Jeden dôležitý rozhovor ako metóda chápania politických procesov v Európe.

Ešte v júni 2014, teda krátko po Majdane vo februári 2014 a štátnom prevrate na Ukrajine, sa v redakcií týždenníka „Európsky ekonomický vestník“ ( Dolné Sasko, Nemecko ) konal rozhovor s výkonným riaditeľom „Inštitútu globálnych perspektív“ pri Columbijskej univerzite, profesorom, doktorom filozofie Paulom Christie. Už v úvode boli profesorovi postavené tri otázky, ktoré ľudí zaujímajú, ale nemôžu pochopiť logiku udalosti. Išlo o tieto otázky:

1. Prečo nová ukrajinská vláda postupuje tak, a nie inak vo vzťahu k obyvateľstvu svojej krajiny ?

Poznámka: táto otázka súvisí s rozhodnutím, prečo bolo potrebné začať vojnu proti obyvateľstvu na východe Ukrajiny, ktorá bola nazvaná antiteroristickou operáciou.

2. Prečo sa EÚ všetkými silami snaží odorvať Ukrajinu od Ruska ?

3. Prečo Spojené štáty prevádzajú takú nezmieriteľnú politiku vzhľadom k Rusku ?

Na položené otázky výkonný riaditeľ zdôraznil, že k nájdeniu odpovede na ľubovoľnú politickú otázku je treba vždy využiť metódu známu zo starého Ríma: Komu je to výhodné ? Takže v tomto prípade je potrebné si položiť otázku, komu zo svetových hráčov je výhodná situácia, ktorá vznikla v 2014 na Ukrajine, čo v tejto situácií hľadá napríklad Európa, USA, Rusko, kto z nich je najviac zainteresovaný práve na takom rozvoji situácie na Ukrajine, ktorá vznikla Majdanom 2014.

Aby bolo možné odpovedať na vyššie položenú otázku, musí sa presne určiť hlavný svetový problém súčasnosti, ktorého riešenie je neodkladné. Podľa Američana hlavným svetovým problémov súčasnosti je to, čo trápi Američanov, a to je vyriešenie finančných otázok, vzniknutých kvôli rýchlemu rozvoju ekonomiky USA . Podľa výkonného riaditeľa štátny dlh USA , vtedy vo výške 17 triliónov dolárov, visí damoklovým mečom nad americkou ekonomikou a môže viesť ku globálnej kríze.

Výkonný riaditeľ priamo odpovedal, ako tomu treba rozumieť. Podľa neho, kto zo svetových hráčov je priamo zainteresovaný na vyriešení vyššie uvedeného problému, ten bude hrať hlavnú úlohu – rolu v udalostiach, ktoré sa odohrávajú na Ukrajine. Z obsahu rozhovoru s výkonným riaditeľom jasne vyplýva, že hlavnú rolu v udalostiach na Ukrajine a tým aj v Európe zohrávajú USA.

Podľa výkonného riaditeľa pokiaľ Amerika bude musieť devalvovať dolár, zbavovať sa dlhov, tak sa celý svet ponorí do hlbokej ekonomickej krízy a to kvôli tomu, že dolár je svetovou menou, na ktorú je naviazaná všetka svetová produkcia a ihneď sa prerušia svetové ekonomické väzby. Dôjde k pádu produkcie vo všetkých krajinách. Kvôli zastaveniu produkcie sa objaví obrovská nezamestnanosť a následne dôjde k pádu životnej úrovne vo všetkých krajinách sveta. Pád úrovne spotreby sa stane rozhodujúcim faktorom politických zmien, ktoré môžu viesť až k 3. svetovej vojne. Takáto varianta vyriešenia ekonomických otázok je z pohľadu výkonného riaditeľa neprijateľná.

