Paradoxy našej doby

Publikované 28.03. 2024 o 11:36 |

Karma článku: |

Počet pozretí: |

Počet komentárov: 0

Druhou svetovou vojnou rozvrátená Európa v májových dňoch roku 1945 jasala. Európania verili, že prichádza večný mier a národy pri riešení svojich konfliktoch už nikdy nesiahnu po zbraniach. Ale opak bol pravdou, Európa sa rozdelila. Vznikli dva protichodné tábory, západ ktorý oslobodili Američania budovali osvedčený kapitalizmus a východ ktorý oslobodil Sovietsky zväz sa pustili novou neprebádanou cestou socializmu. Medzi týmito štátmi bolo aj Československo z rozvrátenou a nedostatočnou infraštruktúrou. Nový štát za štyridsať rokov svojej existencia postavili fabriky, družstva, cesty, priehrady, nemocnice, kultúrne domy, školy, dal ľuďom prácu. Mladí chlapi už nemuseli odchádzať do sveta aby zarobili svoje otrocké doláriky a uživili svoje rodiny a ti ktorí ich zamestnávali bohatli. Práce bolo dosť a väčšina ľudí aj keď nebolo všetko dokonale bola zo svojim životom spokojná. Keď sa človek prešiel po meste všade plno usmievavých ľudí, mladých aj starších. Nakupovali, prechádzali sa, po práci si zašli do kina na divadla, ale aj na pivo. Mládež športovala, navštevovala rôzne záujmové krúžky, bavila sa. Všade plno šantiacich deti, okolo bytoviek v parkoch mladé mamičky zo svojimi ratolesťami. Po 35 rokov tzv. demokracie a sľubovaného blahobytu znova Európou sa ozýva rinčanie zbrani, ľudí ovláda strach. Mocní tohto sveta nás presviedčajú, že iba vojna nám zabezpečí mier. Strach nás obyčajných ľudí z budúcnosti, nevraživosť, závisť politický nepokoj, neistota, boj o budúcnosť ovládol náš malý slovenský národ. V mestách na ulici prázdno, pár tmoliacich sa starcov okupujúcich nákupne a zdravotné zariadenia sledujúcich čo dnes môžu kúpiť lacnejšie a či sa dostanú k lekárovi, či budú lieky. Pár školákov hrajúcich sa z mobilnými telefónmi a inak všade pusto smutno. Vidiac mladú mamičku z novým človiečikom je už priam vzácnosť. Pýtate sa sám seba, kde sú mladí a práceschopní? Odpoveď je jednoduchá pracujú v zahraničí, tak ako niekedy ich praotcovia. Zarábajú svoje otrocké eura, aby sa tí ktorí ich zamestnávajú mali lepšie, plnili si vrecka našou slovenskou biedou.

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

Miro Majerník

O AUTOROVI

Som bežný človek túžiaci po pravde, čestnosti a spravodlivosti, ktorý pol života prežil v slušnej spoločnosti. Svojimi sociálnymi blogmi publikovanými v médiách a vydanými protivojnovými knihami chcem poukázať, že svet vojen do ktorých nás ženú mocní tejto planéty je svetom minulosti.