Matica slovenská, včera a dnes

Maďarizácia je špecifický historický termín. Vyjadruje snahu Maďarskej vlády pomaďarčiť obyvateľstvo Uhorska. Násilná maďarizácia decimovala slovenské povedomie. Premyslený systém odnárodňovania nekompromisne likvidoval slovenské školstvo, ale všetko, čo i len vzdialene mohlo povzbudiť hrdosť na príslušnosť k slovenským koreňom. Podobné ťažkosti mali mnohé starobylé národy Uhorska. Uvedomovali si to ich osvietení národovci, národní buditelia, a situáciu sa snažili riešiť zakladaním národno záchovnej inštitúcie odvodenej od prapodstaty ľudstva – od matky. Preto inštitúciu do ktorej vkladali nádej nazvali Matica. Tak vznikla v roku 1826 Matica srbská, v roku 1831 Matica česká, v roku 1842 Matica ilýrska, v roku 1847 Matica lužicko-srbská, v roku 1848 Matica haličsko-ruská, 1849 Matica moravská, 1864 Matica slovinská.

V júni roku 1861 (pred 163 r.), na národnom zhromaždení Slovákov v Martine bola v politickom programe známom ako Memorandum národa slovenského, formulovaná aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku. Podujal sa na to Dočasný výbor Matice slovenskej. Vypracoval stanovy a zaslúžil sa o povolenie jej založenia od cisárskeho dvora vo Viedni.

Udialo sa to pri slávnostnom zhromaždení 4. augusta 1863, ktoré sa konalo v Martine u príležitosti miléniového výročia príchodu apoštolov sv. Cyrila a Metoda na naše územie.  V stanovách má aj účel: Slovenská Matica je jednota milovníkov národa a života slovenského a jej cieľ: v členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať; slovenskú literatúru a krásne umenia pestovať a podporovať a tým i hmotný dobrobyt slovenského národa napomáhať, a na jeho zvelebení pracovať. Prvým predsedom bol zvolený banskobystrický katolícky biskup Štefan Moyses a k nemu Karol Kuzmány, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Ján Francisci, Štefan Marko Daxner, Viliam Pauliny-Tót.

Pre všetku tlač prijali štúrovskú normu spisovnej slovenčiny podľa Martina Hattalu a ako písmo latinku. Vlastnú národnú svetlicu, prvú budovu Matice slovenskej, slávnostne otvorili 8. augusta r. 1865 postavenú z celonárodných zbierok a o štyri roky neskôr Kníhtlačiarsky účastinný spolok, aby Matica mohla vydávať vlastnú tlač. Matica rozvinula rozsiahlu zberateľskú, vydavateľskú, osvetovú a vedeckú činnosť. Zhromažďovala archívne a muzeálne zbierky. Poskytovala štipendia študentom.

Uhorská vláda, rozumej – maďarská, lebo Maďari nerozlišujú medzi Uhorsko a Maďarsko, teda Maďarská vláda 12. novembra 1875 zastavila činnosť Matice slovenskej, zhabala jej majetok vrátane finančnej základiny a poskytla ho maďarskému vzdelávaciemu spolku MTKE na pomaďarčovanie Slovákov. Zbierkový materiál rozdelila do župných múzeí.

Je logické, že si národovci uvedomovali nebezpečenstvo, ale ich snaha po obnove bola vždy tvrdo potlačená. Činnosť a záchranu národa v značne oslabenom formáte vykonávali rôzne spolky, napríklad Živena, Spolok kníhtlačiarsky, Spolok sv. Vojtecha, Slovenský spevokol, Muzeálna slovenská spoločnosť, samozrejme všetko pod bystrým okom Maďarskej vrchnosti.

Obnoviť Maticu sa podarilo až po prvej svetovej vojne dekrétom Vavra Šrobára v roku 1919. Svoju činnosť začala v auguste. Na valnom zhromaždení si zvolili troch predsedov, oživili vedeckú, osvetovú, zbierkovú, a vydavateľskú činnosť. Členskú základňu združovali do miestnych odborov. Rozbehli sa aj vedecké odbory – Historický, Jazykovedný, Národopisný, Umelecký, Literárnohistorický, Pedagogický, Prírodovedný, Filozofický a Sociologický. Vydávala aj kultúrny časopis – Slovenské pohľady. Založili ústredie slovenských ochotníckych divadiel.