Ak môžem doplniť svoj pohľad, tak strašenie globálnou krízou bolo zo strany výkonného riaditeľa prehnané. Čo však nebolo prehnané, tak  sa týka toho, že v každom prípade išlo a ide o posilnenia postavenia USA ako hegemóna vo svete, čo sa berie ako hlavný svetový problém súčasnosti. Z rozhovoru s výkonným riaditeľom vyplýva, že namiesto perspektívy zničenia ľudskej civilizácie na planéte začali Američania hľadať mierovú cestu riešenia hlavného svetového problému. A alternatívne riešenie našli. A tak výkonný riaditeľ s hrdosťou konštatoval, že pre riešenie finančných ťažkosti USA musia prijať extrémne opatrenia, zrovnateľné azda iba so svetovou pohromou. A ako to urobiť ?

Otázka dlhou USA musí byť vyriešená bez ničivých dôsledkov pre USA a bez radikálneho pádu životnej úrovne Američanov, čo znamená, že je to možné iba na cudzí účet !!! Riešenie finančných problémov Ameriky má platiť Európa. Pre riešenie dlhov potrebujú Spojené štáty nové trhy a jediným takýmto trhom je európsky trh. Američania potrebovali preorientovať ekonomiku Európy k veľmi tesnej spolupráci so Spojenými štátmi a tak, aby sa dve ekonomiky v podstate zliali v jednú ekonomiku, vzájomne sa doplňujúc a, samozrejme, pod vedením Američanov. Tu už do pozornosti redakcie prichádza otázka, čo potom so závislosťou Európy na dodávkach energonosičov z rôznych krajín, v prvom rade z Ruska. Podľa výkonného riaditeľa je treba vytvoriť v Európe takú situáciu, aby sa Európania sami zriekli energetickej spolupráce s Ruskom a s ďalšími dodávateľmi energozdrojov a aby svoje ekonomické záujmy spojili s dodávkami energozdrojov z USA. Takže Európe Američania prisúdili úlohu podieľať sa na obnovení americkej ekonomiky a posilnení jej postavenia vo svete ako hegemóna !

Teraz je už možné začať chápať, ako riešenie hlavného svetového problému podľa predstav Američanov súvisí s Ukrajinou. Výkonný riaditeľ zdôraznil celkom jasne. Citujem: „Hlavná úloha udalosti na Ukrajine je rozdeliť Európu a Rusko natoľko, aby sa Európania naplno zriekli spolupráce s Ruskom a preorientovali svoju ekonomiku na kompletnú spoluprácu s USA. Hlavným cieľom je pevnejšie pripútať ekonomiku Európy k ekonomike USA, a čo sa pritom bude diať na Ukrajine, nikoho nezaujíma. Ukrajina je len prostriedok, s pomocou ktorého je možné riešiť všetky problémy bez toho, aby sme vtiahli svet do ďalšej svetovej vojny. Ukrajine je určená úloha závalu, ktorý pretrhne ekonomickú spoluprácu Európy a Ruska. A aký tam bude systém, forma vlády – to sú naprosto vedľajšie otázky. Iba národ Ukrajiny môže určiť, nakoľko tragický bude jeho osud pri zavádzaní nového poriadku do Európy.“  A čo urobil národ Ukrajiny ? Neurobil nič v svoj prospech, len sa podvolil kyjevskej diktatúre a benevoletne sledoval, čo sa bude diať s ruskojazyčným obyvateľstvom na východe krajiny. A za túto “vernosť” novej nelegitímnej štátnej moci sa Ukrajincom dostalo vysadnej prednosti – bojovať za záujmy Západu na čele s USA.

Čo si pri tomto konštatovaní je potrebné uvedomiť ? Že Američania sa rozpracovaním udalosti na Ukrajine rozhodli zaviesť do Európy nový poriadok, ktorý má byť založený na tom, aby celá Európa pracovala na ich všestrannom posilnení. Od roku 2014 sa na tejto požiadavke nového poriadku ( politicko-ekonomického ) v Európe nič nezmenilo, ale prísne platí. V tejto súvislosti si treba postaviť otázku: prečo sme sa v rámci Európy „združili“ do Európskej únie ako super štátu, ktorý vôbec si nevie plniť úlohu byť mocenskou protiváhou mocenských hier Američanov ?

