Kam speješ, ľudstvo?

Kam speješ, ľudstvo?

Sme na bode, z ktorého, ak ho prekročíme. nebude návratu.

Neviem, koľkí ľudia si uvedomujú fakt, že balansujeme na hranici ďalšej svetovej vojny (ak už v nej nie sme). Neviem, koľkí si uvedomujú, že to nie je vina (či zodpovednosť)  iba jednej jedinej strany – a to nech si každý doloží sem, koho chce. 

Na konflikt je potrebné vždy minimálne dvoch. Nie jedného. Jeden (nech by bol akýmkoľvek  „zloduchom“), by nedokázal tak eskalovať situáciu, ako je tomu teraz. 

 Všetci, ktorí sa tvária, že (samozrejme!?!?) v mene spravodlivosti, nemôžeme za  ŽIADNU CENU dopustiť, aby zloduch vyhral, a sami hecujú a eskalujú situáciu, sú rovnako zodpovední a vinní za to, ako sa to vyvíja a vyvinie.     

Múdri ľudia (a história to jedine dokazuje), vždy uvažujú so zreteľom na ďalekú budúcnosť, so zreteľom na všetkých okolo, a predovšetkým bez EGA a s veľkou mierou zodpovednosti.

 Raz som videla historický film, už neviem, ako sa volal, kde sa v stretli v boji 2 armády. Pritom tá jedna obliehala hrad, kde sa tí druhí usadili.  Po čase, keď bolo prehrávajúcej strane jasné, že už nemá šancu, samotný vodca sa vzdal, len aby zachránil zvyšok svojej armády a svojich ľudí. Pričom sa tým, a to vedel, odsúdil na celoživotnú „potupu“ a živorenie u svojho nepriateľa, ktorý ho nezabil, aby si svoje víťazstvo nad ním patrične užíval. Jeho ľudia boli prepustení. 

Jeden život za záchranu tisícov.

Dokázal by toto Zelenský?  Dokázali by to tí, čo tak vehementne sú za ďalšie boje na Ukrajine?. NIE. Robí sa presný opak!!!!

Vyzbrojovanie Ukrajiny je predlžovanie agónie úbohého ukrajinského ľudu.  Ono sa ľahko hrá na hrdinov, keď tragédia sa deje na inom dvore. Hrdo nosiť žlto modré stužky, prispievať na muníciu pre vojnu, ktorej sa nezúčastňujeme, je bezbolestné. A ešte to umocňuje v týchto jedincoch pocit, že sú samozrejme tí lepší, správnejší, že sú na strane „DOBRA!.  Veď agresorovi predsa nemôžeme ustúpiť.  

Nie, nie sú lepší.  Sú „iba“ zaslepenejší a predovšetkým sú na strane svojho EGA, neschopní pripustiť aspoň trošku iné  úvažovanie. 

Tá zaslepenosť a neochota u nich aspoň skúsiť uvažovať v komplexnejšom pohľade na problém, je brutálna. Mám pocit, že ak by sa nám tu zjavil samotný BOH, a povedal by, že pravda je trošku na oboch stranách, zosmiešnili by ho (označili za HOAX), a neboli by schopní uznať, že sa môžu aj mýliť.        (inak to platí pre extrémistov na oboch stranách)

 Že Zelenský neustupuje, nie je z jeho hlavy. On už v tejto etape nemá kam uhnúť. Je tlačený do toho, aby neustúpil. Veď preto bol dosadený.

 Je tu manipulácia verejnej mienky obrovských rozmerov. Stále ešte väčšia časť ľudí je veľmi ľahko manipulovateľná. Berie za názor, čo je jej podsúvané. Bohužiaľ, je to fakt.                             A tí, čo sa nedajú tak ľahko oblbnúť, sú sami označení za blbcov.                                                  Objektívne fakty, ktoré sa im nehodia, sú označené za hoaxy a nebezpečné konšpirácie, ktoré je potrebné umlčať. Za každú cenu. Až sami – ktorí toľko hovoria o nezávislosti, slobode slova a demokracii, sú strojcami potlačovania iného názoru. Samozrejme, keďže ten ich názor je „správny“, predsa nenechajú „tých blbcov“ v nevedomosti, že?

A to za každú cenu. V mene ich jediného správneho názoru na to majú plné právo. Demokracia áno, ale len keď máš názor ako my. No to je pekná demokracia.   

A inteligencia, akékoľvek vysoké a iné školy, či významné postavenie s týmto nemajú nič spoločné. Veru nie. Prax ukazuje, že pocit istej nadradenosti, ktoré mnohým dávajú verejné funkcie, prípadne inak verejne činní ľudia (herci, umelci), nijak neovplyvňuje mieru objektivity ich názoru. Jediné, čo to ovplyvňuje, je ich pocit, že majú právo presadzovať svoj postoj a ostatných za iný znevažovať.     

Komunizmus nebol horší. Tam si možnosť vládnuť a určovať veci verejné násilím uzurpovala jedna strana. Ale aspoň človek „vedel, na čom je“.   

Ale teraz, pod rúškom demokratických volieb, je stratégia ovládania ľudí omnoho rafinovanejšia. Oblbnúť národ, ako sa len dá. Taktiky manipulácie verejnej mienky sú vyvinuté do takmer dokonalosti.         Človek musí byť silný a obozretný, aby na to nenaskočil a ponechal si možnosť vlastného uvažovania.

 Zaujímavým by určite bol test – ak by teraz jednotne začali média hlavného prúdu informovať inak, tak 60% obyvateľstva, ktorí idú podľa nich, by začali uvažovať tak isto „inak“. Je to totižto veľmi pohodlné. Ideš „s prúdom“, nevybočuješ a to je naozaj komfortná zóna. Málokto chce z nej vystúpiť a ešte byť označený za blbca, dezoláta, spodinu.                                                                                                        V skutočnosti sú to tí silnejší jedinci s odvahou postaviť sa za seba.  Veru, vystúpiť z komfortnej zóny chce silu, zdravý sedliacky rozum a srdiečko na správnom mieste (proste cítiš, že to čo ti predkladajú, nie je úplne OK)

Naozaj si myslíte, že raz ráno sa  PUTIN prebudil, strašne unudený, poškrabal sa na guľkách a povedal si, áááááá,  ja dnes napadnem Ukrajinu, už sa fakt nudím.

Kto chce aspoň trochu naozaj komplexnejší pohľad na túto problematiku, predsa nebude za každú cenu ignorovať aj iné informačné toky, nielen jednostranne podsúvané niekým, komu vojna vyhovuje (a Rusko to nie je).

Boh nám pomáhaj!                                                                                                                                    (ak na nás už úplne nezanevrel)