Absurdná kauza Banáš

  Príznačné pre všetky tieto pseudo-kauzy minulosti je, že ich opisujú a rozoberajú novinárski Buratinovia! Zúfalo neznalí veci, ale s komsomolskou odvahou moralizovať. Pritom tú dobu ani nežili, takže vôbec netušia o čom to plano vajatajú.

  Na Joža Banáša skúša hlavne žltá tlač (od čias vzniku tohto pojmu nedôveryhodná – SME-čka, týždeň, denník–N-ádor a aktuality.sk) v týchto dňoch mediálny lynč, čím splietajú bič doslova z… Veď viete čoho.

Hlásenia

  Takže slovo do duše týmto novinárskym komsomolcom. Že Banáš hlásil, ako sa stará z titulu svojej funkcie o zahraničných novinárov u nás? Ale veď v tej chorej dobe podával hlásenia každý!!! Každý kto šiel na služobnú cestu na Západ. Každý náš expert, čo pôsobil dlhšiu dobu mimo soc-lágra. Každý kto prijímal zahraničné návštevy zo zahraničia.

  Hlásili kde boli, s kým sa stretli, o čom hovorili. Bola to rutina, ktorá nebola určená na to, že by dotyční niečo prezradili. Tak chytrí komunistické ŠtB-áci boli, aby to nečakali. Bolo to skôr opačne. Oni tie hlásenia porovnávali, aby prípadne „usvedčili“ hlásateľa, že im niečo zatajil!!!

   Vŕtali sa vo všetkom, veď nemali nič iné na práci. Ja sám som bol ešte v lete 1989 na výsluchu, pretože som si dopisoval s kamarátom, čo emigroval do USA. A nerobil som to utajene, ale v tých listoch som uvádzal vlastnú spiatočnú adresu aj s menom. Tak ma vypočúvali. A nebolo to nič príjemné (ale, samozrejme, že už to bol len čajíček proti ich metódam z 50-tych rokov, čo zažili naši otcovia, vrátane toho môjho – preto som bol včas poučený, ako sa tam správať). A teraz to poučenie – dostal som ho aj od priateľov disidentov a tam bolo jasne napísané, že sa netreba hrať na hrdinu. Odpovedať plynulo a kŕmiť ich banalitami. A to Banáš robil! Vyplývalo to z jeho funkcie. Robili to aj tisíce iných rovnako rutinne, lenže tí pre našich žltých komsomolcov nie sú zaujímaví. Tak vyťahujú na Banáša doslova absurdity!

Keď „expert“ vajatá

   Naši novinárski Buratinovia (Adel Ghanam??? a Róbert Ďurkáč??!) si vždy nájdu „experta“ čo im povie čo potrebujú a dôsledne sa vyhýbajú tým, čo by hovorili opak a vysmiali by ich snahu Banáša falošne očierniť. Tak si v TV Markíza-Narkóza našli takého chytráka, ktorý celkom vážne tvrdil, že zato, že Banáš „prezradil“, že nejaký rakúsky novinár šiel domov autom „pod vplyvom“, bol dôvod na „vydieranie“ toho novinára. To sa tento akože-expert s koňom zrazil?! Banáš dobre hovorí – a čo by mu tak mohli? Dali by tomu zahraničnému novinárovi o mesiac neskôr, ak by k nám prišiel, dodatočne fúkať? Alebo ak by ho nedajbože na druhýkrát chytili, že má vypité a čo? No, čo by sa stalo? Zaplatil by pre neho smiešnu pokutu a oni by si mohli fúkať práškový cukor – viete kam… No ale podľa pseudo-experta TV Narkóza je to div-že-nie zločin?!! To mu môže zhltnúť aj s navijakom len takí Buratinovia ako nejaký Ghanam s Ďurkáčom…

   Banáš robil len to, čo robili všetci – kŕmil novinárov hovadinami. A naši žltí žurnalisti tie hovadiny teraz vážne rozoberajú nie preto, aby sa dopátrali skutočnej pravdy, ale preto, aby Banáša očiernili, lebo nie je „ich“. Nie je to slniečkár, odporuje „progresívnym“ absurditám, vysmieva sa oprávnene dezinformáciám a zatajovaniu informácií, čo sa momentálnym poskokom ambasády za plotom nehodia. To je hriech, za ktorý by ho radi mediálne ugrilovali.