Už v júni 2014 zo slov výkonného riaditeľa jasne vyplynulo, že Spojené štáty nemajú v úmysle po Majdane situáciu na Ukrajine nijakým spôsobom stabilizovať v zmysle tých slov, ktoré v tomto článku nižšie uvediem v súvislosti so slovami pani Nulandovej. Pozícia USA vo vzťahu k Ukrajine je jasná: čokoľvek by sa dialo vo sfére politiky na Ukrajine, hlavné musí zostať nezmeneným – ukončenie spolupráce Ruska a Európy. Udalosti na Ukrajine musia v každom prípade viesť k rozdeleniu Rusov a Európanov. A čo zdôrazňovala pani Nulandová ? Po tom, ako prezident Viktor Janukovyč z praktických dôvodov odmietol podpísať nevýhodnú Asociačnú dohodu s EÚ, dňa 26.11.2013 Nulandová z USA o. i. povedala toto:

„…ešte je možné zachrániť európsku budúcnosť Ukrajiny. A chceme, aby prezident viedol svoju krajinu práve týmto smerom. Bola by veľká škoda vidieť zmarených päť rokov práce a príprav, pokiaľ dohoda nebude podpísaná v krátkom čase. Investovali sme viac ako päť miliárd dolárov, aby sme pomohli Ukrajine dosiahnuť tohto i iných cieľov, ktoré zaručia Ukrajinu bezpečnú, prosperujúcu a demokratickú“. O pár týždňov neskôr, už vo februári 2014, sa prechádza v Kyjeve pomedzi demonštrujúcimi, ponúka ich chlebom a o. i. povedala aj toto: „Spojené štáty americké sú na vašej strane, podporujú vás vo vašej snahe po spravodlivosti, ľudskej dôstojnosti a bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu, pre európsku budúcnosť, ktorú ste si vybrali a ktorú si zaslúžite“.

Výkonný riaditeľ potvrdil, že USA sledujú výlučne svoj vlastný cieľ zachovania svetového finančného systému, založeného na doláru a kvôli realizácií tohto cieľa bola načatá ukrajinská kampaň po zničení ekonomickej spolupráce Ruska a Európy. A zároveň výkonný riaditeľ pripomenul: všetky udalosti prebiehajúce na Ukrajine je treba skúmať výlučne z týchto pozícií !

V tejto súvislosti pripomenul, že napríklad dohoda z 21.februára 2014, ktorú vodcovia ukrajinskej opozície a predstavitelia Francúzska, Poľska a Nemecka podpísali s prezidentom Janukovyčom  o predčasných voľbách prezidenta, bola dopredu odsúdená k nedodržaniu. Pokiaľ by táto dohoda bola realizovaná, konflikt na Ukrajine by sa mohol ukľudniť a potom by o žiadnom prerušení ekonomických väzieb Európy a Ruska nemohla byť reč. Bolo preto potrebné dohodu hrubo porušiť, čo sa aj stalo. Ja k tomu si dovolím iba dodať, že podobným spôsobom sa postupovalo aj v prípade minských dohôd. Tu treba hľadať aj odpoveď na otázku, prečo „demokratickému“ Západu vôbec nevadilo, že nová ukrajinská moc zahájila proti časti svojho obyvateľstva vnútroštátnu vojnu s následnou humanitárnou krízou a prečo sa robili všetky potrebné kroky k tomu, aby vojnový konflikt na Ukrajine prerástol do svojho vyššieho štádia, už s jasnou účasťou Ruskej federácie. Mediálne reči a reči západných politikov majú pred obyvateľstvom Európy či sveta zastrieť všetko to, čo v skutočnosti naplánovali Spojené štáty. Rozprávka o nevyprovokovanej vojne zo strany Ruskej federácie, ktorú podporujú aj mnohí naši politici, je len úbohým pokusom zastierať to, k čomu bola Ukrajina aj kyjevskou diktatúrou a „demokratickým“ Západom pripravená.

A čo ďalej zdôraznil v rozhovore výkonný riaditeľ ?

