V tomto článku porovnávam prirodzený, teda v prírode existujúci model rozmnožovania a konštrukt, ktorý zablúdil do hláv progresívnych liberálov združených v politickej strane Progresívne Slovensko (v nadpise a v ďalšom texte používam skratku PS).
Problém som preskúmal vlastným experimentom na potkanoch.
Normálny, fyziologický model rozmnožovania cicavcov som pozoroval v skupine 4 samičiek (Elenka, Nelinka, Milka, Relinka) a 4 samčekov (Alfonz, Emil, Krišpín, Virgil) z rodu potkanov Rathus norvegicus. Najprv som MUŽSKÝCH (XY) a ŽENSKÝCH (XX) predstaviteľov tohto potkanieho rodu (samčekov a samičky) vystavil interakcii v spoločnej klietke. Prakticky okamžite zvieratká vytvorili 4 páriky, ktoré sa pustili do milovania. Stačil im okamih, aby zrealizovali akt párenia. Následne sa zvieratká upokojili a ja som ich mohol umiestniť znovu do oddelených klietok. S napätím som čakal, čo bude. No úspech bol 100%. Všetky 4 samičky otehotneli. Po troch týždňoch porodili mláďatká. Potkany sú obdarené vysokou plodnosťou, ktorá im pomáha prežívať aj v ťažkých podmienkach. V našom experimente to dopadlo takto:
Alfonzovi a Elenke sa narodilo 16 detí, Emilovi a Nelinke 15, Krišpínovi a Milke 14, Virgilovi a Relinke 15. Spolu “iba” 60. Všetko krásne potkanie detičky, však posúďte: V tejto časti experimentu som teda potvrdil, že potkany “majú deti” po klasickom heterosexuálnom pohlavnom styku samičky a samčeka. Samček vystrekne svoje pohlavné bunky XY (spermie) do pohlavného systému samičky. V samičke sa vydajú na cestu z vaječníkov naproti spermiám pohlavné bunky XX (vajíčka). Spojením samičkiných vajíčok a samčekových spermií vzniknú zárodky, ktoré sa usadia v samičkinej maternici, kde sa odohráva celý vývoj potkaních plodov až po pôrod.
Predstavitelia PS na čele s Michalom Šimečkom, Zuzanou Čaputovou, Luciou Plavákovou, Irenou Bihariovou, Zorou Jaurovou, Danou Kleinert, Michalom Trubanom, spolu s ich ďalšími pohlavármi tvrdia, že homosexuáli majú právo mať spolu deti. Takto vzniká aj zaslepené presvedčenie prostých členov tejto pospolitosti, ktorí sú vedením PS indoktrinovaní, že heterosexuáli a homosexuáli spolu s ostatnými príslušníkmi LGBTIQ+ komunít sú si rovní v rozmnožovacích schopnostiach, pretože môžu mať spolu deti.
V druhej časti tohto svojho experimentu som sa preto venoval skúmaniu homosexuálneho rozmnožovacieho potenciálu cicavcov vytvorením modelových homosexuálnych komunít potkanov.
Rozdelil som svoje potkany na čisto mužskú a čisto ženskú modelovú komunitu LGBTIQ+. Do jednej klietky som umiestnil 12 potkanov (XY) a do druhej klietky 22 potkaniek (XX). Takto už žijú spolu viac ako rok. A výsledok? Ani samičky (XX+XX) a ani samčekovia (XY+XY) nedokázali spolu splodiť a preto ani porodiť deti. To je dôkaz, že potenciál mať spolu deti v takejto homosexuálnej konfigurácii sa rovná nule.
Záver
Z hľadiska vedy o rozmnožovaní je zrejmé, že dve samičky, teda žena so ženou, ani dvaja samčekovia, teda muž s mužom nemôžu mať spolu deti. Ja som svojím praktickým experimentom potvrdil bludnú podstatu tohto tvrdenia progresívnych liberálov Šimečku, Čaputovej a spol. Títo progresívni liberáli zjavne trpia na diagnózu F22, čo je “Bludová porucha s rozmnožovacími bludmi”. V tejto súvislosti je pozoruhodné, že títo bludári by chceli vyučovať sexuálnu výchovu na školách. Oni sú buď sami pacientmi postihnutými touto duševnou chorobou, alebo v horšom prípade úmyselne zneužívajú túto diagnózu na manipulovanie s reprodukčným výkonom slovenskej populácie s cieľom čo najviac utlmiť na Slovensku pôrodnosť. Spoločenská nebezpečnosť progresívnych liberálov tkvie v tom, že svojimi bludmi indoktrinujú najmä deti a mládež. Psychiatrizácia mládeže touto psychopatológiou v skutočnosti vedie k psychologickej kastrácii spoločnosti a zanikaniu slovenského obyvateľstva. Je to vlastne genocída, ktorá sa dosahuje psychologickými operáciami páchanými na populácii.
Pri všetkých týchto fantazmagóriách rodenia detí homosexuálmi, tranzície, či transrodovosti, ide o zrejmý blud, alebo podvod, ktorý ohrozuje zdravý pohlavný vývoj mládeže, a tým, ako som už upozornil, reprodukčné schopnosti našej populácie, a toto nesmie zostať nepovšimnuté. Spoločnosť by sa mala brániť, tieto úchylky by mali riešiť psychiatri, stanoviť správne diagnózy podľa dnes platnej MKCH 10 a pacientov čo najskôr liečiť. Predsa tým, že psychicky chorého pacienta ignorujeme, alebo dokonca vyhlásime za zdravého, mu nijako nepomôžeme. V prípade preukázania zlého úmyslu zlých ľudí, je to práca nielen pre psychiatrov, ale aj pre orgány činné v trestnom konaní (OČTK), teda políciu, prokuratúru a súdy.