O politikách, v ktorých sa OĽANO A PRIATELIA ( dnes už Slovensko ) zhoduje aj s inými politickými stranami. Časť III.

8.

Politika Zelenej agendy – Európskej zelenej dohody.

Politika Zelenej agendy je politikou EÚ, ktorá sa viaže na Agendu 2030, prijatej v rámci OSN. Je to politika, ktorá je založená na masovom šírení klimatických lží, ktoré zase majú svoj pôvod v Rímskom klube. Rímsky klub je globalistická organizácia, založená v roku 1968 talianskym podnikateľom A. Pecceim. Je hlavným centrom vypracovania rôznych globálnych prognóz či politik. Predstavitelia tohto klubu hľadali, rovnako ako iní politickí predstavitelia v iných prípadoch, spoločného nepriateľa, proti ktorému by sa mali zjednotiť a prišli na myšlienku, že znečisťovanie, hrozba globálneho otepľovania, nedostatok vody, hladomor a podobne predstavujú spoločnú hrozbu, ktorej musíme spoločne čeliť. Došli preto k záveru, že všetky nebezpečenstva sú spôsobené ľudskými zásahmi do prírodných procesov a je možné ich prekonať iba zmenou postojov a chovaním ľudí, takže skutočným nepriateľom je ľudstvo samo !

Táto rozprávka bola potom rozpracovaná aj do politiky z pozície EÚ. Základom rozprávky je, ako oxid uhličitý CO₂ produkovaný človekom a jeho činnosťou spôsobuje, údajne, globálne otepľovanie a to i napriek tomu, že tento vplyv je praktický zanedbateľný. V celosvetovom merítku členské štáty EÚ produkujú celkovo len 9% CO_2, napriek tomu EÚ prijala politiku klimatickej neutrality a ešte v lete 2022 schválila zákon o emisiách uhlíka, politiku „čistej nuly“. Vraj prechod na ľudskú spoločnosť a hospodárstvo s nulovými emisiami je naliehavý, pretože existuje rastúci počet extrémnych poveternostných javov. EÚ musí zabezpečiť zníženie energetickej závislosti čistejšími formami energie a závislosti od ruského plynu. Je zaujímavé, že vraj už v roku 2018 vedúci predstavitelia EÚ schválili politické rozhodnutie o klimatickej neutralite. Nebol náhodou súčasťou tohto rozhodovania aj predseda vlády SR ?

Európska zelená dohoda je balík politických iniciatív, ktorého účelom je nasmerovať EÚ na cestu zelenej transformácie s konečným cieľom dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Podľa Bruselu transformáciou sa EÚ zmení na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom. Európska komisia prezentovala Európsku zelenú dohodu v decembri 2019 a Európska rada ju vzala na vedomie hneď na svojom zasadaní v decembri 2019. Nebol náhodou súčasťou tohto rozhodovania aj predseda vlády SR ? Čo je súčasťou Zelenej dohody? Sú to:

1. Balík Fit for 55.

2. Európsky právny predpis v oblasti klímy.

3. Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy.

4. Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030.

5. Stratégia „z farmy na stôl“.

6. Európska priemyselná stratégia.

7. Akčný plán pre obehové hospodárstvo.

8. Batérie a použité batérie.

9. Spravodlivá transformácia.

10. Bezpečné dodávky čistej a cenovo dostupnej energie.

11. Stratégia EÚ pre udržateľne vyrábané a používané chemikálie.

12. Stratégia EÚ pre lesy a odlesňovanie.

Teraz si dovolím uviesť niekoľko informácií k balíku Fit for 55. Ten predstavuje súbor návrhov na revíziu a aktualizáciu právnych predpisov EÚ a na zavedenie nových iniciatív, aby bol dosiahnutý cieľ EÚ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %. Balík Fit for 55 obsahuje: a) prechod od fosílneho zemného plynu k obnoviteľným a nízko uhlíkovým plynom, b) reformu systému EÚ na obchodovanie s emisiami, c) znižovanie emisií z dopravy, budov, poľnohospodárstva a odpadu, d) dosahovanie cieľov v oblasti klímy v odvetviach využívania pôdy a lesného hospodárstva, e) smerom k udržateľnej doprave, f) ako chce EÚ riešiť emisie mimo Únie, g) fond na podporu najviac zasiahnutých občanov a podnikov, h) ako zvýšiť využívanie ekologickejších palív v leteckej a námornej doprave, ch) nariadenie o znižovaní emisií metánu, i) emisné normy pre osobné automobily a dodávky, j) ako plánuje EÚ revidovať zdaňovanie energie, k) ako plánuje EÚ zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov, l) ako dosiahne EÚ vyššiu energetickú efektívnosť, m) zelenšie budovy v EÚ.

Prečo som sa rozhodol uviesť základný prehľad z Európskej zelenej dohody a z balíka Fit for 55 ? Pretože je dôležité v prvom rade si uvedomiť, kto všetko má na svedomí zavedenie Európskej zelenej dohody do praxe. Európska rada, v ktorej za SR vždy sedí predseda vlády SR, poskytuje politické usmernenie v oblasti politik EÚ. Záväzok EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu vedúci predstavitelia členských štátov zakotvili v strategickom programe a potvrdili v decembri 2019. Európska komisia predkladá svoje návrhy a iniciatívy uverejnené v rámci zelenej dohody Rade EÚ ako aj Európskemu parlamentu. Rada EÚ predstavuje právny subjekt, ktorého zasadania sa konajú v desiatich rôznych zloženiach. Na zasadnutiach Rady EÚ sa zúčastňujú zástupcovia členských štátov EÚ v pozícií ministra alebo štátneho tajomníka. Majú právo prijímať záväzky pre vládu svojej krajiny.

Z toho mi vyplýva, že väčšia časť vládneho kabinetu sa postupne zúčastňuje práce v rámci určitého zloženia Rady EÚ. V Rade EÚ sa rozhoduje o navrhovaných legislatívnych a nelegislatívnych opatreniach. Rada EÚ a Európsky parlament predstavujú na úrovni EÚ zákonodárne orgány. Z uvedených informácií vyplýva veľmi zaujímavá situácia. Vláda SR na národnej úrovni je výkonným orgánom štátnej moci a NR SR je zákonodárnym orgánom štátnej moci, ktorý má svoju opozíciu. Členovia vlády SR, ktorí sa zúčastňujú na zasadaniach Rady EÚ, vystupujú v úlohe zákonodarcov. Všetky záležitosti, tak legislatívneho ako aj nelegislatívneho charakteru v rámci svoje výlučného postavenia predkladá Európska komisia, ktorá má k tomu obrovský aparát ľudí, ktorí pracujú v rámci jednotlivých generálnych riaditeľstiev.

Takýto systém práce uvedených inštitúcií znehodnocuje fungovanie politického systému každého členského štátu, pretože umožňuje, aby tak členovia vlády ako aj europoslanci zvolení za SR aktívne pracovali v prospech nadnárodnej tvorby vôle a teda v prospech globálnych záujmov. V prípade členov vládneho kabinetu ide tu doslova o konflikt záujmov, pretože v Bratislave som ako minister – ministerka členom výkonnej moci a v Bruseli som ako minister – ministerka členom zákonodarného orgánu. Takže mám celkom praktickú otázku: ako sa môžu občania SR a všetky zainteresované ekonomické či iné subjekty postaviť proti uplatňovaniu Európskej zelenej dohody v podmienkach SR, keď si jednotliví ministri sami donesú odsúhlasené záväzky na úrovni Rady EÚ a realizujú ich ako domáce úlohy ?

Ako sa vie hovoriť, je to organizovanie politiky o nás, ale bez nás. Tento konflikt záujmov čiastočne či vo väčšej miere môže odpovedať aj na otázku, prečo je taká jednoznačná a nehynúca podpora globálneho na úkor národného. Základný prehľad z Európskej zelenej dohody a z balíka Fit for 55 som uviedol aj preto, aby sa čitateľ mohol zamyslieť, či je v ľudských silách jedného zástupcu v každom spomínanom orgáne EÚ ako je Európska rada, Rada EÚ a Európsky parlament, možné porozumieť všetkým problémom, ktorých sa politika klimatickej neutrality dotýka v každom jednom členskom štáte a potom sa vedieť aj správne rozhodnúť. Takýto človek – génius na svete neexistuje. Celý inštitucionálny systém práce v rámci EÚ je postavený tak, aby predstavoval totalitný centralizovaný, byrokratický a autoritatívny spôsob riadenia. Ale nie v prospech obyvateľstva národných štátov.