Citujem: „Amerika potrebuje na Ukrajine taký poriadok, ktorý by pretrhol ekonomickú spoluprácu Ruska a Európy. A americká politika spočíva v tom, aby sa udalosti rozvíjali práve tak. Dnes sa udalosti na Ukrajine ( bol jún 2014, poznámka D. H. ) iba rozbiehajú a nemá cenu čakať ukľudnenie – nepokojná Ukrajina sa musí stať neprekonateľnou bariérou medzi Ruskom a Európou. Pochopte jedno. Pre spretŕhanie ekonomických väzieb Európy s Ruskom je treba Európanov tak silne vystrašiť ruským nebezpečenstvom, aby to oni sami chceli urobiť – je treba od základu zmeniť európsku verejnú mienku o spolupráci s Ruskom . Je treba stále zdôrazňovať agresivitu a nepredvídateľnosti Ruska, provokujúceho na eskalácií konfliktu na Ukrajine. Oznamovacie prostriedky musia stále hovoriť o raste napätia na Ukrajine, o násilí a brutalite, ktorú páchajú Rusi, aby Európa dozrela do pred výbušného stavu. …Práve na činnosti masmédií teraz závisia nálady európskej spoločnosti, a v konečnom dôsledku i úspech ukrajinskej kampane USA.“

A čo nakoniec výkonný riaditeľ povedal o Rusku ? Citujem: „Rusko, samozrejme, nebude plne vylúčené zo svetového spoločenstva, ale iba v tom prípade, pokiaľ nebude odporovať americkému úsiliu po prekonaní finančných problémov. Rusko bude musieť zostať samotné so svojimi prírodnými zdrojmi, pokiaľ bude trvať na svojom úsilí k obnoveniu ruskej hegemónie. Potom bude vo vzťahu k Rusku použitá politika izolácie a podpory demokratických procesov vo vnútri Ruska.“ Dňa 22.4.2014 viceprezident USA Joe Biden na stretnutí so samozvanými ukrajinskými vládcami povedaal o. i. toto: “Predstavte si, aká by bola dnes situácia, pokiaľ by sme mohli povedať Rusku, nech si svoje prírodné zdroje nechá pre seba.” V besede Biden povedal, že prioritu vidí v získaní nezávislosti na ruských energetických dodávkach. 

Ukazuje sa, že na Ukrajine a s Ruskom sa všetko deje tak, ako v  svojom rozhovore uviedol výkonný riaditeľ „Inštitútu globálnych perspektív“ z USA. V závere zápisu uvedeného rozhovoru je uvedené, že niekto múdry kedysi povedal: „Ak chceš chápať, čo sa deje, sleduj peniaze“. Sledujme americký dlh. Už dvakrát v histórií zachraňovala americké financie Európa a deje sa tak i do tretice. Ale nepoučila sa a opäť s USA podceňuje Rusko.

Výkonný riaditeľ hovoril otvorene o americkej politike v Európe a na Ukrajine, rovnako ako vo vzťahu k Rusku, pretože bol presvedčený, že sa patrí prezentovať kompletnú otvorenosť politiky, pretože iba tá môže viesť k predvídateľným výsledkom. Čo je veľmi úsmevné na jeho postoji, tak to súvisí s jeho presvedčením, že otvorená prezentácie americkej politiky je vraj založená na hľadaní mierovej cesty riešenia amerického problému. Zrejme to bude súvisieť s pohľadom, že ak bude potrebné, tak mier musí byť zachovaný len pre územie USA. Možno práve s týmto zámerom súvisí aj v dnešných dňoch vyslovený názor, že nie NATO, ale Európa by mala posielať svojich vojakov na Ukrajinu.

Z obsahu rozhovoru je celkom jasné, že Amerika na Ukrajine nepotrebovala mať funkčný existujúci politický režim pod vedením prezidenta Janukovyča a ani to, aby Ukrajina ostala fungovať so svojou neutralitou. Rovnako je celkom jasné, že Európa pod vedením EÚ má bez akýchkoľvek prekážok pomáhať Američanom v tom, čo potrebujú v rámci svojej svetovej hegemónie vyriešiť a upevniť. Podľa výkonného riaditeľa preorientovanie Európy na tesnú spoluprácu so Spojenými štátmi musí viesť v konečnom dôsledku k objaveniu sa nejakej novej jednoty, napríklad pod názvom Organizácia Severoatlantickej Spolupráce.

