V roku 1993 samostatné Slovensko, vnútorne rozdelené minimálne ako dnes, nastúpilo cestu k budovaniu suverenity. Dopadlo to zle. Stali sme sa lokajským, bezvýznamným štátom, o ktorý si takmer každý obtrie svoju topánku.
Striedali sa tu vlády, raz akotak príčetné (Mečiar, Fico), inokedy samí zapredanci, vyškolení poväčšine v USA, ktorí úspešne pomáhali Západu pri zbavovaní našej suverenity. Konali možno v dobrej vôli, s dobrým zámerom. Len išlo o ten povestný scenár – keď sa cap stane záhradníkom.
Hádam z každej rodiny na Slovensku pochádza minimálne jedna emigrantka, ktorá za tých posledných 30 rokov pomohla Západu aspoň trochu zmierniť katastrofálnu demografiu.
Štát rozpredal o čo bol záujem, popritom nabral za 30 rokov obrovský dlh (70 miliárd USD), zadlžovanie je už takpovediac zautomatizované, bez každoročného deficitu nie je chod štátu udržateľný.
Všetko pre Západ a udržateľnosť jeho dominancie. To isté robil aj s Ruskom. Koncom tisícročia bolo Rusko ekonomicky už takmer na lopatkách. Potom prišiel Putin, ekonomika sa pozviechala a postupne prišla suverenita, životaschopnosť a perspektíva. O to isté treba usilovať aj na Slovensku.
.JPG "Marek")
.jpg)
.jpg)
