Smrť generála Lučanského objasnená – fakty kontra „iný názor“ Dr. Radačovského

   Zrejme každý z nás predpokladal, že po páde zločinnej Matovičo-Hegerovej hrôzovlády sa konečne objavia svedectvá, ktoré nám objasnia posledné tragické chvíle generála Lučanského, skutočného bojovníka proti mafii a nevinnej obete Psychopatovičovej verzie „spravodlivosti“. A dočkali sme sa to od samotného Dr. Radačovského. Vo svojom vyhlásení zo dňa 28. decembra 2023 dr. Radačovský tvrdí, že „P. generál Lučanský sa stal obeťou nenávisti, pomstychtivosti a boja o moc slovenských politikov“. S tým možno len súhlasiť. Veď súpis z toho vyplývajúcich zločinných Matovi-činov vychádza na 198 strán knižného vydania: https://obchod.infovojna.bz/produkt/gustav-murin-slovensko-raj-kajucnikov.

   Následne dr. Radačovský konštatuje: „K smrti gen. Lučanského došlo udusením. Toto nie je sporné.“

   Ak to nie je sporné, potom z toho logicky vyplýva, že udusenie nastalo uškrtením alebo obesením. V prípade cudzieho zavinenia, je nepravdepodobné, že by niekto prišiel generála Lučanského osobne do cely ručne uškrtiť. Aj násilím spôsobené obesenie tak silného chlapa je veľmi pochybné. Lenže aj to cudzie zavinenie dr. Radačovský vylučuje! A to slovami: „Nikdy som nevyslovil názor, ani sa nevyjadril, že poranenia a smrť gen. Lučanského mali spôsobiť príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže.“

   Tak teda ostáva jediné logické vysvetlenie, keďže nikto iný v danom čase na danom mieste nemohol byť. Generál Lučanský sa tak buď uškrtil vlastnými rukami, alebo sa sám obesil. Keďže to prvé je nezmysel, to druhé, teda samovražda, je jediné logické vysvetlenie samotných vývodov dr. Radačovského! Ale tento zástupca rodiny generála Lučanského má aj tak ešte „iný názor“. Ten sa ale z tohto Vyhlásenia nedozvieme. Bol som osobne na jeho „objavnej“ tlačovej besede dňa 5. 12. 2022 v Hoteli Grand River Park Bratislava, kde nám oznamoval „senzáciu“ o strangulačnej ryhe (čo je dôkaz škrtenia), ktorá sa neobjavila hneď, ale až na druhý deň. Vysvetlenie je nanajvýš logické – škrtidlo bolo mäkké a preto takúto stopu nemohlo hneď zanechať. Odvtedy neprišiel na nič nové, opakujem na nič nové, takže celý rok vajatal o tom istom, a jedinou novotou je jeho vyhlásenie, že ešte celé roky bude po čomsi pátrať, hoci naozaj už nie je po čom. Takže sú pred nami dr. Radačovským sľubované roky úmornej práce právnika, kým nevyhnutne dospeje k rovnakému záveru, ako je už teraz jasný z vyšetrovania bez možnosti ovplyvňovania tou politickou zberbou, ktorá generála Lučanského pripravila o život zámerným psychickým týraním? To sú fakty, ktoré nemôže spochybniť ani dr. Radačovského „iný názor“ (viď:

https://www.hlavnespravy.sk/tri-roky-od-smrti-generala-lucanskeho-radacovsky-ako-pravny-zastupca-poskodenych-zastavam-iny-nazor/3357856 ). Názory môžeme mať akékoľvek, ale fakty nepustia.

   Ak vám pripadá, tak ako mne, súčasné konanie dr. Radačovského kontraproduktívne a nanajvýš čudné, potom nám snáď pomôže k odpovedi zistenie, kto je vlastne dr. Radačovský.

Veľmi neobvyklý sudca

   Životný príbeh dr. Radačovského je naozaj pozoruhodný.

   Za komunistov rebeloval proti komunistom.

   Po páde komunistickej vlády naopak okázalo komunistom ostal, čo mal dokladovať vyvesením portrétu Lenina vo svojej sudcovskej kancelárii. Vtedy ho mali preradiť z KS Košice na OS Poprad ako trestného sudcu.

   Napriek jeho vysokému sebahodnoteniu neboli jeho sudcovské výsledky oslnivé. Podľa web-stránky „Otvorené súdy“ Transparency International Slovensko v roku 2015 skončil spomedzi 738 hodnotených sudcov na 639 – 649 mieste a v roku 2017 získal celkovo 19,5 z 40 možných bodov a spomedzi 651 hodnotených sudcov sa umiestnil na 411 – 435 mieste.