Vyššie som na úvod tejto časti spomenul Rímsky klub, kde došli k záveru, že skutočným nepriateľom ľudstva a planéty je ľudstvo. A prostredníctvom čoho sa dá dosiahnuť zmena ? Iba prostredníctvom zmeny v správaní sa obyvateľstva. Musí sa preto realizovať taká politika klimatickej neutrality, ktorá priamo zasiahne do správania sa obyvateľstva planéty a to na základe masového šírenia klimatických lží ! Správanie ľudí sa dá meniť prostredníctvom priamych zásahov do života každej ľudskej bytosti, ktorá po materiálnej a duchovnej stránke chce zabezpečovať svoj život a teda prostredníctvom vyšších daní, cien, poplatkov, pokút a podobne. Najväčším nezmyslom je snaha a presvedčenie EÚ, že má mať akési vedúce postavenie v celosvetovom boji proti zmene klímy ! To je obyčajný podvod na obyvateľstve v členských štátoch EÚ, ak členské štáty v celosvetovom merítku produkujú iba 9% CO_2..

Ako teda môže EÚ si dávať nezmyselné ciele, keď nemá v moci ostatnú časť sveta ? A to najdôležitejšie – žijeme v podmienkach kapitalistickej spoločnosti, v podmienkach globálneho kapitálu. A nikdy v histórií kapitalizmu a minoritnej triedy kapitalistov sa nepotvrdilo, že majú záujem na tom, aby sa odstránila nezamestnanosť, chudoba, nerovnosť, nedostatok demokracie, environmentálna degradácia. Ako chcú kapitalisti chrániť obyvateľstvo planéty, keď ho práve svojou globálnou politikou organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu a neustálou vakcináciou dostalo do stavu zločinov proti ľudskosti, pretože vakcináciou došlo k miliónom úmrtí a k poškodeniam na zdraví. A už teraz je národom sveta oznámené, že týmto štýlom boja proti vymyslenej a zorganizovanej „pandémii“ sa bude pokračovať.

Americký filozof David Schweickart v svojom diele „Po kapitalizme ekonomická demokracia“ napísal, že zásadné ekologické problémy nemožno riešiť v podmienkach globálneho kapitalizmu a preto nás kapitalizmus nezachráni. Postavil aj otázku, prečo nemožno určité opatrenia kompatibilné s kapitalizmom v západnej Európe a v Japonsku, aplikovať v rámci globálneho kapitalizmu. Filozof si postavil otázku, čo je rozhodujúcou štrukturálnou črtou, ktorá núti aktérov kapitalistického trhu porušovať ekologické limity. Filozof upozorňuje, že kapitalizmus má tri črty, ktoré ak ich spojíme do jedného celku, vytvárajú dynamický deštruktívny systém. Ide o deštruktívnu kapitalistickú dynamiku, špecifickú krízovú tendenciu vyplývajúcu z podstaty námedznej práce a neobmedzenú mobilitu jeho rozhodujúceho prvku – kapitálu.

Každý podnik vnútri kapitalizmu sa správa podľa tohto vzoru: výroba, zisk, ďalšia investícia a rast. Ustavičným nebezpečenstvom pre systémovú stabilitu je nedostatok dopytu. Keď ponúka prevyšuje dopyt, ekonomika padá a preto bezprostredným záujmom takmer každého sektora spoločnosti je ekonomický rast v pravom slova zmysle, pričom nikoho nezaujíma, či tento rast urobí ľudí šťastnejšími a či zlepší kvalitu ich života. Pre rast boli sformované dve stratégie: na jednej strane stimulovanie domáceho dopytu prostredníctvom dostupných úverov a sofistikovaného predajného mechanizmu, na strane druhej zvýšenou orientáciou produkcie na export. Tam, kde dopyt neexistuje, je potrebné ho vytvoriť.

Podniky v typických kapitalistických krajinách nechcú iba exportovať, lež aj v zahraničí produkovať. Pre kapitalistov a podnikateľov v chudobných krajinách sa objavujú nové možnosti spojiť sily s nadnárodnými elitami vyspelých kapitalistických štátov. Bariéry na tok kapitálu sa odstránili. Manufaktúry náročné na vynaloženie pracovnej sily prekvitajú v chudobných krajinách ( niektorých ), produkcia je však určená na trhy bohatých krajín. Preteky sa začali. Každá chudobná krajina sa usiluje stať bohatou prostredníctvom rastu orientovaného na export. Taká je globalizovaná ekonomika. Nerásť znamená stagnovať, zaostávať, byť v chaose. Znamená to, že niet inej alternatívy.

Podľa filozofa z ekonomického hľadiska ide o bláznovstvo. Environmentálne zdravie si vyžaduje od nadmerne rozvinutých krajín zníženie spotreby a od chudobných štátov orientáciu na zdroje prispievajuce k redukcií chudoby, čiže opačné kroky. Práve z tohto dôvodu musia nadmerne rozvinuté krajiny spotrebúvať ešte viac, pretože sú kľúčom k trhu pre menej rozvinuté štáty. Tým neostáva nič iné ako znižovať výdavky, udržiavať nízke mzdy, otvoriť svoje ekonomiky, odvrátiť pohľad od výskytu ekologických problémov, inak by totiž nepritiahli zahraničné investície.

Na základe uvedeného americký filozof prišiel k tomuto záveru: kým budú existovať štruktúry globalizovaného kapitalizmu, nenájdeme nijakú alternatívu voči tomuto bláznovstvu. Ak budú bohaté krajiny pokračovať v raste, pričom chudobné krajiny vyvinú úsilie vyrovnať sa bohatým náprotivkom a nasmerujú svoje zdroje na trhy vyspelých krajín, vytvorí sa na planéte ešte silnejší tlak na limitované zásoby potravín a prírodných zdrojov. Táto snaha vyústi do subjektívneho zvyšovania množstva toxických opadov. V prípade, že bohaté krajiny zastavia rast, ich ekonomiky padnú a to isté sa stane aj s ekonomikami chudobných štátov – zvýši sa chudoba, nastane environmentálny úpadok s nárastom chudoby a klesne počet fondov na kontrolu napáchaných škôd na životnom prostredí ( str. 143 – 145.

Ak si vážne zoberieme k srdcu zdôvodnenia amerického filozofa, prečo nemôžeme zásadné ekologické problémy riešiť v podmienkach globálneho kapitalizmu, tak ľahko si môžeme uvedomiť, že politika EÚ v oblasti klimatickej neutrality je absolútny nezmysel a nie je určená k riešeniu zásadných ekologických problémov, ale k totálnemu ovládnutiu životov ľudí. Takáto politika totiž neberie na vedomie ani to, že samotná Európa je len malá časť ľudského sveta a že vzťah bohatých a chudobných krajín je realitou, ktorá ovplyvňuje život na oboch dotknutých stranách. Politika klimatickej neutrality naviac je založená na podvode, že za údajné klimatické zmeny je zodpovedný CO₂ produkovaný človekom. Takže neriešiteľné problémy, ktoré vyplývajú z ekonomického systému globálneho kapitalizmu, minoritná trieda kapitalistov aj so svojimi prisluhovačmi jednoducho hádže na plecia obyčajných ľudí práce a nehľadá iné riešenie.

V skutočnosti iné riešenie minoritná trieda kapitalistov ani nevie a nemôže nájsť, pretože iné riešenie je možné nie na úkor obyčajných ľudí práce, ale na úkor samotnej minoritnej triedy – jej dejinného zrušenia ako malej skupiny, bez ktorej sa každá spoločnosť vie zaobísť.

Americký filozof totiž ukázal, že k environmentálnym problémom vedú dve veci – nedostatočný rozvoj a nadmerný rozvoj. Zároveň ukázal a aj zdôvodnil, že k ich riešeniu existuje aj jasná alternatíva – nastolenie ekonomickej demokracie, ktorá vytvorí iné podmienky pre riešenie problémov ekológie. Lenže táto alternatíva pre kapitalistov a globálny kapitál je absolútne neprijateľná, pretože v ekonomickej demokracií ako v novej spoločnosti po kapitalizme nebudú vôbec potrební. Je jasné, že Európska komisia si nemôže takúto revolučnú zmenu spoločnosti dovoliť navrhnúť a preto hľadá riešenia iba v rámci existujúceho ekonomického systému kapitalizmu a tak, aby to absolútne k horšiemu zmenilo život pracujúcej väčšinovej spoločnosti a posilnilo moc kapitálu. Je dôležité upozorniť na rozdiel medzi súčasným kapitalizmom a novou spoločnosťou, založenou na ekonomickej demokracií.

Podľa amerického filozofa kapitalizmus si na uchovanie svojej stability vyžaduje ekonomický rast, Každá kapitalistická firma a kapitalistický systém ako taký funguje pod tlakom – rasť alebo zaniknúť. V ekonomickej demokracií je to inak. Podnikov v ekonomickej demokracií sa tento tlak ani systém netýka. Primárnou motiváciou zdravej firmy riadenej zamestnancami je zabrániť strate podielu na trhu. Expanzie sa to týka len v malom rozsahu. Keďže kapitalistický podnik naháňa pre svojich majiteľov veľké zisky, musí byť oveľa dravší. Naproti tomu firma riadená zamestnancami sa môže uspokojiť s nulovým rastom. Ekonomická demokracia sa nemusí spoliehať na imperatív rastu ako kapitalizmus, dôležitejšia je ekologická udržateľnosť týkajúca sa najmä bohatých krajín.

