Mínové pole

Som presvedčený, že máme jedinečnú a žiaľ, asi aj poslednú príležitosť voliť tak, aby výsledok znamenal nie len záchranu štátnosti, ale aj dôstojnú existenciu národa. Sledujem vývoj a desím sa rastu preferencii stranám, ktorým ide ochranu vlastizradcov, o záchranu vládnych kriminálnikov, alebo o progresívnu zhovädilosť.

Môj postoj k politickým stranám v kaleidoskope správy štátu je asi známy. Nie som až natoľko naivný, aby som si myslel, že dozrel čas pre revolučnú zmenu systém, ale dúfam, že vhodnou voľbou vybraných kandidátov sa vytvorí priestor,  asoň na takú zmenu,, aby 21 ročný debil so slovenským občianstvom nemohol tvoriť zákony. Teraz môže. Stačí, ak si zapamätá dve polohy palca a môže sa cítiť ako rímsky cisár v aréne.

Čo máme. Do parlamentu sa dostane politická strana. Nemá dosť poslancov na samovládu, tak uzatvorí koalíciu a spíše kartelovú dohodu. Tá je záväzná iba pre členov kartelu. Rozdelia si ministerstvá. Jeden minister rozpredá národný majetok, druhý nás zbaví štátnych rezerv, tretí odzbrojí štát, štvrtý ho pripraví o potraviny, piaty o energiu. Všetko je v zmysle platných zákonov. Ak by nebolo, polícia, tajné služby, prokurátor aj súd, – všetci ustanovení politickými stranami – zistia, že skutok sa nestal. Teraz je vojna medzi skôr ustanovenými a tými neskoršími. Už je niekoľká garnitúra a nevedia, ako sa zatvoriť navzájom. Zločiny majú na svedomí všetci. Na striedačku sa obviňujú, zatvárajú a púšťajú. My ten cirkus platíme.

Sme nešťastní. Namiesto tridsať rokov sľubovanej prosperity sa dožívame žobráckej palice. O chvíľu mnohí aj bezdomovstva. Kým banky krachovali, my sme ich sanovali. Bola to medvedia služba. Teraz sa nám odvďačujú.

Politické strany zaniknú. vinníci nie sú vo funkciách. Je zvláštne, že ani jeden nie je chudobnejší. Neboja sa, ba ani nehanbia. Naopak. Bez akýchkoľvek škrupúľ vstúpia do novej strany a kandidujú. Aj toto umožňuje náš volebný systém. Otázka stojí – dokedy!

V týchto dňoch máme v poštových schránkach „Zoznam zaregistrovaných kandidátov“. Otvorme ho, čítajme a hľadajme. Ešte je čas. Hľadajme ľudí, ktorí nás sklamali, oklamali a ktorých by sme najradšej videli odsúdených, s povinnosťou straty majetku a náhradou všetkých škôd, ktoré nášmu štátu a teda aj nám osobne spôsobili. Verte, sú tam takí. Kandidujú na zoznamoch nových, starých aj staronových politických strán. Robia to bez toho, že by stratili kožu na tvári. Pozor na nich a aj na strany, ktoré ich prichýlili.

Hľadajme mená morálnych, slušných a zodpovedných. Môže ich byť aj desať. Do poslednej chvíle zvažujme. Skôr než sa rozhodneme, overme všetko, čo o nich vieme, aj čo sme počuli. Raďme sa a komunikujme. Nemôžeme očakávať pomoc od „tých dobrých“ médií, ani od tajných služieb. Všetko sa dozvieme až po voľbách. Tak, ako to bolo v prípade Kisku aj krásnej Zuzany, Kolára, Sulíka, Matoviča a ďalších.

Voči sebe, našej rodine, národu aj štátu, máme iba jednu povinnosť – nájsť štyroch dôveryhodných kandidátov na listine politickej strany, ktorá má istotu získať aspoň 5%, a šancu vytvoriť rozhodujúce zoskupenie pracovať aj silu meniť a tvoriť veci v náš prospech. Nie iba súhlasiť a škrípať zubami ako tie večne opozičné strany.

Musíme byť opatrní, lebo na „Zozname zaregistrovaných kandidátov“ sú aj také strany, ktoré nemajú ani tú najmenšiu šancu. Majú iba predsedu s egom ako hrom. A tiež také, ktorým ide iba o potrebné 3%, aby získali príspevok zo štátneho rozpočtu, teda od nás. Ich hlasy neprepadnú! Rozdelia sa medzi tie strany, ktoré sa do NRSR dostanú, a to v pomere. Takže hlas slabej pronárodnej strany, môže posilniť hoc aj zapredaných progresívcov v parlamente. To by sme chceli? Ak nie, pohybujme sa ako by sme boli v mínovom poli. Čím viacej bude tých dobrých, tým menej bude tých, ktorých platíme tiež, ale za to čo robia proti našim záujmom.