Aj BRICS patrí do svetovej „globalistickej bandy“?

Robili sme si nádeje. Ak je však pravda, že BRICS na svojom 16. samite v rusko-tatárskej Kazani prijal závery, aké prijal, boli to márne nádeje. Štáty prítomné v Kazani sa bez ostychu zaviazali k oddanosti OSN, Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO), Svetovej obchodnej organizácii (WTO), Medzinárodnému menového fondu (MMF), G20. V záverečnej deklarácii okrem iného doslova uviedli, že „zdôrazňujú univerzálnu a inkluzívnu povahu Agendy pre udržateľný rozvoj 2030 a jej cieľov udržateľnosti, a že jej implementácia by mala brať do úvahy rôzne národné podmienky, kapacity a úrovne rozvoja, rešpektovanie národných politík a priorít v súlade s vnútroštátnymi zákonmi“. A ďalej: „Opätovne potvrdzujeme podporu kľúčovej koordinačnej úlohe WHO pri zavádzaní mnohostranného medzinárodného úsilia o ochranu verejného zdravia pred infekčnými chorobami a epidémiami a sú odhodlaní reformovať a posilniť medzinárodný systém prevencie pandémie, pripravenosti a odpovedí na pandémiu“. Nuž, musíme rýchlo vytriezvieť. Lebo Kazanská deklarácia je v skutočnosti vyhlásením oddanosti plánom, ktorých cieľom je zotročiť ľudstvo. Domnievali sme sa, že tieto plány sú pre BRICS cudzie. Zdá sa však, že je to inak, že štáty BRICS majú pozitívny vzťah k všetkým tým globalistickým, zeleným a pandemickým hrozbám Klausa Schwaba, Billa Gatesa, Georga Sorosa, a tak ďalej. Že aj BRICS sa im oddane klania a zaväzuje sa k ich plneniu.

Napokon je to fakt, viaceré štáty BRICS sa vydávajú cestou digitálnej meny CBDC, ID, digitálnych očkovacích pasov, nielen podpory Agendy 2030 či Paktu pre budúcnosť OSN. Namiesto vytvorenia protiváhy voči západným globalistom možno čítať v záverečnom kazanskom dokumente akýsi hold globalistickým organizáciám a ich cieľom. Koniec-koncov nebola účasť generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa na ich samite akýmsi prikývnutím, že akékoľvek vedú reči, celkovo dodržujú pravidla globalistickej hry? A všetko ostatné je len divadlo? Naozaj – ako sa napokon v roku 2012 vyjadril Karel Gott – všetko ide podľa dlhodobého plánu, a všetko ostatné je iba divadlo?

A tak – údajne mimo 98% globalisticky zmýšľajúcich štátov – ostáva aj, či iba Slovensko? Rodisko osobností, ako bol nezlomný Svätopluk, múdri Rastislav a Gorazd, polyhistor Ján Sambucus, ktorého básne použil Shakespeare vo svojich slávnych divadelných hrách Hamlet či Sen noci svätojánskej, vynálezca rádia Jozef Murgáš, či naši mučeníci počas totalít 20. storočia. A či aj Robertom Ficom – ktorého možno aj preto chceli zastreliť(?) – podporovaný Peter Kotlár? Ten jediný spomedzi prítomných predstaviteľov 190 štátov na dôležitom samite WHO vo Švajčiarsku  v mene Slovenska nesúhlasil s novými centralistickými zámermi WHO. Vec je nanajvýš vážna: veď na ktorej strane boli vtedy vo Švajčiarsku, a sú aj teraz, všetky štáty BRICS, ale aj naši susedia? Má skutočne naše neveľké Slovensko v zmysle proroctiev Jána Pavla II. a Dávida Wilkersona zmeniť celý svet? Je to pre nás veľká a ťažká výzva, ak sme práve my nádejou pre celý svet. Dokážeme to? My, ľud, ale najmä vláda či prezident, ktorý pred inaugaráciou navštívil tuším aj Medžugorje, vzoprieť sa globalistickej agende? Celému svetu?

26. 10. 2024.