Kovačičovi úderníci úradujú

   Každý kto si pozrne pozrie 45 minútový záznam rozhovoru, ktorý poskytol Jozef Banáš TV Markíza si môže všimnúť, že to urobil pod PODMIENKOU, že tam ukážu na kameru list známeho rakúskeho novinára Pála Lendvaya, ktorý vyvracia LŽI notorickej klamárky Tódovej, ževraj Banáš Lednaya udával??? Myslíte si, že v reportáži odvysielanej v hlavných správach TV Markíza túto podmienku splnili? No, ani náhodou!!! Títo “bojovníci” za slobodu tlače v skutočnosti volajú po slobode KLAMAŤ, ZATAJOVAŤ, čo sa NEHODÍ, a manipulovať s informáciami podľa ich skutočných ideologických inštruktorov. Aj za cenu trestných činov, ako to predvádzala pre nich vzorovo Tódová, keď vykrádala živé vyšetrovacie spisy a manipulovala s tým, čo z nich uverejní a čo zatají, lebo vedela, že za Psychopatovičovej hrôzovlády to bude môcť robiť beztrestne. V najhoršom prípade by jej “progresívna” Barbina z paláca udelila osobnú milosť. Táto dezinformátorka Tódová je dodnes pod kohosi kuratelou. A revoltujúci redaktori TV Markíza sa vlastne sťažujú len na to, že by aj oni nechceli beztrestne KLAMAŤ a ZATAJOVAŤ, čo sa NEHODÍ…

Ževraj agent Banáš

   „Ach, aká to hrôza,“ volajú novinárski Buratinovia, „Banáš bol evidovaný ako agent!“ To myslíte vážne? Ale veď to tvrdíte desaťročia o Budajovi a pritom ignorujete zjavné fakty. Ako píšem v pripravovanej knihe „Demolácia našej demokracie – začalo to Havlom“:

  „V máji 1979 ŠtB zaevidovala Budaja ako nádejného spolupracovníka, čo dosiahli brutálnym nátlakom. On sa totiž aj s kamarátom pokúsil ujsť za hranice a chytili ich. Možnosti boli len dve – v mladom veku okúsiť väzenie, alebo podpísať. Ja by som podpísal bez problémov! Pretože, ako eštebáci rýchlo zistili, ten podpis nič neznamenal. Súd už prebehnúť nemohol a Jano Budaj nespolupracoval. Naopak, ale bratislavskí eštebáci ho ešte nejakí čas evidovali ako kandidáta tajnej spolupráce, lebo tak “vykazovali činnosť“. A za to mali pochvaly, aj prémie! Trvalo to len asi rok a pol, potom prišla kontrola z Prahy a museli ísť s pravdou von. Jano Budaj ich vodil za nos a nikoho neudal, zavádzal ich, kŕmil ich balastom…

   Lenže Budaj nebol jediný, kto bol takýmto pofidérnym spôsobom osočený zo spolupráce s ŠtB bez akýchkoľvek dôkazov, na predvolebných kandidátskych listinách ich boli desiatky! Bez šance vôbec zistiť, čoho sa vôbec dopustili. Cieľ bol prostý – vyšachovať nepohodlných z prvých “slobodných” volieb…

    A hlavne, veď je to celé smiešne. Predstava o tom, že ŠtB by si vypestovala najúhlavnejšieho nepriateľa režimu a tak ho dôkladne zakonšpirovala, že by ho priviedla k zvrhnutiu režimu a sebazničeniu ŠtB – to je absurdná bájka, ktorej by tak mohli uveriť akurát deti, aj to len kojenci. Alebo tí zo zlým svedomím. Veď Havel a jeho kamarila odmietli vydať Budajovi „usvedčujúci“ spis a keď sa k nemu konečne dostal, súdne sa obhájil. Ale to už nikoho nezaujímalo, falošná havlovská kompromitácia sa podarila…

