V červených šatách
V spoločnosti sa usmievam
Samota skrytá v červených šatách
Hrám sa na labuť aj keď som havran
Aj keď mám dušu plnú rán
Nie, nie som taká ozaj
Kto ma pozná vie
Že melanchólii nikdy nepoviem nie
Je to ako deň a noc
Cez deň sa na tvár usmievam
A hrám divadelnú hru
Popritom sa v duši odohráva
Smutná tragédia
Áno som citlivá
A čo?
Lepšie ako byť sebec
A iným raniť duše
.jpg)