Ekologická udržateľnosť má byť spravodlivou udržateľnosťou, čo znamená, že príslušná krajina nekonzumuje viac, ako je podiel nenahraditeľných zdrojov podľa prepočtu na jedného obyvateľa. Spravodlivá udržateľnosť si bude vyžadovať obmedzenie spotreby a teda prispôsobenie spotrebiteľských návykov a produkčných kapacít. Tieto návyky a kapacity musia dostať čas, aby sa mohli prispôsobiť a budú si vyžadovať aj veľké investície. V ekonomickej demokracií budú existovať investičné fondy. Národná, regionálna a komunitná legislatíva každý rok rozhodne o prioritách investičných fondov, o ich rozdelení medzi verejný a trhový sektor. Čiže aj v ekonomickej demokracií bude otázka úplného zavedenia iného spôsobu života potrebná a dôležitá. V tomto prípade je americký filozof optimista, pretože je presvedčený, že keď sa obyvateľstvu poskytne istota pri zabezpečovaní nevyhnutných potrieb a vyhliadky na budúcnosť s väčším množstvom voľného času a zaujímavejšej práce, tak drvivá väčšina bude súhlasiť s dohodnutými zmenami v spôsobe života ( str. 175 – 177 ). Na záver filozof jasne konštatuje, že také podmienky ( pre úpravu spôsobu života, poznámka D. H. ), sa v kapitalizme nikdy nedajú dosiahnuť.

Z uvedeného sa dá vydedukovať, že politika EÚ v otázkach ekológie sa uberá výlučne kapitalistickým spôsobom, čo nakoniec nie je žiadnym prekvapením. Prekvapením skôr je to, že politika klimatickej neutrality je založená na podvodných spôsoboch a preto nie je založená na žiadnom potrebnom súhlase obyvateľstva každej členskej krajiny EÚ. Založiť Agendu 2030 alebo Európsku zelenú dohodu na rozprávke o CO₂ produkovaný človekom, ktorý udajne spôsobuje otepľovanie planéty, je z môjho pohľadu „zločinom proti ľudskosti“. Schválením legislatívy pre balík Fit for 55 na zníženie emisií uhlíka o 55 % Európsky parlament odsúdil obyvateľstvo členských štátov do chudoby pre ďalšie generácie. Trh s uhlíkovými povolenkami je kapitalistické huncútstvo. Bojovať proti dusíku a obmedzovať hnojenie a chov hospodárskych zvierat či likvidovať farmy, to je skutočne „vedecká politika“. Diktovať členským štátom EÚ, akým spôsobom majú produkovať elektrickú energiu, to je vrchol drzosti. Podobne to platí aj pre obyvateľstvo, čím má topiť.

Klimatická politika EÚ je veľmi rozsiahla a ako sa dá predpokladať, zasiahne praktický každého človeka, každý aspekt života kapitalistickej spoločnosti. Sú tu aj ďalšie otázky nastolené na riešenie v rámci dosiahnutia klimatickej neutrality. Počíta sa s uhlíkovou daňou pre obyvateľstvo, povinná rekonštrukcia starších budov, aby do roku 2033 zodpovedali energetickej kategórií A-D, prechod do roku 2035 na elektromobily, konzumácia niekoľkých druhov hmyzu, umelého mäsa, syntetických náhrad za vajcia a mlieko, preorganizovanie fungovania miest na 15-minútové mesta, ktoré sa stanú verejným koncentrákom, treba počítať s vyhlasovaním klimatických lockdownov.

Všetko toto súvisí s politikami výmeny obyvateľov, zavedením sociálnych kreditov, s digitálnym sledovaním, s depopuláciou, s nastolením nového svetového poriadku, na ceste ku ktorému plní EÚ dôležitú úlohu. Európskou zelenou dohodou je už nasiaknutá práca našej vládnej moci, ústredných orgánov štátnej správy a rôznych nevládnych organizácií. Podarí sa niečo v tomto novom volebnom období zmeniť, dostanú sa všetky otázky spojené s dohodou na celospoločenskú diskusiu. A príde niekomu na um, že klimatická neutralita v skutočnosti nemá nič spoločného s potrebou spravodlivej ekologickej udržateľnosti, pretože potláča imperatív rastu ako podmienky fungovania kapitalizmu a samotné obyvateľstvo silne podriaďuje množstvu problémov a totalitárnym praktikám ?

Ak je pravda, že zástupcovia členských štátov ešte koncom apríla 2023 súhlasili, až na Poľsko, s celým klimatickým balíčkom, ktorý som uviedol vyššie, tak je potrebné, aby sa celý balíček dostal cez novú vládnu moc aj na verejnosť a aby sa o prijatých opatreniach a dôsledkoch mohlo aj otvorene diskutovať. Pod falošnou zámienkou o nutnosti boja proti CO₂ prijatý klimatický balíček postupne zdraží všetky položky, potrebné pre zabezpečenie života a prispeje k chudobe obyvateľstva. Je teda potrebné zdôrazniť, že všetko, čo súvisí s Európskou zelenou dohodou, sa musí postupne dostať na verejnosť k občanom, aby sa k tomu mohli vyjadriť a aj žiadať o svoj súhlas.

9. Výmena obyvateľstva v členských štátoch EÚ.

Ak bude EÚ pokračovať v svojej politike výmeny obyvateľstva, demografické dôsledky budú obrovské a pôvodné obyvateľstvo členských štátov sa stane menšinou, čo bude mať katastrofálne následky. Európa tak za niekoľko desiatok rokov bude vyzerať tak, ako si to predstavoval Kalergi. Ten v svojej knihe „Praktický idealizmus“ píše, že budúci obyvatelia Spojených štátov európskych nebudú tí rovnakí ľudia, ako ich poznáme, ale bude to akýsi druh pod-človeka, výsledok rasového miešania. V knihe priamo píše, že spojením súčasných Európanov s Aziatmi a farebnými ľudskými rasami vznikne mnoho rasový dav, ktorý nazval „euroaziatská-negroidná rasa“. Táto rasa nebude mať žiadne kvality a bude ľahko ovládateľná vládnucimi elitami. V spojení s Kalergiho plánom nás nemôže prekvapiť ani plánovaná genocída, ktorú vytrvale a usilovne propaguje OSN. Podľa jedného jej dokumentu Európa bude potrebovať do roku 2025 159,- miliónov migrantov.

Dovozom nekompaktibilných kultúr má vzniknúť masa, ktorá nebude mať k žiadnej krajine pocit spolunáležitosti, pôvodní Európania budú vykorenení, tradície jednotlivých národov postupne zmiznú a s nimi zmiznú aj národné štáty. Globalizovaná Európa sa bude ľahšie ovládať, pokiaľ nebude mať väčšina obyvateľstva pocit spolunáležitosti k danému územiu. Súčasťou plánu výmeny obyvateľstva je islamizácia európskych krajín. Môžeme predpokladať, že cudzie kultúry budú mať ochotu integrovať sa do našich spoločnosti ? Môžeme predpokladať, že pôvodné obyvateľstvo v Európe nepodľahne islamizácií ?

Začiatkom októbra tohto roku si veľvyslanci 27 členských štátov EÚ odhlasovali prijatie neobmedzenej masovej migrácie z tretieho sveta ako faktu, ktorý musia členské štáty akceptovať. Aby sa tento proces mohol urýchliť, tak si veľvyslanci odhlasovali proces prerozdeľovania migrantov, ktorý má vyrovnávať sociálny a bezpečnostný tlak spôsobený obrovským počtom prichádzajúcich. Proti návrhu sa postavili iba dve krajiny, Maďarsko a Poľsko. Slovensko sa nezmohlo na odpor, čo o niečom svedčí.

EÚ sa nemá čo miešať do riadenia členských štátov ani v oblasti migračnej či azylovej politiky. Iba národný štát má tu schopnosť a efektivitu uplatňovať pre svoju spoločnosť, pre svoj národ sociálne princípy, podľa ktorých sa utvára spoločenské usporiadanie každého národa. Pre život každej spoločnosti sú dôležité tri sociálne princípy, ktoré presadzuje kresťanská sociálna náuka. Prvým princípom je princíp solidarity, ktorý sa vysvetľuje v dvoch významoch ako princíp bytia – sociálnej stránky ľudskej osobnosti a princíp povinnosti v troch smeroch: ako povinnosť jednotlivcov a skupín k sebe navzájom, ako povinnosť jednotlivcov a skupín k celku a ako povinnosť celku k jednotlivcom a skupinám.