   Podobné “usvedčujúce“ dokumenty sa našli aj na samotného Havla a na vodcu poľskej Solidarity, Walesu. Dokonca aj Langoš mal nejasnú minulosť. Až do poslednej chvíle pred Nežnou revolúciou pracoval na špičkovom akademickom pracovisku s technológiami, ktoré podliehali prísnemu režimu, a boli koordinované so Sovietmi v rámci RVHP. A práve na takomto poste zastával vedúcu úlohu nielen ako nestraník, ale aj ako notoricky známy disident? Akú toto má logiku, ak by aj v tomto prípade neplatilo pravidlo “niečo za niečo“? Sú to len dohady, ale neskoršia Langošova činnosť a hlavne manipulácie so zväzkami ŠtB naznačujú, že sa takýmto “dohodám“ nevyhýbal. A on ide morálne vydierať svojho najbližšieho priateľa v disente, Budaja? Trochu za vlasy pritiahnuté. Ale, stalo sa…“

   A tento Langoš, ako bigotný katolík, zaútočil „vzorne“ medziiným aj na Banáša, keď bol ten poslancom. Ale keďže vedel, že to pred súdom nijako neobháji a že podpisy pod údajnými dokumentami sú sfalšované (resp. určite nie Banášove), tak sa súdu vyhýbal, utekal pred ním a naťahoval ho. A popri tom predával skutočne závažné spisy skutočným agentom, z ktorých sa medzičasom stali vážení podnikavci a mali si ich za čo kúpiť. Veď je známy prípad, ako použil svoju manželku na vyzdvihnutie takejto mastnej sumičky a ako to dopadlo. A je známe aj to, že sa bez logiky ocitol v istom parku, dostal tam poriadne po hube, ale odmietol, aby sa to vyšetrilo. A takéhoto „moralistu“, čo falošne zradil krstného otca vlastných detí, Jana Budaja, máme brať vážne? Veď jeho kompro-maty na Banáša mali len zakryť jeho dvojtvárnosť a okázalo „vykázať činnosť“ na vybranej obeti. Langoš zomrel pri auto-nehode ešte včas, aby sa nevyvalila ešte väčšia špina, čo „nežne-revolučne“ vyprodukoval.

   V pseudo-kaze Babiš sa podarilo vypátrať dôstojníkov ŠtB, ktorí pred súdom potvrdili, že jeho spis jednoducho vyfabrikovali. Podobným podvodom bol postihnutý populárny pesničkár Jarek Nohavica.

   Bývalý slovenský premiér a dlhoročný právnik Ján Čarnogurský zastupoval celý rad falošne obvinených zo spolupráce s ŠtB. Na základe konkrétnych prípadov teda dospel k záveru, že záznamom ŠtB nemožno bezducho a automaticky veriť. Naopak, ich falošné alebo dezinterpretované záznamy boli použité v špinavom politickom boji po roku 1989. Súd v tejto veci vyhrala aj falošne osočovaná herečka pani Bohdalová a predsa ju odmietli vymazať zo zoznamu spolupracovníkov ŠtB – vraj je to historický dokument?!! To ukazuje „dôveryhodnosť“ aj nášho Ústavu pamäti národa. A o dôveryhodnosti jeho zakladateľa, Langoša, sme si už niečo povedali!!!

   Porovnajme to s prehlásením komunistickým režimom prenasledovaného spisovateľa Josefa Škvoreckého: „StB a SNB byly všemocné, nekontrolované a nekontrolovatelné organizace. Kdo věří jejich záznamům jako Písmu svatému, je podle mě idiot.“

   A takíto idioti dnes útočia na Banáša. Keby bol „pravdovravko“, či „progresívny slniečkár“, tak by si to netrúfli. Ale jeho najväčší „hriech“ je ten, že má vlastný realistický názor na ten „progresívny“ humbug, čo tu roztáčajú. Tak to skúšajú, ako je im vlastné – idiotsky…