Podľa výkonného riaditeľa vojenský základ takéhoto spojenia vo forme NATO už existuje. Toto spojenie by sa stalo logickým predĺžením integračných procesov, ktoré prebiehajú vo svete. Aj z uvedeného vyplýva, že to, čo zažívame v rámci konkrétnych krokov EÚ, nie je nič iné, len poskytovanie všestranných služieb pre potreby realizácie politiky Spojených štátov a upevnenie ich postavenia ako hegemóna západného sveta. Z obsahu rozhovoru s výkonným riaditeľom jasne vyplýva, že existuje mierová cesta riešenia situácie, do ktorej sa dostala Amerika, ale podmienkou tejto mierovej cesty je to, že „…treba organizovať udalosti tak, aby celý svet, každá strana v tej či onej miere, sa zúčastnila na riešení finančných problémov Ameriky. Takáto globálna kooperácia nielen dovolí zachovať mier na planéte, ale i dá silný impulz nasledujúcemu rozvoju.“

Z uvedeného stanoviska pomerne jasne vyplýva, že v osobe výkonného riaditeľa bola vyslovená jasná požiadavka pre celý globálny svet a aj jasná podmienka, že všetci ostatní, mimo západného kapitalizmu na čele s USA, NATO a EÚ, sa majú podriadiť tomu, čo je potrebné urobiť v prospech Ameriky. Dnes už každý čitateľ vie, že EÚ bez problémov súhlasila s takým scenárom, ako to v rozhovore naznačil výkonný riaditeľ. Ten zároveň priznal, že si nevie predstaviť, že by Európa nesúhlasila s rozorvaním vzťahov s Ruskom, nakoľko od USA závisí tak v politickej, vojenskej ako aj v ekonomickej rovine. Aj v tomto prípade sa ukazuje, že ktorá krajina je v štruktúre NATO, tak sa má podriaďovať záujmom USA a že to nie je o zabezpečení prípadnej kolektívnej obrany napadnutého členského štátu.

Podľa výkonného riaditeľa, ak by Európa nesúhlasila s načrtnutým scenárom riešenia problémov Američanov, tak by to Ameriku odsúdilo na okamžitý krach dolára a potom by sa svetová história vydala najhoršou cestou a krach americkej valuty by sa mohol skončiť použitím zbraní hromadného ničenia. A aby k tomu v konečnej fáze nedošlo, tak Amerika potrebuje, aby došlo k rozorvaniu vzťahov Európy a Ruska, hoci je to ťažký krok. Profesor si už začal veľmi namýšľať, keď konštatoval, že uchovaniu existujúceho stavu a teda problému Ameriky by viedlo k ešte horším následkom a to tak pre Európu ako aj pre celý svet.

Toto všetko, čo som z rozhovoru uviedol v záujme určenia a použitia metódy a čo bolo vyslovené ešte v roku 2014, by sme mali aj v súčasnosti pokladať za „mierovú cestu riešenia hlavného svetového problému súčasnosti“, ktorý sa dotýka politiky Američanov. Túto politiku Američanov podporujú predstavitelia všetkých členských štátov EÚ, pretože sa otvorene a verejne proti realizácií scenára spojeného s Európou, Ukrajinou a Ruskou federáciou nepostavili. Ešte stále podporujú nezmyselné vyhlásenia predstaviteľov Západu, rovnako ako propagandu rôznych mediálnych skupín, že v prípade Ukrajiny ide o nezákonnú, neodôvodnenú a nevyprovokovanú agresívnu vojnu Ruska proti Ukrajine.

Z obsahu rozhovoru s výkonným riaditeľom je možné jasne pochopiť, že politickým predstaviteľom v skutočnosti vôbec nezáleží na tom, aký politický režim na Ukrajine existuje, pretože v skutočnosti môže existovať iba taký, ktorý sa bez nacistickej a fašistickej ideológie nezaobíde. Kyjevská diktatúra musí byť iba takým režimom, ktorý bude plniť úlohu regenta a ktorý vlastnými silami a prostriedkami umožnil, aby nad Ukrajinou bola nastolená Koloniálna správa „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ. Nový poriadok v Európe, ktorý spomínal výkonný riaditeľ „Inštitútu globálnych perspektív“, je tak založený iba na výraznom posilnení vojenského ťaženia „demokratického“ Západu na východ proti Ruskej federácií. Týmto novým poriadkom sa Západ vrátil niekde na začiatok 2. svetovej vojny.