Význam solidarity spočíva aj v tom, že tá sa stáva pomocou štátu aj otázkou práva, pretože určité povinnosti musia byť riešené vo forme zákonných povinnosti. Význam solidarity spočíva aj v tom, že ako občania všetci ručíme za to, čo sa deje v našom mene prostredníctvom predstaviteľov našej vládnej moci. A teraz nech si čitateľ predstaví, že otázky migračnej a azylovej politiky sa dohadujú nie s vlastnými občanmi, ale s bruselskými mandarínmi a zástupcami ďalších členských štátov. Pre politikov ako zástupcov občanov má platiť, že princíp solidarity za situácie masovej migrácie sa v prvom rade dotýka záujmov domáceho obyvateľstva, pretože s jeho súhlasom a vedomím bolo stanovené, čo je to spoločné dobro pre všetkých.

Druhým princípom je princíp spoločného dobra, ktoré v sebe zahŕňa súhrn všetkých podmienok sociálneho života, prostredníctvom ktorého jednotlivci, rodiny a spoločenské skupiny môžu riešiť svoje životné problémy a dosahovať svoje plány. Spoločné dobro sleduje v prvom rade spoločný prospech. Jeho veľmi dôležitou črtou je poriadok určitého spoločenstva, pravidlá, inštitúcie a orgány, ktoré sú potrebné, aby spoločný prospech mohol byť realizovaný. Spoločné dobro spočíva v dobrom politickom poriadku každého národa a je nutným predpokladom pre usporiadaný spôsob fungovania spoločnosti. Štát musí zabezpečovať politické predpoklady pre fungovanie takého poriadku, aby ľudia mohli žiť v mieri a bezpečne fungovať. A k tejto úlohe štátu sa pridružuje úloha materiálnej pomoci a podpory. Tretím princípom je princíp subsidiarity, ktorý rieši otázku kompetencií pri uskutočňované spoločného dobra. Tento princíp predstavuje obranu slobodnej iniciatívy v spoločnosti, chráni budovanie spoločenského poriadku zdola hore. Spoločenská činnosť je v svojej podstate subsidium. Subsidiarita však vôbec nemôže byť nejakou náhradou riešenia nejakých nedostatkov.

V rámci princípu subsidiarity štát má mať voľné ruky pre zaisťovanie právnej ochrany a mieru v spoločnosti. Z úrovne EÚ akosi pozabudli, že subsidiárny charakter štátu sa má spájať s jeho všeobecnou podriadenosťou vo vzťahu k spoločnému dobru, rovnako ako musíme spojovať prednosť menšieho spoločenstva pred väčším spoločenstvom s povinnosťou k solidarite. Takže v otázke migračnej a azylovej politiky je dôležité všetko ponechať na plecia národného štátu. Zároveň je nepredstaviteľné, aby Brusel organizoval migráciu obyvateľstva z mnohých kútov sveta do priestoru EÚ. O príliv migrantov, legálnych či nelegálnych, sa nepostarali národné štáty ako samostatné jednotky, ale inštitúcie EÚ.

Kto do rúk bruselských mandarínov odovzdal takúto kompetenciu, ktorá je v rozpore s princípom subsidiarity ? Občania členských štátov to nemohli byť, pretože v takomto prípade si vedia dobre postrážiť potrebu spoločného dobra. Takže najprv si predstavitelia EÚ v otázke migrácie presadzujú záujmy minoritnej triedy kapitalistov aj s jej prisluhovačmi a potom v náväznosti na príliv migrantov do Európy si presadzujú odsúhlasenie procesu prerozdeľovania migrantov do jednotlivých členských štátov. O otázke prerozdeľovania migrantov nedávno hlasovali veľvyslanci 27 členských štátov EÚ, čím vlastne rozhodujú o osude európskej civilizácie. Proti neobmedzenej masovej migrácie zo sveta majú národné vlády povinnosť rázne sa postaviť. Zatiaľ sa proti prerozdeľovaniu migrantov zástupca slovenskej vlády nepostavil, dokáže to nová vládna moc ?

Absolútne najzákladnejšou prioritou je uznanie záujmov vlastných občanov – pri rešpektovaní sociálnych princípov ich súhlasu s hranicou ( mierou ) naplnenia množstva ilegálnych migrantov v krajine. Toto právo na spoluúčasť v rozhodovaní o osude krajiny sa doteraz nerešpektovalo a nevyužilo. Je to zároveň právo každého ďalšieho členského štátu EÚ a má osudový význam pre obyvateľstvo EÚ a jeho ďalší život. Toto právo v jednoduchej predstave znamená, že každý národ si má sám rozhodnúť o tom, aké kvóty si stanoví k tomu, aby vládna moc mohla v zmysle platných zákonov riešiť ilegálnu migráciu.

10.

Brutálny režim cenzúry.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine, presnejšie, po vstupe vojsk Ruskej federácie na územie Ukrajiny vo februári 2022, došlo na príkaz EÚ k zákazu sledovania ruských médií RT a Sputnik a k šíreniu ich obsahu. Brusel dal tým najavo, že neverí občanom členských štátov, že budú schopní sami posúdiť, čo je v médiách pravdivé a čo nepravdivé. Povolený je iba ten obraz vojny na Ukrajine, ktorý sprostredkováva „demokratický“ Západ, podporovaný ukrajinskými médiami. K čomu vlastne došlo ? Došlo k ústavnému zákazu cenzúry v členských štátoch EÚ, ktorý bol zrušený Radou EÚ – 27 ministrami zahraničných vecí členských štátov dňa 1.marca 2022 a ratifikovaný Európskym súdnym dvorom dňa 27.júla 2022 15 sudcami Európskeho súdneho dvora (ESD) v Luxembursku. Toto je názorný príklad, ako sa pod vedením EÚ robí demontáž ústavnej slobody bez opozície a bez verejného posúdenia s občanmi členských štátov.

Brusel a Európsky súdny dvor ospravedlňujú cenzúru tým, že to, o čom informujú ruské média, predstavuje hrozbu pre verejný poriadok v EÚ ! Podľa ESD sloboda nie je obmedzená, pretože sa RT a Sputniku nezakazuje produkovať mediálny obsah, iba to nesmie byť zverejňované a občanom EÚ sa zakazuje tieto stránky sledovať a obsah ďalej šíriť. Problém je teda v tom, že EÚ či štát si dáva právo definovať, čo je prijateľná žurnalistika. Podľa ESD je potrebné zastaviť všetky formy vyjadrovania, o ktorých si vládna moc bude myslieť, že vedú k podpore nenávisti, netolerancie a použitia sily. Keďže RT a Sputnik ospravedlňujú vojenskú operáciu RF na území Ukrajiny, bolo potrebné ich zablokovať. Z úrovne EÚ vzniklo zaujímavé pravidlo, ktoré sa musí členskými štátmi a občanmi dodržiavať.

V prípade vojny a vojenského násilia v jednotlivých krajinách vo svete sa má uplatniť zrušenie cenzúry v každom takom prípade, v ktorom to Brusel zo svojimi inštitúciami bude pokladať za potrebné. Znamená to, že nie každé vojna a nie každé vojenské násilie má byť predmetom potlačenia cenzúry. Má to svoje dôsledky v tom, že právo oznamovacích prostriedkov a žurnalistov informovať môže ostať zachované len s požehnaním EÚ, pretože takéto právo sa pokladá za spravodajstvo vo verejnom záujme. Z uvedeného pravidla vyplýva, že napríklad vojenské násilie Američanov a NATO vo svete je niečo, čo môžeme a musíme iniciatívne schvaľovať, podporovať, oslavovať, pretože buď ide o dovoz demokracie alebo o humanitárne bombardovanie.

Zoberme si ďalší veľmi zaujímavý príklad, ktorý súvisí so spustením realizácie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Európska komisia už 10.6.2020 vydala dokument s názvom „Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej Rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Boj proti dezinformáciám o ochorení COVID – 19 – Aké sú fakty“. Tento dokument sa nechytám teraz analyzovať. Len pripomeniem, že už prvé slovo v úvode dokumentu je úplný nezmysel, pretože týmto slovom je „pandémia“ ktorá bola vyhlásená zhora a nie na základe lekárskych správ a výkazov zdola. A ďalším zavadzaním je konštatovanie, že ide o nový vírus.

Lenže koronavírus nie je žiadny nový vírus, iba ak by bol vyslovene patentom. Európska komisia zhrnula doterajšie opatrenia prijaté k dezinformáciám. Dovolím si ich uviesť.

„Európska komisia a vysoká predstaviteľka predstavili svoj prístup k boju proti dezinformáciám v roku 2018. Akčný plán proti dezinformáciám vychádzal z európskych hodnôt a základných práv, najmä zo slobody prejavu. Vytýčil „celospoločenský“ prístup, ktorý povedie posilneniu spolupráce medzi kľúčovými aktérmi, ako sú verejné orgány, novinári, výskumníci, overovatelia faktov, online platformy a občianska spoločnosť. Vychádzal zo skúseností, ktoré od roku 2015 získala pracovná skupina East StratCom zriadená v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) s cieľom riešiť dezinformačné kampane s pôvodom v Rusku.

