Nemohúcnosť

Často sa pýtam, prečo to u nás nejde, keď v okolitých štátoch to ide. Spomeniem pár príkladov: diaľnice, tunely, nemocnice, školstvo, zdravotníctvo celkovo. Mohol by som pokračovať, ale všetci vieme o čom je reč. Tak prečo?

Po mediálnej perličke som si pustil záznam zo zasadania Súdnej rady a odpoveď som našiel. Aspoň pre seba. Súdna rada, okrem iného, riešila etickú otázku sudkyne. Tri hodiny diskutovali o tom či je možné, aby vzniklo podozrenie a tým aj neistota obyvateľstva v prípade, keď sudca žije v spoločnej domácnosti s novinárkou zameranou na špecializáciu sudcu. Či môže vzniknúť podozrenia na únik informácii z pojednávaného procesu a tým jeho ovplyvňovanie. Tri hodiny rokovali. Nakoniec sa dohodli, že sa nedohodli a k danej téme sa o mesiac zídu, aby sa dohodli. Kocúrkovo ako vyšité.

Ak takúto, nad slnko jasnejšiu vec musia rozhodovať prepychovo, nami veľkoryso platení odborníci na právo toľko hodín, potom sa nečudujem prečo v Tejtokrajine nič nebeží podľa očakávania živočíchov v nej žijúcich. Nedá sa to nazvať ináč, ako nemohúcnosť.

Ak pestovateľ cibule bude žiť s novinárkou ktorá píše o zelenine, nikto nepochybuje, že bude písať aj o cibuli. To je logické, očakávané a samozrejmé. Nič na tom nie je závadné. V prípade sudcu a novinárky je však nie len etický, ale najmä trestnoprávny problém. Sú v úplne inom postavení ako informácie o cibuli.

Detaily z pojednávania sa nemusia, ale aj môžu dostať do média ktorým je novinárka platená v rovnakej oblasti. Verejnosť oprávnene očakáva, že takéto prepojenie nenastane. Prehlásenie „ja o prejednávanej veci doma nehovorím“ je dobré iba ak pre veriacich, ale koľkí uveria? Pochybnosť je sestra nedôvery.

Riešenie – buď sudca, alebo novinár zmení oblasť svojej profesie. Očakávalo by sa, že človek, ktorý získa vysokoškolské vzdelanie predíde podozrievaniu a sám situáciu vyrieši v domácej kuchyni. Ak nie, tak jeho nadriadený zakročí a v tichosti prekážku odstráni skôr, ako sa dostane na verejnosť.

V Tejtokrajine nie. Najskôr investigovanie, potom škandalizovanie, médiá, tlačovky, stretnutia, všemožné vyjadrenia, sexuálne podtóny, výhovorky, ospravedlňovania, urážania, osočovania. Len nie jasné – ja budem súdiť a ty budeš písať o cibuli.