V podpore politiky Američanov, NATO a EÚ výrazne pomáha skupina prezidentov B9 – Bukureštskej deviatky. Táto deviatka napríklad na svojom samite v Bratislave v minulom roku zdôraznila, že najlepším spôsobom, ako obnoviť mier v Európe, je pokračujúca intenzívna podpora Ukrajiny. Predstavitelia B9 sú presvedčení, že štáty východného krídla Aliancie sú v prvej línií a výrazne pociťujú negatívne dôsledky vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine. To, aké negatívne dôsledky z politiky Američanov pre Európu , Ukrajinu a Rusko vyplývajú, o tom sa prezidenti nerozhodli vyjadriť. Občan žiadneho členského štátu tejto formálnej B9 sa nemal možnosť dozvedieť nič o tom, kto v skutočnosti rozpútal na Ukrajine krízu a vojnový požiar. Zo spoločného vyhlásenia prezidentov B9 sa nie je možné nič dozvedieť o tom, že je potrebné v prvom rade odsúdiť zvrhlú politiku Američanov, ktorí sa rozhodli riešiť svoj životný štandard a svoje hegemonistické pozície na úkor Európy, Ukrajiny a Ruskej federácie.

Najžiarivejším príkladom toho, že vládna moc žiadneho členského štátu NATO a EÚ nevie odsúdiť zvrhlú politiku Američanov, je samotné Nemecko. Dochádza k veľkej strate prosperity v Nemecku, ale vina za takúto stratu sa pripisuje Rusku a Putinovi. V skutočnosti za katastrofálnu politiku Berlína a Bruselu nemôže zodpovedať Rusko. Šialenú energetickú politiku či uvaľovanie protiruských sankcií nemá na svedomí Moskva, pretože tieto aktivity sa dejú pod vedením Američanov a samotného Bruselu.

Je možné konštatovať, že konfrontačná politika „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ nie je predmetom žiadnej otvorenej a racionálnej kritike predstaviteľov členských štátov NATO a EÚ. Z obsahu rozhovoru s výkonným riaditeľom „Inštitútu globálnych perspektív“ jasne vyplýva, že konfrontačná politika s RF bola naplánovaná a postupne je realizovaná tak, aby vyhovovala záujmom západného kapitálu na čele s USA. Ak by na Západe v každom jednom prípade išlo o skutočný demokratický a právny štát, v žiadnom z nich by nebola možná, a to z princípu, existovať taká chladná benevolencia politikov na čele s predstaviteľmi vládnej moci, ktorí by ignorovali organizovanie politiky zla a rôznych podvodov a všetku špinu hádzali na plecia iných štátnych subjektov, ktorí by si dovolili milióny občanov úmyselne zavádzať a strašiť nebezpečenstvom zo strany vraj imperiálneho Ruska. Áno, nebezpečenstvo zo strany Ruskej federácie existuje a súvisí s tým, že všetky plány jednotného „demokratického“ Západu na jej oslabenie a zničenie najskôr padnú popolom.

Z obsahu rozhovoru s výkonným riaditeľom „Inštitútu globálnych perspektív“ vyplýva, že o politike USA vo vzťahu k Európe, Ukrajine a Rusku hovoril celkom otvorene a natvrdo, nešpekuloval. Samozrejme, pokiaľ ide o politiku Američanov, ktorú jasne pomenoval, tak tá celkom zapadá do konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s RF. Môžu občania členských štátov NATO a EÚ počítať s tým, že ich politickí predstavitelia prijmú morálne rozhodnutie a úplne zmenia obsah svojich politických vyhlásení, stanovísk, postupov, návrhov a iniciatív v prospech pravdivých opisov politických procesov v Európe, ktoré svojim politickým konaním produkujú a usmerňujú ?

Dušan Hirjak