Dôležitou súčasťou akčného plánu z roku 2018 bolo naliehať na platformy, aby sa riadili samoregulačným kódexom postupov proti šíreniu dezinformácií, na ktorom sa dohodli v nadväznosti na oznámenie Komisie z apríla 2018. V marci 2019 bol zriadený systém včasného varovania, ktorý prepojil odborníkov na dezinformácie z inštitúcií EÚ a členských štátov a uľahčil medzivládnu výmenu analýz a najlepších postupov, napríklad v oblasti iniciatívnej komunikácie a účinnej reakcie. Ďalším kľúčovým prvkom akčného plánu bolo posilnenie medzinárodnej spolupráce, napríklad v rámci G7 a Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Okrem toho Európska komisia a Európsky parlament vykonávajú aktívnu komunikačnú politiku a vyvracajú mýty aj na regionálnej a miestnej úrovni“.

Už v úvode uvedeného dokumentu je konštatované, že pandémiu COVID – 19 sprevádza nebývalá „infodémia“. V poznámke na konci dokumentu je uvedené, čo je to „infodémia“. Tento termín používa WHO a podľa nej infodémia znamená, že o istom probléme je k dispozícií priveľa informácií, čo sťažuje hľadanie jeho riešenia. V núdzovej situácií zdravotníctva sa ňou môžu šíriť mylné informácie, dezinformácie a fámy. Infodémia môže brániť verejnému zdravotníctvu účinnej reakcií a vytvárať medzi ľuďmi zmätok a nedôveru. Pripomínam, že členovia Európskej rady, v ktorej sedel aj náš predseda vlády SR, ešte 26.marca 2020 schválili spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazali rozhodne bojovať proti dezinformáciám transparentným, včasným a faktickým oznamovaním svojich opatrení a tak ďalej posilňovať odolnosť svojich spoločnosti.

Nadväzne na uvedené zasadanie sa uskutočnilo zasadanie ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ, ktorí dňa 3.4.2020 vyjadrili obavy v súvislosti s mylnými informáciami a dezinformáciami a potrebu pokračovať v boji proti ich negatívnemu vplyvu na spoločnosti, životy ľudí a verejné zdravie. Zdôraznili, že treba zintenzívniť spoločné úsilie v boji proti dezinformáciám v úzkej spolupráci inštitúcií EÚ, členských štátov a sociálnych médií.

Na svetlo sveta sa teraz dostávajú rôzne informácie zo zmlúv medzi Pfizerom a EÚ. Po ich dôkladnej analýze bolo napríklad zistené, že zmluvy vlastne popierajú, že by boli genové injekcie bezpečné a účinné. Naopak potvrdzujú, že nikto netuší, či to tak bude, rovnako ako sa nevie, aké budú vedľajšie účinky. A dokonca sa podarilo zistiť, že zmluvy boli podpísané skôr, ako vakcíny schválila EMA. Samotné vakcíny boli testované príliš rýchlo a unáhlene. Z toho vyplýva, že Komisia a členské štáty si príliš zahrávali so životmi obyvateľov členských štátov. Zmluva so spoločnosťou Pfizer bola podpísaná 20.novembra 2020. Zo zmluvy vyplýva, že EÚ a Pfizer/BioNTech predpokladali, že vakcína bude Európskou agentúrou pre liečivé prípravky schválená v mesiaci decembri 2020.

Tento postup nie je typický, pretože za normálnych okolnosti vakcína má byť najprv testovaná, potom nezávisle posudzovaná agentúrou EMA a až potom schválená a predaná podpisom zmluvy. Podľa zmluvy spoločnosť Pfizer priznáva „významné rizika“ a „neistoty“. Komisia zase uznáva, že s výrobou vakcíny sú spojené významné rizika a neistoty. A veľkým šokom sa stalo odhalenie, že v zmluve sa jasne píše, že podávanie očkovacích látok je výhradnou zodpovednosťou členských štátov EÚ !!! Čiže zodpovednosť nemá Európska komisia a ani spoločnosti Pfizer/BioNTech, ale členské štáty EÚ. Zmluvné strany súhlasili s tým, že výrobcovia vakcín nemôžu niesť zodpovednosť za akékoľvek škody, spôsobené používaním vakcín. V zmluve je aj uvedené, čo to zahŕňa: smrť, fyzickú ujmu, duševnú alebo citovú ujmu, chorobu, zdravotné postihnutie, stratu alebo poškodenie majetku a finančné straty. V zmluve je tiež uvedené, že dlhodobé účinky a účinnosť vakcín nie sú známe a že sa môžu vyskytnúť neznáme vedľajšie účinky.

Takže vakcína, ktorej účinnosť a bezpečnosť nie sú známe, ktorej vývoj so sebou nesie vysoké rizika, ktoré môžu viesť k úmrtia, chorobám a invalidite, bola podmienečne schválená agentúrou EMA a potom pod starostlivým dohľadom vládnej moci každého členského štátu a mediálnej propagandy nadšene podávaná všetkým ľuďom, ktorí uverili v jej zázračnú liečivú silu. Je neuveriteľné, že takéto zmluvy boli podpísané Európskou komisiou a akceptované vládami členských štátov EÚ. Následky takejto politiky EÚ a národných vlád sú katastrofálne, pretože svetom sa šíria úmrtia, choroby a vážne zdravotné problémy. V tomto momente nech si čitateľ predstaví, ako vakcíny propagovali nielen predstavitelia vlády SR, ale aj samotná prezidentka SR. Na základe akých „vedeckých“ podkladov to robili ?

Očkovaní ľudia boli podvedení a redukovaní na chodiace morčatá. Napriek tomu, že je už jeseň 2023, tak štátna moc sa ďalej usiluje získavať obyvateľstvo pre vakcináciu vakcínami, o ktorých stále pribúda faktov a s nimi aj vedeckých kapacít, ktoré tvrdia, že vakcíny sú veľmi nebezpečné a preto treba vakcináciu úplne zastaviť. Ukazuje sa, že vládna moc a s ňou spojené súkromné mediálne skupiny a verejnoprávna RTVS nemajú k tomu žiadnu vôľu. A pritom by stačilo práve vo verejnom záujme verejnosti oznámiť, že zhora organizovaná vakcinácia obyvateľstva končí a každý nech si svoje zdravotné problémy rieši v rámci svojho personálneho vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením.

Je potrebné, aby si čitateľ všimol ešte jednu dôležitú vec. Vyššie som uviedol, že zmluvy s Pfizer/BioNTech boli podpísané v novembri 2020 a to v čase, keď ešte vôbec nebola ani podmienečne schválená na použitie samotná vakcína. Rovnako som uviedol, že z analýzy zmluvy vyplýva, že účinnosť a bezpečnosť vakcíny nie sú známe a napriek tomu bolo rozhodnuté ich kúpiť a pod vedením národných vlád členských štátov ich používať na vakcináciu obyvateľstva. Teraz nech si čitateľ uvedomí, že samotná Európska komisia vydala svoj dokument o boji proti dezinformáciám o ochorení Covid – 19 už 10.júna 2020, pričom uviedla, že vychádzala z výzvy členov Európskej rady ( dňa 26.3.2020 ) a ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ ( dňa 3.4.2020 ).

Pochybujem, že v období marec – jún 2020 mohli predstavitelia našej vládnej moci, rovnako ako aj ďalších členských štátov, niečo vedieť o vakcínach, najmä čo sa týka ich účinnosti a bezpečnosti, keď aj samotné zmluvné podmienky o kúpe vakcín boli založené len na vedecký neoverených predpokladoch. EÚ aj za pomoci národných vlád a médií spoločnými silami šírili nepravdivé vyhlásenia o vakcíne, ktorá mala účinne chrániť ľudí pred „nebezpečným“ koronavírusom. Po niekoľkých rokoch sa z veľkého množstva informácií ukazuje, že práve vakcíny a nie koronavírus ohrozujú zdravie a životy ľudí. Podľa Európskej komisie dezinformácie môžu mať vážne následky: môžu viesť ľudí k ignorovaniu oficiálnych zdravotných odporučaní.

Takúto obavu EK pokladám za úplne nezmyselnú a neopodstatnenú, ak vychádzam z toho, že otázky ochrany zdravia a životov ľudí za majú riešiť v rámci individuálnych prípadov a príbehov a majú byť realizované v rámci poskytovania bežnej zdravotnej starostlivosti v každom národnom štáte a založené na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením. Ja ako pacient spolupracujem so svojim všeobecným lekárov, respektíve s príslušným lekárom – špecialistom a na základe tohto vzťahu podpisujem informovaný súhlas. V tomto systéme je mojou povinnosťou nezaoberať sa tým, či o mojej liečbe je potrebné hľadať oficiálne zdravotné odporúčania, vydávané politickými a inými autoritami mimo personálneho vzťahu. Takže pokiaľ ide o koronavírus, či vôbec o otázku chrípky a chrípke podobného ochorenia, tak organizovať v národných štátoch globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu bolo a je zločinom proti ľudskosti.

