Výročie SNP 1944

Tak znie názov štátneho sviatku. Som v rozpakoch. Mám pocit, že v roku 1944, teda pred osemdesiatimi rokmi sa nebojovalo za štát Slovákov, ale proti nemu. Presnejšie, za obnovenie Československej republiky a my to dnes oslavujeme?

Kedy urobíme poriadok v našich dejinách. Oslavujeme Andreja Hlinku, ktorý po celý svoj život nielen túžil, ale doslova trpel, aby náš národ postavil na roveň svetovým národom, ktoré svoje štáty už mali po celé stáročia a súčasne oslavujeme udalosť, ktorá viedla k jeho zániku. Ak našim cieľom bolo Československo, prečo naši súčasníci 17. júla 1993 vyhlásili zvrchovanosť Slovenského národa, ktorá opäť viedla k vzniku vlastného štátu?

Už sme zabudli na Clevelandskú a Pittsburskú dohodu? Na všetky výroky prezidentov Masaryka ktorý ju najskôr podpísal a potom vyhlásil za „falsum“, na Beneša čo do posledného okamihu svojho bezcharakterného života tvrdil, že Slováci sú Česi a náš jazyk je iba nárečie češtiny a preto nemáme právo žiadať rovnaké postavenie v štáte? Zabudli sme na širokospektrálne podradné postavenie v českom štáte zvanom Československo?

Stále tvrdíme, že štát ktorý vznikol v marci 1939 je vojnový štát napriek tomu, že vojna vypukla až v septembri. Zabudli sme na všetko čo vznik nášho štátu predchádzalo? Na dvadsaťročný zápas v parlamente ČSR, na ignorantstvo, posmešky a ústrky, ktorých sa slovenským poslancom zo strany ich českých kolegov dostávalo neúrekom? Zabudli sme na ťažký začiatok a krátku existenciu autonómie kruto potlačenej okorenenej uväznením našich poslancov v českých väzniciach?

Prečo nehovoríme o štátom pripravovanom vojenskom odpore proti nemeckej moci v dvoch divíziách umiestnených na východe republiky? Nehovoríme ani o dôvodoch a príčinách jeho zmarenia, ktoré malo za následok odzbrojenie a následné odvlečenie vojakov a veliteľského zboru slovenskej armády do Nemeckého zajatia. Prečo nehovoríme o príčinách ťažkých strát na Dukle?

Prečo nehovoríme o dôvodoch a súvislostiach predčasného vypuknutia dnes oslavovaného povstania, keď aj podľa oficiálnych vyjadrení nebolo na boj pripravené čo bolo priamou príčinou nie len obsadenia Slovenska nemeckou armádou, prevzatia moci nad štátom Nemeckom a v konečnom dôsledku aj porážkou povstania?

Prečo nehovoríme o falošnej správe o zatknutí prezidenta republiky, ktorá mala priamu väzbu na vstup časti vojakov slovenskej republiky do povstania?

Prečo nehovoríme o prísahe, ktorú skladali branci povolaní do bojov, aby následne bojovali za obnovenie neexistujúcej Československej republiky.

Prečo musel byť slovenský veliteľ povstaleckej armády vymenený za veliteľa dodaného ilegálnou Benešovou vládou v Londýne.

Tiež by za odpoveď stála otázka „aké % občanov Slovenska do národného povstania vstúpilo, prípadne sa aktívne zúčastnil“, keď ho nazývame národné.

Prečo Slovenská republika musela zaniknúť ak podľa politikov bola fašistická a nezaniklo Nemecko, Taliansko a Španielsko kde fašizmus a nacizmus vznikol a mal podstatne drsnejšiu podobu.

Verím, že si podobné otázky nekladiem iba ja. Som presvedčený, že pravdu by sme mali hľadať v diskusiách odborníkov z oblasti histórie, medzinárodného práva, sociálnych vied aj ekonomiky, ktorí nepodľahli politickému tlaku. Skúmaním histórie by sme mohli získať aj odpoveď na otázku „prečo osobnosti, ktoré sa o 1. štát Slovákov uznaný 28. štátmi celého sveta pričinili, spravovali a viedli, sú dodnes na čiernej listine“.

Možno by si dátum 29. august zaslúžil premenu zo štátneho sviatku na pamätný deň.