V roku 1948 sa boj proti Matici obnovil v novej forme. Vláda znárodnila vydavateľstvo, odobrala vedeckú činnosť, rozpustila členskú základňu. Pod prísnym dohľadom jedinej politickej strany založila SAV. Zvyšné torzo priradila k Slovenskej národnej knižnici. V politickom procese odsúdila zostavovateľov lexikografického diela „Národná encyklopédia“ na mnohoročné väzenie.

Istý odmäk nastal až v roku 1963, keď Matici slovenskej Alexander Dubček odovzdal štátne vyznamenanie a na Martinskej Hosti Hore položili základný kameň pre jej tretiu budovu. Ale po roku 1968 opäť prituhlo. Nastúpila politická „Normalizácia“. Československá vláda prepustila zamestnancov Matice čím celkom logicky rozpustila aj členskú základňu.

Istá zmena nastala až v roku 1973, keď Slovenská národná rada prijala zákon o Matici slovenskej. Vdýchli tým dušu, presnejšie dušičku, do takmer mŕtveho tela. Žilo iba niekoľko miestnych odborov a obnovili iba knihovníctvo, literárne múzejníctvo a múzejníctvo. Teda žiadna sláva, navyše ak v auguste 1990 pozíciu predsedu zaujal Jozef Markuš.

Nádej, ale ako sa vzápätí ukázalo skutočne iba nádej, vyklíčila po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Z Matice sa stala verejnoprávna ustanovizeň. Minister kultúry Milan Kňažko schválil knižničný zákon (183/2000) ktorým Matici odobral budovu na Hosti Hore aj prvú historickú budovu. Pripadli do správy Slovenskej národnej knižnice. Matica opäť živorila a nič podstatné sa nezmenilo ani voľbou ďalšieho predsedu v roku 2017 – Mariána Gešpera.

Svoj neblahý vplyv na činnosť Matice si jej predseda šikovnou manipuláciou členskej základne dokázal predĺžiť aj na ďalšie funkčné obdobie. V súčasnosti je činnosť Matice viacej formálna ako faktická. Takmer úplne zabudla na svoje poslanie rozvíjať národné povedomie, hľadať a bádať v historických koreňoch národa, nekompromisne obhajovať Slovenský jazyk na celom území a na všetkých úrovniach jeho pôsobenia, sledovať výchovu mládeže a nedopustiť jej degradáciu, ako aj podporovať naše menšiny v zahraničí a obhajovať ich práva na princípe reciprocity. To pochopiteľne Matica slovenská nemôže vykonávať, kým jej činnosť riadi akákoľvek politická sila a jej nominanti.

Absenciu činnosti našej najstaršej a najvýznamnejšej inštitúcie sledujeme na každom kroku. Obyvateľstvo, najmä mládež, stráca slovnú zásobu, prestáva písmom ovládať rodný jazyk, kultúrne dedičstvo je devastované zahraničným prvoplánovým brakom, bežná komunikácia je brutálne vulgarizovaná, školy vychovávajú spoločensky neupotrebiteľných absolventov. Okresy južného Slovenska sa masovo odnárodňujú napriek tomu, že v roku 1948 došlo k výmene neslovenského obyvateľstva žijúceho na území Slovenska za Slovenské obyvateľstvo žijúce na území Maďarska. Súčasné politické sily pôsobia negatívne až na úrovni neskrývanej iredenty bez účinného zásahu orgánov štátu.

Matica slovenská je paralyzovaná. Neplní svoju funkciu a je najvyšší čas, aby sa zmenilo jej vedenie a vrátili všetky funkcie. Je historicky dokázané, že je to práve ona, Matica slovenská, kto nie len citlivo reaguje na okolím spôsobené deformácie, ale dokáže hľadať a nájsť účinnú obranu. Niet inej ustanovizne ktorá by ju nahradila a preto živá Matica slovenská je nezastupiteľná. Ak Slovenská vláda je skutočne slovenská, musí jej chorý stav v čo najkratšom čase rehabilitovať.