Treba napísať to podstatné: obavy EÚ a predstaviteľov národných vlád z ignorovania oficiálnych zdravotných odporučaní v skutočnosti nevznikli kvôli strachu z odmietania ochrany zdravia a životov ľudí, ale predovšetkým z toho, že v prípade koronavírusu a na ňom vymyslenej choroby COVID – 19 bolo treba uplatniť tak metódu jednej liečby pre všetkých ako aj používať k zmene správania sa ľudí reštrikčné opatrenia rôzneho rozsahu a spôsobov: rúška, neustále testovania, uzamýkanie ľudí v domácnostiach a priestore, sledovanie ľudí, udeľovanie pokút, mediálne kampane a podobne. V takomto prípade medzi oficiálne zdravotné odporúčania sa pokladalo všetko, čo nariadila vládna moc a čo so žiadnym klinickým vyšetrením a informovaným súhlasom nesúviselo. A na všetkom zverstve, na zločinoch proti ľudskosti sa podieľali všetci naši predstavitelia vládnej moci na čele s prezidentkou SR až po personál zdravotníckych zariadení či poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Došlo k niečomu obludnému: dezinformácie zo strany EÚ a národných vlád vo veci účinnosti a bezpečnosti vakcín výrazne prispeli k tomu, že výsledky vakcinácie obyvateľov členských štátov EÚ dosiahli úroveň, ktorá bola bruselskými mandarínmi aj predpokladaná: okolo 80 %. Aký súvis má prijatie opatrení v boji proti dezinformáciám o ochorení Covid – 19 z júna 2020 a podpisom zmlúv so spoločnosťami Pfizer/BioNTech ? Boli vytvorené všetky potrebné podmienky, tak organizačné, personálne, trestnoprávne, mediálne, finančné, kontrolné, psychologické a iné k tomu, aby všetky ciele v oblasti globálnej politiky boja proti „pandémii“ koronavírusu boli realizované, aby pripravovaná vakcinácia obyvateľstva národných štátov mohla bez prekážok začať a pokračovať. Samotná vakcinácia obyvateľstva bola realizovaná za vedomého klamstva predstaviteľov EÚ , farmaceutického Kartelu a predstaviteľov každej národnej moci.

Cenzúra internetu je už plánovaná dlho, postupne sa zosilňuje a svoj vrchol zrejme dosiahne až od augusta 2023, od kedy začal platiť nový zákon EÚ známy ako „Akt o digitálnych službách“. Uvediem iba niekoľko všeobecných informácií, ktoré vyplývajú zo zákona. Akt o digitálnych službách upravuje povinnosti digitálnych služieb, ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia v úlohe spájania spotrebiteľov s tovarom, službami a obsahom. Patria sem okrem iného aj online trhy. Poskytne lepšiu ochranu používateľom a základným právam online, vytvorí silný rámec transparentnosti a zodpovednosti pre online platformy a poskytne jednotný, jednotný rámec v celej EÚ.

Európsky parlament a Rada dosiahli politickú dohodu o nových pravidlách 23. apríla 2022 a akt o digitálnych službách nadobudol účinnosť 16. novembra 2022 po uverejnení v Úradnom vestníku EÚ 27. októbra 2022. Akt o digitálnych službách je nariadenie, ktoré je priamo uplatniteľné v celej EÚ. Niektoré z povinností sprostredkovateľov zahŕňajú: opatrenia na boj proti nezákonnému obsahu na internete, vrátane nelegálneho tovaru a služieb, nové pravidlá na sledovanie predajcov na online trhoch, účinné záruky pre používateľov platforiem, množstvo opatrení v oblasti transparentnosti pre online platformy, nové povinnosti ochrany maloletých, povinnosti veľmi veľkých online platforiem a vyhľadávačov, nový mechanizmus reakcie na krízu v prípade vážneho ohrozenia verejného zdravia alebo bezpečnostných kríz, ako je pandémia alebo vojna, zákaz cielenej reklamy na online platformách, používatelia budú mať nové práva ako je podanie sťažnosti, domáhať sa mimosúdneho urovnania, požadovať náhradu za porušenie pravidiel, jedinečná štruktúra dohľadu. Samotný akt o digitálnych službách je veľmi náročná problematika a každý čitateľ či zodpovedný pracovník si povinnosti sprostredkovateľov musí osvojiť samostatne, respektíve v rámci rôznych školení, ak budú k dispozícií.

A aký bude mať vplyv Akt o digitálnych službách na členské štáty ? Najprv si dovolím pripomenúť, že z úrovne Bruselu je už dávno zaužívaná politická mantra, že členské štáty nedokážu účinne riešiť nové aktuálne výzvy a preto si nárokuje právo rozhodovať za všetkých a ukladať povinnosti všetkým. Akt o digitálnych službách sa ako nariadenie má uplatňovať priamo a nahradí prekrývajúce sa vnútroštátne právne predpisy. Samotné členské štáty nemôžu ísť nad rámec prijatého nariadenia. Dohľad nad pravidlami z Bruselu bude vykonávať Európska komisia a to pre platformy a vyhľadávače s viac ako 45 miliónmi používateľmi v EÚ, pričom ide o 17 veľkých platforiem, ktoré sú vymenované a o dva vyhľadávače. Členské štáty budú zodpovedné za všetky menšie platformy a vyhľadávače.

Členské štáty majú povinnosť do 17.februára 2024 určiť príslušné orgány označované ako koordinátori digitálnych služieb na dohľad zo súladom služieb na ich území s novými pravidlami. Nový koordinátor digitálnych služieb na Slovensku bude dôležitým regulačným centrom, ktoré zabezpečí súdržnosť a digitálnu a digitálnu kompetenciu. Takže je tu otázka, ako sa vláda SR dokáže vyrovnať s Aktom o digitálnych službách a v prospech koho ? Podľa Aktu digitálne platformy budú musieť vynucovať a „ponúkať“ tieto veci:

1) Na platformách sa musia zobrazovať jasné informácie, ktoré používateľom odporúčajú, aby určitým informáciám verili, hoci používatelia majú právo odmietnuť to, ak sa tak rozhodnú.

2) Prijať opatrenia na riešenie „rizík“ spojených so šírením nezákonného obsahu online.

3) Predložiť jasné zmluvné podmienky a dôsledne ich presadzovať.

4) Vytvoriť mechanizmus, pomocou ktorého budú používatelia označovať nezákonný obsah, a potom okamžite po prijatí upozornení konať.

5) Analyzovať svoje platformy pre špecifické riziká a zároveň vytvárať opatrenia na zmiernenie rizík, t. j. vytvárať nástroje na zastavenie šírenia „dezinformácií“.

Je mi úplne jasné, že predstavitelia globálneho kapitálu sa boja, nemajú záujem, aby sa proti ich nariadeným politikám vzmáhal odpor a preto bola vymyslená táto internetová cenzúra. Európska komisia je priamo výplodom nadnárodných, globálnych síl, priamo pod starostlivým dohľadom minoritnej triedy kapitalistov a preto si určila aj rozhodujúce postavenie v celom obludnom systéme cenzurovania internetu. Lenže aj v tomto prípade sa potvrdzuje, že politická nemohúcnosť predstaviteľov našej vládnej moci je do neba volajúca, že vo vzťahu k bruselským mandarínom predstavujú len „mlčiace figuríny“, ktoré sa bezmyšlienkovite prispôsobujú požiadavkám našich nových pánov Európy. Aj v tomto prípade, rovnako ako v mnohých iných prípadoch, sa potvrdzuje, že nejde o žiadne európske záujmy, ale o celkom jasné triedny záujem tej minoritnej skupiny v kapitalizme, ktorá ovláda kapitálové trhy a ktorá si robí večné právo na svoju existenciu a na svoju vládu nad pracujúcou a žijúcou masou ľudí.

11.

Stručný prehľad ďalších problémov, ktoré nie sú v popredí záujmu našich politikov.

1. Je vysoko rýchlostný prenos dát 5G či 6G elektromagnetickou zbraňou alebo iba pokročilou technológiou pre lepšiu komunikáciu a rýchlejšie sťahovanie dát ?

2. Aké sú skutočné ciele urbanistického projektu „15 minútové mesto“ a kedy sa o takomto projekte bude verejne rozprávať aj s občanmi každého mesta na Slovensku ?

3. Postupne sa robia opatrenia, aby sa ľudstvo dostalo do silného objatia digitálneho väzenia. Pripravuje sa programovateľná digitálna mena centrálnej banky, ktorá povedie k zrušeniu hotovosti a nastoleniu digitálnych peňazí. Kedy začne štátna moc riešiť tento problém, aby natrvalo ochránila obyvateľstvo SR ? Kedy nám vláda SR zabezpečí, aby bol predstavený model CBDC ( digitálnej meny centrálnej banky ) ?

