Európy sa skrýva v potrebe nastolenia výchovy nového typu štátnikov.

Dobrý štátnik má sebavedomo a v zmysle svojho sľubu spravovať spoločné dobro svojho ľudu.

Dobrý vládca netuží po uznaní medzinárodného spoločenstva a globálnych panovníkov.

Vedie národ k poznaniu, že záchrana je možná, len ak bude ignorovať bruselskú obludu.

 

Snina, 13.1.2025

 

Dušan Hirjak