Dnes sme mali krátke stretnutie “zemljačestva”, teda nás, slovenských krajanov, spojených SÚJV, v štátnom pridelenom byte.
Na stretnutie ma zobral starší kolega rovno zo SÚJV, kam sme došli pešo.
Vnučka jedného kolegu, žiačka ruskej školy, písala domácu úlohu z ruštiny. Aha ho, v učebnici mala krásny obraz, aký možno visí v mnohých domácnostiach – Ráno v borovicovom lese of maliara Šiškina.
Voľakedy, ešte za “socíku” na základnej škole v Prievidzi som sa učil ruský jazyk a ako táto dievčinka písaval som do zošita ruské písmená. No prišiel november 1989, ja ako prvák na gymnáziu som po šiestich školských rokoch základnej škole sekol ruštinou a prešiel na západné jazyky. Teraz nastal čas vrátiť sa k ruskému jazyku.
Na stretnutí som oboznámil ctených kolegov s mojím akademickým príbehom (1). Ďalej som ich oboznámil s povzbudivým emailom od pána Ľuboša Blahu, ktorý sa ma onehdá zastal po tom “slávnom” článku v SME (1).
Pani manželka jedného kolegu cestou do bytu natrafila na voľne pobehujúcu losicu. Odkiaľsi ušla….na našu skupinu nahrali video a tu je snímka z videa:
Inak jeden kolega vravel, že Brazília by sa mohla stať členským štátom v SÚJV, keďže brazílska delegácia v tejto veci nedávno navšívila ústav.
Zobral som si zo spoločných vecí v byte panvicu a čajník. Pomôžu mi v mojej hotelovej kuchynke.
Večerný beh
Večer som si dal beh pri Volge a odfotil bustu Mendelejeva ako aj jeho periodickú tabuľku prvkov na budove pri rieke.
Aj takúto výzdobu vídavať v Dubne – v meste “naukograde”, teda meste vedy, učenia. Rusi takto rozhodli – robí sa tu poriadna veda okolo atómového jadra, tomu bude zodpovedať aj umenie.
(1) https://blog.hlavnespravy.sk/32852/ako-si-univerzita-nakoniec-so-mnou-poradila/
.jpg)