4. V minulom roku sa v Paríži konal Summit o novom globálnom finančnom pakte pod názvom „Budovanie nového konsensu pre inkluzívnejši medzinárodný systém“. Tu sú dva citáty:

„Reakcie medzinárodného spoločenstva sú v súčasnosti roztrieštené, čiastočné a nedostatočné. Vyzývame preto na zásadné prepracovanie nášho prístupu. Spoločne musíme vybudovať citlivejší, pohotovejší a inklúzivnejší medzinárodný finančný systém, ktorý bude bojovať proti nerovnostiam, financovať zmenu klímy a priblížiť nás k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja“.

MIA MOTTLEY, premiérka Barbadosu

„Urobíme významný krok, pretože začneme vytvorením nového konsenzu. Boj proti chudobe, dekarbonizácia nášho hospodárstva s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a ochrana biodiverzity sú úzko prepojené. Preto sa musíme spoločne dohodnúť na najlepších spôsoboch riešenia týchto výziev v chudobných a rozvíjajúcich sa krajinách rozvojového sveta, pokiaľ ide o objem investícií, na komplexnú reformu infraštruktúry, ako je Svetová banka, MMF a verejné a súkromné fondy a ako uviesť do pohybu nový proces“.

EMMANUEL MACRON, prezident Francúzskej republiky

A čo má predstavovať globálny finančný pakt ? Predpokladaným účelom summitu bolo nájsť finančné riešenia pre ciele boja proti chudobe a zároveň obmedziť „emisie ohrievania planét“. Ako pri všetkých udalostiach súvisiacich so zmenou klímy, diskusia v Paríži sa nevyhnutne obrátila k medzinárodnej centralizácii moci a vytvoreniu globálneho konzorcia na vyriešenie problémov, o ktorých tvrdia, že suverénne štáty nedokážu alebo nedokážu vyriešiť. Prečo sa globálne finančné inštitúcie zaoberajú stále viacej zdaňovaním uhlíka a globálnym otepľovaním, než inými problémami ? Globalisti teraz využívajú problém klimatických zmien ako trójskeho koňa pre svoje plány na zvýšenie svojej kontroly nad medzinárodnými financiami a menovou autoritou. Netaja sa tým, že agenda klimatických zmien je už súčasťou agendy Veľký reset. Dokonca navrhujú, aby sa hrozba klimatickej zmeny použila ako odrazový mostík na to, aby sa globálnym bankám dala ešte väčšia právomoc kontrolovať rozdeľovanie bohatstva a zbúrať existujúci systém, aby ho bolo možné nahradiť niečím iným. Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal delegátom na parížskom summite, že „svet potrebuje šok z verejných financií“, aby mohol bojovať proti globálnemu otepľovaniu a zároveň vytvoriť „spravodlivosť“ pre menej bohaté krajiny. Tvrdil tiež, že súčasný systém nie je vhodný na riešenie svetových výziev. Ďalej uvediem časť z článku od Brandona Smitha, ekonomického a geopolitického analytika, ktorý vyšiel pod názvom „Globalisti pripravujú finančný šok a tu je dôkaz“, ktorý bol uverejnený dňa 5.júla 2023 na stránkewww.bilchgold.com/blog/news/finance-shock/. Citujem:

„Minulý rok OSN navrhla, aby rozvinuté a rozvíjajúce sa ekonomiky vrátane USA a Číny museli platiť akúsi „daň z úspechu“ vo výške najmenej 2,4 bilióna dolárov ročne kvôli ich uhlíkovým emisiám. Vznikol by tak fond na zmenu klímy, z ktorého by sa peniaze prerozdeľovali chudobnejším krajinám. Medzi ďalšie nápady na stole patrí zdanenie ziskov z fosílnych palív a finančných transakcií, pričom výnosy idú do fondu pre zmenu klímy (inými slovami, dúfajú, že budú zdaňovať ropné a plynárenské spoločnosti, kým ceny nebudú také vysoké, že si priemerný človek nemôže dovoliť šoférovať). Francúzskemu prezidentovi sa páči myšlienka medzinárodnej dane z emisií uhlíka z lodnej dopravy, ktorá má údajne zdražiť zámorskú nákladnú dopravu, aby sa znížil dopyt po výrobe a vývoze.

Čo majú tieto schémy spoločné? Všetky by zvýšili ceny – čo by znížilo spotrebu. To je jasný cieľ. V hre je však oveľa väčšia schéma. Je dôležité pochopiť, že zmena klímy nie je nič iné ako prostriedok na vytvorenie plne centralizovaného globálneho ekonomického systému, pravdepodobne pod kontrolou existujúcich globalistických inštitúcií, ako sú MMF, BIS, Svetová banka a OSN. Každoročná platba bohatších národov do globálnych inštitucionálnych pokladníc je aktom úcty, prejavom lojality. Je to tiež spôsob, akým môžu skupiny ako MMF vytvoriť systém väčšej vzájomnej závislosti.

Ak cez globalistické inštitúcie prúdia obrovské sumy peňazí, stávajú sa arbitrami toho, ako sa toto bohatstvo prerozdeľuje. Môžu ľahko vybudovať systém odmien a trestov. Dokážu potrestať krajiny, ktoré otrocky nedodržiavajú ich diktát , a dokážu sa postarať o krajiny, ktoré dodržiavajú líniu. Mám podozrenie, že toto všetko vyvrcholí vykonštruovanou menovou krízou, ktorú globalisti využijú ako príležitosť na to, aby konečne predstavili svoj model CBDC (digitálnej meny centrálnej banky). A keď budú implementované CBDC, moc centrálneho bankára ovládnuť verejnosť bude úplná. Bezhotovostný systém bez súkromia pri transakciách a s možnosťou vypnúť bankové účty jednotlivcov a skupín podľa vlastného uváženia?

Je to scenár pre nový plán totality.

Nie je chybou, že verejnosť je v týchto dňoch neustále bombardovaná propagandou globálneho otepľovania – Mocnosti potrebujú existenčnú krízu ako generátor strachu. Keď sa ľudia boja, nerozmýšľajú racionálne a často sa obrátia na tých najhorších možných vodcov, aby im uľavili. A globálna hrozba si vyžaduje globálnu reakciu, však? Propagácia katastrofy v oblasti klimatických zmien, ak ju verejnosť prijme, umožní široké spektrum systémových zmien, ktoré nemajú nič spoločné so životným prostredím a všetko s finančnou dominanciou.

Zdaňovanie a prerozdeľovanie národného bohatstva. Poverenie MMF a Svetovej banky ako sprostredkovateľa globálnych fondov. Použitie koša SDR MMF ako de facto globálneho menového dáždnika. Injekcia CBDC a bezhotovostná spoločnosť. Žiadna z týchto vecí by nemala žiadny vplyv na zmenu klímy, aj keby to bola legitímna hrozba, pokiaľ samozrejme konečným zámerom nie je zničiť ekonomiku do tej miery, že priemysel zanikne, obchod sa stiahne a populácia klesne, pretože prežitie sa stane neudržateľným. Môžu to roztočiť, ako chcú, ale keď elity volajú po „finančnom šoku“, v skutočnosti volajú po dramatickom priškrtení globálneho ekonomického systému tak, aby už nemohol uspokojovať potreby sveta. Keď požadujú globálne zdanenie a hold v mene „rovnosti“, nesnažia sa, aby boli všetci rovnako bohatí, chcú, aby boli všetci rovnako chudobní. A keď požadujú centralizovaný dohľad nad národmi v záujme záchrany planéty, v skutočnosti chcú globálne riadenie“.

Z uvedeného vyplýva, že veľmi dôležité, aby vláda SR sa k takejto snahe vyjadrila, otvorene komunikovala s verejnosťou a prijímala opatrenia k tomu, aby sa tento predpokladaný scenár účasti SR na globálnom pakte nenaplnil.

5. Zabezpečiť rozvoj poľnohospodárstva a zastaviť degradáciu života na vidieku.

Zásluhou vstupu SR do EÚ naše agropotravinárstvo sa dostalo do zúboženého stavu. Ak je pravda, že naši poľnohospodári nemajú rovnaké podmienky na podnikanie ako ich partneri zo západnej Európy, tak je to jeden z ukazovateľov, ktorý dosvedčuje, že v bruselskom spolku sme menejcennou nesvojprávnou a polokoloniálnou krajinou. To najjednoduchšie zistenie je celkom jasné: nemôžeme robiť samostatnú a angažovanú poľnohospodársku politiku v mene zabezpečenia sebestačnosti pre slovenský národ. Nespravodlivá deformácia trhu ostala zachovaná. Vláda SR by mala prijať jasný akčný plán podpory rozvoja poľnohospodárstva, ktorý bude priamo súvisieť aj s rozvojom vidieka. Je zaujímavé, že predstaviteľov politických strán a hnutí, rovnako ako predstaviteľov vládnej moci otázka konkurencieschopného poľnohospodárstva, rovnako otázka udržania života na vidieku, vôbec nezaujímajú. Aj v tomto prípade sa ukazuje, že EÚ svojim charakterom vôbec nepredstavuje platformu pre spoluprácu medzi zvrchovanými národnými štátmi.

