O prítomnosti, ktorá je minulosťou a o budúcnosti, ktorá sa stáva prítomnosťou

Tento text je zásadný, pretože jasne vysvetľuje veľké vesmírne dianie, ktorého sme účastní, a ktoré v jeho vývoji už nič nezastaví. Aby sme pochopili časové prelínanie minulosti, prítomnosti a budúcnosti tohto diania, priblížme si to na príklade dejov vo vesmíre.

Predstavme si hviezdu, vzdialenú od nás 10 svetelných rokov. Jeden svetelný rok predstavuje vzdialenosť, ktorú preletí svetlo za rok, pričom svetlo letí rýchlosťou 299 792 kilometrov za sekundu.

Predstavme si, že sa táto hviezda práve zrodí a začne svietiť. Na našej nočnej oblohe však nič neuvidíme, pretože až 10 rokov bude trvať, kým sa ku nám dostane prvé svetlo novej hviezdy.

A teraz si ešte skúsme predstaviť opačný príklad, a síce zánik hviezdy, vzdialenej 10 svetelných rokov. Keď hviezda zanikne a bude už dávno mŕtva, jej svetlo na našej nočnej oblohe bude žiariť ešte desať rokov.

Znamená to, že zatiaľ čo my budeme vnímať túto hviezdu ako ešte stále živú a žiariacu, ona bude v skutočnosti už mŕtva a vyhasnutá. Až o 10 rokov sa stane skutočná realita hviezdy aj našou realitou, pretože práve takýmto spôsobom sa prejavuje časový posun medzi dvomi objektami vo vesmíre, vzdialenými od seba 10 svetelných rokov.

A teraz, po tejto nevyhnutnej príprave prejdime k spomínanému, veľkému vesmírnemu dianiu, ktorého sme účastní.

„Príď kráľovstvo tvoje!“ Tieto slová z modlitby Otčenáš v skutočnosti nikdy nemali byť prosbou, ale sľubom, ktorý dáva človek, vyslovujúci ich. Sú sľubom, že priloží ruku k dielu a v spoločnom úsilí s ostatnými ľuďmi vybuduje aj na zemi kráľovstvo Svetla, podobné tomu v nebi.

Ľudstvo k tomu malo viacero príležitostí. Mohlo sa tak udiať už počas života Syna Božieho Ježiša Krista, pod jeho vedením.

Žiaľ, ľudstvo Krista zavraždilo a kráľovstvo Svetla nevybudovalo. Ani vtedy, ani pri iných veľkých príležitostiach, ktoré malo. Ľudstvo sa v tomto smere ukázalo byť ako úplne neschopné.

Avšak slová proroctiev o nastolení tisícročnej ríše pokoja a mieru na zemi budú naplnené! Ale pretože ich nedokážu naplniť ľudia, naplní ich niekto iný. Naplnia ich verní služobníci Stvoriteľa, ktorými sú bytosti prírody. Ktorými sú bytostní služobníci, verne a podľa Vôle Stvoriteľa spravujúci prírodné dianie.

Títo služobníci nepoznajú žiadnu nespoľahlivosť, ani žiadne váhanie. Poznajú jedine verné plnenie Vôle Najvyššieho, ktoré sa jasne odzrkadľuje v dokonalom chode prírodného diania.

A preto hneď vo chvíli, kedy bolo vo Svetle rozhodnuté, že kvôli neschopnosti ľudí to budú práve oni, ktorí vybudujú kráľovstvo nebeské na zemi, začali okamžite tkať svetlé vlákna novej budúcnosti zeme. V tomto momente vyhasla temná hviezda toho starého, čo tu bolo doposiaľ a zrodila sa nová hviezda budúcnosti Svetla.

Staré definitívne skončilo! Jeho hviezda definitívne zhasla! Toto je absolútne najzásadnejšia skutočnosť, ktorú si musia ľudia uvedomiť. Definitívne zhasla hviezda starého veku a rozsvietila sa hviezda nového veku! To, čo v súčasnosti prežívame, je v skutočnosti už len postupné dohasínanie toho starého. Svet súčasnosti je už minulosťou! Je to už len dočasný prejav vybíjania sa a rozväzovania posledných dejov minulosti.

Väčšina ľudí o týchto zásadných skutočnostiach samozrejme vôbec nič netuší, a preto sú plne zameraní iba na to súčasné, čo je však v skutočnosti už Svetlom zavrhnuté. K zemi sa pomaly a nezadržateľne približuje to nové, aby sa plne ukotvilo v našej realite a stalo sa prítomnosťou.

Bytostné sily, ktoré zahájili a rozvíjajú toto dianie, už prekročili nezvratnú hranicu naplnenia. Bytostní služobníci privádzajú k zemi splnenie všetkého, o čom hovorili dávni proroci ako o konci jedného ľudského veku a začiatku nového, zlatého veku. To všetko sa už bytostnými dávno naplňuje v jemnejších sférach hmotnosti, aby sa to nakoniec preklopilo aj do našej najhrubšej hmotnosti.

Stále zvyšujúci tlak Svetla lúča Syna Človeka, ktorý dal všetky tieto veci do pohybu spôsobí, že ľudia budú okolnosťami donútení prejaviť svoju najvnútornejšiu podstatu aj navonok. Bude odkryté všetko nesprávne, nízke, zlé, nečisté a duchovne vlažné, aby to následne bolo uchopené rukami bytostných služobníkov a odvrhnuté do rozkladu.