  Závažný zlom v kariére sudcu Radačovského nastal v júli 1999, keď ho zastavili košickí policajti pri dopravnej kontrole. Našli uňho 18 skladačiek kokaínu a na sedadle auta nelegálne držanú guľovnicu. Sudca sa bránil, že všetko našiel v košickom byte svojho syna a aby mladík nemal problémy, otec veci zobral a chcel sa ich zbaviť. Na tom je kuriózne, že po tomto svedectve nebol jeho syn ani súdený, a ani inak OČTK „obťažovaný“ a nikto sa ho nepýtal, ako k tým drogám a zbrani došiel. Falošná sudcovská solidarita zapracovala, takže iné zbrane, hoci ich vraj mal legálne aj ilegálne, sa nenašli. Navyše celý OS Poprad dsmietol pre námietku predpojatosti kolegu súdiť a zdanlivo jasnú kauzu prevzal súd v Žiline. Ten súd sa ťahal takmer dvanásť rokov a s využitím všetkých kľučiek a umelých prieťahov skončil oslobodením.

   Za ten čas podľa jeho vlastných slov najskôr chcel ísť chovať kone do Kazachstanu (?!), ale nakoniec priznal: „… prevádzkujem parkovisko pri Dobšinskej ľadovej jaskyni, že som konateľom bezpečnostnej služby, že podnikám. Lenže všetky tieto aktivity boli napísané na môjho syna. Ja som týmto firmám bezplatne pomáhal. Vlastne som ich viedol, však uznajte, ako by ich mohol viesť mladý chalan… ale to zase hocikedy popriem. Firmy vykazovali zisk a syn mi z nich môže darovať, čo chce…“

   Jeho hviezdna chvíľa prišla pri odsúdení pozemkového podvodu vtedajšieho prezidenta Kisku, čo z Radačovského urobilo ľudového hrdinu. Ale ak boli dôkazy také silné, ako boli, tak by rovnako konal akýkoľvek sudca, či? Od drvivej väčšiny sudcov sa odlišoval naozaj neobvyklými verejnými vyhláseniami. Niekto by to mohol chápať aj ako sklon k nepatričnému exhibicionizmu…

   Na vlne týchto sympatií sa šikovne dal na politiku a uspel v kandidatúre na euro-poslanca. To už nezopakoval pri nedávnych predčasných voľbách do NR SR. Má už teda do budúcnosti jediný očividný „zástoj“ – kauzu generála Lučanského…

Teraz to podstatné

   Samovražda nie je hanba. Najmä ak sa ocitnete v krvavých pazúroch mnohonásobného zabijaka Čurillu, ktorý má na svedomí, okrem generála Lučanského, ešte deväť ďalších obetí (viď:

https://blog.sme.sk/juliamikolasikova/politika/toto-je-desat-mrtvych-z-pripadov-naka-vysetrovatela-curillu-a-spol ), ktoré skončili násilnou smrťou v jeho rukách! A k tomu celá tá mašinéria zloby vlády plagiátorov nehľadiacich na zákony od Matoviča cez Kolíkovú, Naďa, Mikulca, Remišovú až po snaživého prískočníka Budaja. To oni politicky kryli využívanie väzby ako mučiarne, čo dokladuje dr. Ribár na svojom osobnom príklade (viď: https://tulacky.net/vazba-ako-muciaren/ ).

   To, že za smrť generála Lučanského nesú plnú zodpovednosť dokazuje nielen neľudské týranie generála takými ľudskými nulami, ako je Čurilla a Kysel, ale všetkými vyššiemenovanými, ktorí tej samovražde nezabránili jednoduchým opatrením, ktorým by mu bol pridelený spoluväzeň, čo by takémuto koncu hrdinského života generála prirodzene zabránil.

   Generál Lučanský bol mimoriadne citlivý na svoju rodinu a chcel ju chrániť. Uvedomil si, že tak ako týrali jeho, žltá tlač bude týrať aj ich. Títo exponenti zla nemajú žiadne zábrany a novinárska etika im nič nehovorí. Už nás predsa o tom opakovane presvedčili a robia tak podnes. A v tom štvaní proti nemu a tým aj jeho rodine by neprestali celé týždne a mesiace. Veď ešte aj po jeho smrti, ako nevinnej obete Matovičovho režimu, na neho Tódová kydala špinu!!! A keďže pochopil, že v ich rukách žiadna zákonná obrana neexistuje – vydrapil sa z ich krvavých rúk sám. Zachoval sa ako chlap! Chránil svoju rodinu a obetoval sa pre ňu. Aj za to si ho treba vážiť. Ale aj dodať – aj samovražda je vražda.