Súčasťou klimatického balíčka či Európskej zelenej dohody je stratégia „Z farmy na stôl“. Má to pekný názov, ale samotná stratégia má za úlohu niečo iné a to vytvorenie „udržateľného poľnohospodárstva“, ktoré musí rešpektovať dosiahnutie nulových uhlíkových emisií do roku 2050. Neexistuje žiadna vedecká štúdia, ktorá by dokazovala, že CO₂ ohrozuje našu planétu vytváraním globálneho otepľovania. Ide pritom o neškodný plyn, ktorý je dôležitý pre všetkých ľudí, zvieratá a všetok rastlinný život. Ak by mala byť uvedená stratégia implementovaná, potom môžeme počítať s tým, že dôjde k drastickej redukcií poľnohospodárskych plodín, k rapídnemu zníženiu mäsových bielkovín, k zrušeniu platného zákona EÚ, ktorý reguluje genetický modifikované plodiny. Už v máji 2020 EÚ spustila k realizácii uvedenú stratégiu a u nás sa občania o tom nedozvedia úplne nič. Bude to takýmto spôsobom pokračovať aj ďalej ?

6. Výzva na zvolanie Konventu na účel revízie zmlúv a zabezpečenie účasti občanov k posúdeniu jej obsahu.

Existuje platné uznesenie EP z 9.6.2022 k výzve na zvolanie konventu na účel revízie zmlúv EÚ. V tomto uznesení sa konštatuje, že zmeny zmlúv sú potrebné v záujme všetkých občanov EÚ, pretože ich cieľom je pretvoriť EÚ spôsobom, ktorý posilní jej schopnosť konať, ako aj demokratickú legitimitu a zodpovednosť. Uznesenie EP pripomína, že súčasná verzia zmlúv nadobudla platnosť 1.12.2009 a okrem toho odvtedy EÚ čelila viacerým krízam a bezprecedentným výzvam. Z uvedených dôvodov je potrebné okrem legislatívnych návrhov začať riešiť potrebu inštitucionálnych reforiem. EP sa rozhodol v rámci svojho uznesenia predložiť Rade návrhy na zmenu zmlúv, uvedených v bode 5 uznesenia a zároveň v bode 6 uznesenia uviedol konkrétne návrhy, ako sa články zmluvy majú zmeniť. Predložené návrhy EP sa majú prejednať na úrovni Európskej rady a potom sa má zvolať Konvent zložený zo zástupcov národných parlamentov, hlav štátov alebo predsedov vlád členských štátov, EP a Komisie.

Je priam zarážajúce, že nikto z tých, čo sa prezentujú, že sú politici, toto úsilie zo strany bruselských mandarínov akosi nezaregistroval a neprezentoval ani na verejnosti, napríklad v rámci tlačových besied či tlačových monológov. Keď tí, čo nedávno vyslali posolstvo vo vzťahu k EÚ a NATO o svojej vernosti ideálom tejto duálnej vojensko-civilnej nadnárodnej štruktúry, prečo si vôbec nespomenuli na taký dôležitý a priam osudový ťah EÚ o potrebe revízie zmlúv EÚ ? Samotný konvent, ak bude zvolaný, nie je o občanoch členských štátov, v mene ktorých to zástancovia európskeho super štátu chcú presadiť. Umožní nová vládna moc účasť občanov na preskúmaní tohto „farizejského“ pokusu ?

7. V roku 2024 sa majú uskutočniť voľby do Európskeho parlamentu, je treba urobiť zásadné opatrenie.

Podľa môjho názoru zákon o voľbách do Európskeho parlamentu neumožňuje dôsledne vybrať kandidátov na poslancov Európskeho parlamentu, rovnako, ako neumožňuje, aby sa volieb zúčastnilo čo najväčšie množstvo voličov. Ak občanov v EÚ majú zastupovať poslanci zvolení v členskom štáte, potom je potrebné zákon o voľbách do EP pripraviť úplne v novom znení a tak, aby bola posilnení úloha občanov pri výbere kandidátov na poslancov do EP. Návrh nového zákona by mala nová vládna moc pripraviť čo najskôr a znenie návrhu aby bolo predložené na posúdenie v rámci celospoločenskej diskusie. Bude mať vládna moc v SR záujem o prijatie nového zákona ?

8. Prijať rázne opatrenia proti zavedeniu Európskeho preukazu digitálnej identity.

Pred voľbami do NR SR akosi našej kandidujúce politické strany a hnutia, rovnako ako ich kandidáti, zabudli vyjadriť k veľmi dôležitému kroku, ktorý podniká Európska komisia – k plánu na zavedenie Európskeho preukazu digitálnej identity. Na summite G-20 v Indií v dňoch 9.-10.9.2023 to oznámila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Európsky preukaz digitálnej identity by mal platiť od roku 2030 a mal by nahradiť všetky doklady totožnosti všetkých 27 členských štátov EÚ. Všetky registre by mali byť zlúčené do jednej super databázy a vzniknúť by mala mobilná aplikácia, ktorá by poskytovala informácie o každom jedincovi všetkým orgánom a organizáciám v jednotnom informačnom systéme.

Digitálny preukaz by mal mať v sebe doklad totožnosti, vodičský preukaz, cestovný pas, očkovací status, prístupy k bankovým účtom, hlásenie o pokutách, hlásenie o dlhoch, zdravotnú kartu jednotlivca, očkovaciu kartu, liekové predpisy, objem vyprodukovaného CO₂ a NO_x , záznam o precestovaných kilometroch, informácie o podnikaní, informácie o katastri nehnuteľnosti, informácie z registra trestov. Na základe tejto databázy bude možné urobiť rýchlu lustráciu každej jednej osoby a prijať rozhodnutie. Bude to maskovať nasunutie sociálneho kreditu EÚ podľa vzoru čínskeho sociálneho kreditu.

Predpokladá sa, že doklad nahradí platobné karty a bude sa platiť priamo digitálnym preukazom. Mal by sa sledovať každý nákup a v rámci neho aj koľko týmto nákupom bolo vyprodukovaných CO₂ a NO_x. Samozrejme, európsky preukaz digitálnej identity už bude súvisieť s nastolením bezhotovostnej spoločnosti, čo je neakceptovateľné. Ako sa k tomuto problému postaví nová vládna moc ?

9. Podpora zdravého vlastenectva si vyžaduje rázne reagovať na opatrenia EÚ k občianskej výchove.

Vždy je tých rozhodnutí z úrovne EÚ dostatok, ktoré si naši politici nevšímajú. Nedávno v Memorande o porozumení sa predstavitelia koaličných strán zaviazali ku garancií, ktorá súvisí so zdravým vlastenectvom. Postavil som si otázku, či im je možné v tomto smere veriť. Prečo ? Ešte v marci 2022 bol v Európskom parlamente schválený dokument s názvom „Správa o vykonaní opatrení zameraných na občiansku výchovu“. Aj táto správa ukazuje, že EÚ zasahuje do úplne všetkého diania v národných štátoch, pričom to zdôvodňuje rovnakou mantrou o spoločných hodnotách. Lenže do EÚ sme vstupovali s vedomím, že ide o medzinárodnú organizáciu suverénnych národných štátov. V tom bol zrealizovaný obrovský podvod, pretože v skutočnosti ide o nadnárodný štát, ktorý riadi všetky aspekty života spoločnosti. A v rámci svojej riadiacej činnosti sa zaujíma aj o to, aby občianska výchova bola pretransformovaná na výchovu o európskom občianstve.

Európsky parlament vyjadril znepokojenie, že vo vnútroštátnych učebných osnovách sa kladie malý dôraz na európske a globálne aspekty občianstva. Podľa EP chápanie občianskej výchovy by malo poskytovať pochopenie politických, právnych, sociálnych, environmentálnych a ekonomických koncepcií a štruktúr, ktoré sa týkajú európskej úrovne ako aj globálneho vývoja. Dôvodom takéhoto poňatia občianskej výchovy je zo strany EP to, že prebieha proces globalizácie a európskej integrácie a z toho dôvodu musí fungovať európsky politický systém. Z uvedeného vyplýva, či naša nová vládna moc sa požiadavkám na občiansku výchovu prispôsobí a podriadi, alebo prijme opatrenia na posilnenie zdravého vlastenectva ako základnej priority a v otázkach členstva v EÚ ako doplnok k všeobecnému prehľadu.

Na záver tohto článku sa musím priznať, že nie som optimistický naladení k tomu, či sa mnohé problémy, ktoré som načrtol, vôbec dostanú do pozornosti našich politikov a najmä novej vládnej moci. V otázkach politik, ktoré sa dotýkajú vzťahu národného a globálneho, som nenašiel žiadne indície, ktoré by boli dobrou predzvesťou takého politického konania a takých politických zmien, ktoré by viedli k posilneniu národného a tým aj k skutočnej ochrane záujmov a životných potrieb obyvateľstva Slovenskej republiky.

Koniec záverečnej časti.

Dušan Hirjak