Programy a slogany

Aby strana mala šancu dostať sa do parlamentu, musí najmä získať hlasy voličov. Predstavujem si svorku psov, ktorých musím najskôr zohnať dokopy, zapriahnuť a prinútiť ťahať moje sane. Na dlhú palicu zavesím klobásu a oni, hladní pobežia vo vidine, že sa ku klobáse dostanú. Čím budú hladnejší, tým rýchlejšie pobežia.

Tomu podobnú vec robia politické strany s nami. Priviedli štát do krachu, občanov vyhladovali a teraz vytiahli politické programy. Sú to tie sté strany, ktoré nás pripravili takmer o všetko. Nebudem to vymenovávať. Všetci vieme, všetci poznáme. K tým starým pribudli straníčky o ktorých nič nevieme, egá predsedov nemajú oči, ani sebareflexiu a strany majú neznámu povesť aj minulosť.

Namiesto klobásy predstavujú knihy receptov a hviezdnych kuchárov. Niektoré kuchárske knihy ponúkajú aj sto receptov pre každú situáciu. A mávajú a mávajú nám nimi pred nosom v nádeji, že začneme ťahať. Nevedia, že nie sme psi? Že máme pamäť? Kto by veril klamárom čo už sľubovali dvojnásobné platy, švajčiarske dôchodky, nájomné byty, 10 bodov z prieskumu, spravodlivé súdy, konsolidované zdravotníctvo a mnoho ďalších voňavých klobások.

Kto by veril stranám, čo nás presviedčajú o šťastnej budúcnosti v Európskej únii, keď z jej útrob duje na nás jedna pohroma za druhou. Ani nenaznačia, že budú žiadať jej zmenu, návrat k pesničke ktorou nás chytali. Kto by volil stranu, ktorá namiesto nadštandardnej podpory matiek predlžuje pracovnú povinnosť. Kto by volil stranu, čo dokázala odzbrojiť vlastný štát. Je viacej ako nelogické, že náš volebný systém dáva právo uchádzať sa o priazeň voličov stranám, ktoré svojou vládou zošuchli štát na posledné miesto blahobytu medzi všetkými štátmi EÚ namiesto toho, aby ich zo zákona rozpustili a predsedov súdili nezávislé súdy, ktoré si sami nedelegovali. Ešte spravodlivejšie by bolo, keby boli rozpustené všetky strany, čo vytvorili vládnuci kartel.

Nie sme zvedaví na povolebné kšefty, na spisovanie bielych kníh – zoznamov chýb predchádzajúcej garnitúry z ktorých aj tak nič nebude ako to bolo za Dzurindu. My nie sme psi. Máme pamäť a kuchárske knihy plné chimér si nechajte. Hľadáme vzdelané osobnosti, ktoré si za daným slovom stoja a voliča si vážia. Hľadáme osobnosti, ktoré budú natoľko zodpovedné, že v prípade neúspechu chybu včas uznajú a ak ju nedokážu napraviť opustia parlament, aby uvoľnili miesto schopnejšiemu kandidátovi. Hľadáme stranu, ktorá presadí osobnú zodpovednosť úradníka, či kolektívu v štátnej správe. Keď môžeme platiť škody, mimoriadne odmeny, dokonca zlaté padáky, musíme mať reálnu šancu v prípade vzniknutej straty aj trestať v rovnakom rozsahu. Hľadáme stranu, ktorá dokáže upraviť volebný systém tak, aby zákony nemohol tvoriť pologramotný blázon bez praxe a skúseností. Stranu, ktorá diplomatickou cestou dokáže presvedčiť všetky štáty o všeobecnej výhodnosti našej vojenskej neutrality a získať ich garanciu.

Ak nebudeme mať šťastie, ak nenájdeme čo hľadáme a aj teraz pristúpime k voľbám nepripravení, ľahkomyseľní a povrchní, ak bude viacej tých, čo nemajú pamäť, nemajú si čo prípadne čím pamätať, uveria klobáskam, zaľúbení do dúhy, poľahky sa z urny stane pamiatka na štátnosť. Naplnia sa sny tých, čo deštrukčnou rukou vládnu tejto krajine. To chceme?