   Takže namiesto neúčelných naťahovaní času sa treba zamerať na jasné zdôvodnenie zodpovednosti za túto smrť konkrétnych osôb. V prípade Čurillu ide o najodpornejšieho a najmasovejšieho zabijaka v policajnej uniforme v histórii Slovenska. Nasleduje prokurátor Kysel, ktorý celé to zámerné psychické týranie kryl. Následne tu máme milenca novinárky Tódovej, Pamelu Záleskú, ktorá sa dopustila ešte aj iných zverstiev zneužitia postavenia sudkyne. Pretože ona je predsa „chlapák“, čo tým túži imponovať svojej milenke?! Keď sme pri Tódovej, nemalú spoluvinu na psychickom terore voči nevinnému generálovi Lučanskom majú aj ďalší exponenti žltej tlače u nás. Mediálne lynče proti nevinným obetiam Matovičovho režimu riadili a aj sa ich priamo zúčastňovali: Peter Bárdy, Monika Tódová, Konštantín Čikovský, Zuzana Kovačič Hanzelová, Marek Vagovič a ďalší.

   A je tu ešte jedna, nová, anomália – bruselský komsomolec Šimečka. Každý normálny politik by bol šťastný, keby sa mu podarilo z mínusových čísiel vytiahnuť to zúfalé družstvo neználkov až na druhú priečku volebných výsledkov. Lenže Šimečka nie je normálny politik. Je to politický parašutista, vyslaný kamarilou pani Lajnovej z Bruselu, aby zvrátil voľby na Slovensku. A v tom neuspel!

   To, že bruselská kamarila je ochotná sa spojiť v nezákonnom zasahovaní do vnútorných záležitosti ešte stále ako-tak slobodných štátov EÚ je fakt, že Šimečka prijal pred voľbami do svojej pseudo-straničky generátora náhodných slov, Spišiaka. Ten v jednej predvolebnej besede vyhlásil, že demokraciu zabezpečuje to, keď oligarchovia ovládajú politikov! On je toho aj živým dôkazom, keďže celá jeho kariéra údajného slovenského Cattaniho bola stvorená oligarchom Világym!!! A toto je Šimečkov bezpečnostný šampión?!?

   A do tretice potvrdzuje Šimečkovu nenormálnosť fakt, že žiadny súdny politik si nezoberie dobrovoľne na seba výslovne toxické až zločinné činy iných. Ale Šimečka túto absurditu urobil, keď (v súhre s Barbinou z paláca, ktorá kvôli tomu vyhodila z kresla ministra vnútra, ktorý bol vo funkcii ani nie mesiac!) zobral pod svoje ochranné krídla celý batoh čurillovských zločinných zneužití právomocí vyšetrovateľov NAKA! To tento komsomolec nemôže mať z vlastnej hlavy, ale ukazuje to opäť na protizákonné pokusy Lajnovej bruselskej kamarily ovplyvňovať politické pomery na Slovensku. Tak nastalo aj doteraz nevídané špinenie tejto krajiny Šimečkovcami v euro-parlamente, čo podozrivo pohotovo prekryl euro-komisár Didier Reynders, ktorý sa dokonca dopustil vyhrážok voči Slovenskej republike na ktoré nemá právo (viď Petícia za jeho odvolanie:
https://blog.hlavnespravy.sk/33439/peticia-rade-europy-za-odvolanie-didiera-reyndersa-z-funkcie-komisara-europskej-komisie-pre-spravodlivost/)! To sa celkom isto nestalo náhodou, keďže ten istý Reynders si nevšímal hrubé porušovania základných zákonných noriem a ľudských práv predošlou selfie-vládou plagiátorov!

  Záver je jasný: zločinná Lajnovej kamarila zasahuje do vnútorných záležitostí Slovenska cez svojich exponentov, ako je vnuk stalinistu Šimečka. Aj ich obeťou je generál Lučanský. A preto sa teraz musíme sústrediť na vinníkov jeho smrti a nie nasledovať ďalšie roky falošnú stopu „iného názoru“, ktorý len odpútava pozornosť od podstaty – pohnať pre martýrsku smrť generála Lučanského všetkých od malých slovenských poskokov, až po vedenie Európskej komisie, ktorá kryla nezákonnosti, čo k jeho smrti viedli…

P.S. Prečo sa nikto neopýtal ako prišiel Žitný na tú hypotézu (ktorú vykladal ako pravdivú) o útoku skupiny dozorcov na generála Lučanského? Ak si pozriete dôkladne fotografiu väzobnej cely (viď pri zmienke o dr. Ribárovi) musí vám nutne napadnúť, či je nečo také v takých stiesnených priestoroch vôbec prevediteľné?! Žitného poznám 40 rokov, bol to náš rodinný priateľ, ale taká tlčhuba a “rozprávkár”, že sme sa nutne museli rozísť. Tak sa ho teda spýtajte, kde k tej “rozprávke” prišiel a kedy sa za jej šírenie ospravedlní?