Ale súbežne s odpisom starého a falošného už začína nová výstavba! V čase doznievania svitu mŕtvej hviezdy toho minulého sú už prítomné a rozvíjané nové vlákna vývoja, prinášajúce harmonický súzvuk s prírodou a s Vôľou Stvoriteľa. Duchovne otvorení ľudia už môžu vnímať predobrazy všetkého, čo prichádza. Môžu vnímať obrazy výstavby, rodiace sa na nových základoch oslobodenej zeme. Obrazy kráľovstva Božieho na zemi a zlatého veku ľudstva.

Situácia je však v súčasnosti taká, že ľudia spojení s doterajším spôsobom myslenia, sú v hmotnom svete obrátení k tomu mŕtvemu, ktoré je pre nich zdrojom ťažoby a starostí. Namiesto toho by však mohli byť už dlho vnútorne spojení s tým novým, čo nezadržateľne prichádza v tlaku Svetla, a mohli by z toho čerpať radosť a nádej.

Zo zástupu bytostných, ktorí podobní anjelom, tkajú prítomnosť Svetla na zemi, je preto volané: „Človeče, zanechaj minulého a jednaj už len tak, aby si sa mohol stať súčasťou nového. Osloboď sa vnútorne od všetkého, čo je už zavrhnuté a kráčaj s odvahou v ústrety tomu, čo pre teba smieme formovať ako novú dobru, zachvievajúcu sa v lúčoch Svetla. Lebo minulé je už strhnuté a zavrhnuté! Údery Svetla ho zanedlho donútia uvoľniť cestu novému, čo prichádza ako splnenie dávnych zasľúbení.“

Čo je však základom novej doby, pred čím sa bude musieť skloniť celé ľudstvo?

Základ výstavby nového veku spočíva v prežívaní čistej radosti zo šťastia a zdaru druhých ľudí. Ľudia sa musia naučiť podporovať akýkoľvek pokrok druhého človeka v jeho snahe o ľudské zušľachtenie, ale aj v jeho práci a v celkovom uplatnení v živote. Ľudia sa musia naučiť chrániť pred všetkým nepekným a neprajným, nasmerovaným k ich blížnym. Ľudia sa musia naučiť podporovať druhých v myšlienkach, slovách i činoch. Jedine v tomto spočíva trvalý vzostup jednotlivcov i celej spoločnosti, pretože je to spojenie s princípom Božej Láskyplnosti.

Kto sa nedokáže povzniesť k takémuto stupňu súznenia s druhými je stratený, nakoľko jeho staré vnútorné nastavenie nenájde žiadnu oporu v novej dobe. Lebo budúca výstavba na tejto zemi, tkaná bytostnými, vychádza z požiadavky priania všetkého čistého a dobrého ľuďom i svetu. Je to podmienka pre ďalší vývoj ľudstva a východisko zo všetkého zla.

Ak si ale niekto myslí, že sa bude môcť rozhodnúť, či to príjme, alebo nie, tak sa veľmi mýli. K hmotnosti zeme sa blíži nová realita, ako podmienka, aby sa človek prispôsobil. Alebo potom, ak sa neprispôsobí, bude ukončená jeho pozemská existencia.

To nové, čo prichádza, aby sa stalo realitou, totiž nehľadí na postoje ľudí, ale prináša nové tvorenie pod dohľadom Svetla. Prináša možnosť pripojiť sa k veľkej harmónii stvorenia. Prináša vzostup, aký tu nikdy nebol, pretože k tomu chýbala silná a trvalá prítomnosť Svetla.

Svetlo sa blíži k zemi a úplne nové dianie sa stáva skutočnosťou. Akýkoľvek odpor ľudí sa javí bytostným služobníkom ako detský vzdor, ktorý nemá silu odolať tomu, čo prichádza.

Každý deň sa naša planéta čoraz viacej približuje k tomu, aby na je došlo k vnútornému spojeniu ľudí v naladení sa na povzbudzujúce a pomáhajúce, čisté myslenie voči blížnym i voči ostatným tvorom vo stvorení. Toto bude nový myšlienkový základ, na ktorom sa už nebude môcť zachytiť nič menejcenné a temné. Všetko doterajšie, všetka nízkosť, závisť, nenávisť, nečistota a iná negativita bude odplavené, aby to už viac ľudí neobťažovalo. Vznikne tak čistý myšlienkový priestor, naplnený inšpiráciami bytostných služobníkov a duchovných pomocníkov, z ktorých budú ľudia čerpať a o ktoré sa bude opierať ich chcenie.

Kto sa ale nedokáže oslobodiť od vlákien prítomného vnímania a posudzovania sveta a jeho udalostí, zostane spojený s minulosťou aj vtedy, keď sa začne rútiť do definitívneho zničenia. Prestaňme byť už preto naplno ponorení iba do minulosti, ktorá je definitívne odpísaná, ale nám sa stále javí ako prítomnosť. Popri nevyhnutnom pozemskom zaopatrení hľadajme predovšetkým hodnotové spojenie s budúcnosťou, ktorá sa nezadržateľne blíži, aby sa stala prítomnosťou.