Nešťastníčkovia

Sú dva druhy zakladateľov strán. Tí, čo vedia ako získať a tí, čo sú zúfalí. Prvá skupina vie, ako sa dá štát podojiť a tá druhá verí, že ho môže zachrániť. Do tej prvej skupiny patria všetci čo už uspeli, – Mečiar, Fico, Dzurinda, Bugár, Kotleba, Danko, Budaj, …, a ich prvo a druhostupňoví učni – Matovič, Kolár,  Pellegríni, Grendel, Dostál, Šimečka, Uhrík, Taraba,  … . Druhú skupinu tvoria nešťastní zúfalci. Vidia to klamstvo, pretvárku, podvody všetkých čo si doteraz vymieňali stoličky pričom Slovensko tridsať rokov potápali do stále väčšej biedy a chudoby. Vedia, že neuspejú, že nemajú šancu proti lžimatadorom napriek tomu zakladajú strany v nádeji, že raz, možno už teraz, príde čas a národ sa prebudí a oni uspejú.

Neuspejú a národ sa neprebudí. Musel by niekto, najlepšie zákon, trestať politikov za celoštátnu lož. Len si spomeňme: ceny zostanú, len mena sa zmení. Naozaj?; dvojnásobné platy; švajčiarske dôchodky; diaľnica do Košíc; Strečno; operácia do dvoch týždňov; nájomné byty, … . A čo sa klamárom stalo? Nielen, že nič, ale majú kožu na ksichte a zas behajú a kortešujú. Nemajú čo sľúbiť. Všetko tu už bolo. Napriek tomu občan uverí, hľadá menšie zlo a ide voliť. Čo iné, ako nádej, mu ostáva?

Počúvame traktáty riešení. Všetko vedia, na všetko majú recept, každá strana má excelentných odborníkov. Stačí, ak sa dostanú do parlamentu a bude vymaľované. Práve oni a práve teraz vyriešia školstvo, zdravotníctvo,  kúpeľníctvo, nájomné byty, potravinovú sebestačnosť, medveďov aj vlkov. Jedna mafia zatvorí druhú mafiu, odsúdia zlodejov aj daňových podvodníkov.

Sme v rukách celosvetovej politickej podvodníckej mafie. Už aj podpriemerne inteligentný človek musí vidieť, že vláda politických strán je kardinálny podvod. Niet štátu v ktorom by fungoval. O zločinoch politikov a štátnikov sú napísané knihy. Literatúra faktu je tak rozsiahla, že by zaplnila Koloseum, napriek tomu trest stihne iba starčeka čo si vezme tri kukurice! Predseda vlády, čo zničil poľnohospodárstvo a živočíšnu výrobu, ďalší, čo rozpredal sedemdesiat rokov budované národné bohatstvo, minister čo odzbrojil štát, sa namiesto do basy chystá na voľby.  

Ak toto nie je dôkaz, tak už neviem čo prinúti voličov rozmýšľať a statočných politikov zmeniť antiľudský systém. Našou úlohou je práve takých na kandidátkach hľadať a krúžkom posunúť pred Matovičovcov, Pročkovcov, Dostálovcov, Cigánikovcov a ostatných, všeobecne známych, každej špatnosti schopných hrobárov. Poznáme  ich. Tých starých aj tých trojročných.

Krúžok nebude záruka, ale opäť iba nádej. Nádej, že sa v kresle neprefarbia, nepodľahnú pokušeniam moci a peňazí. Krúžkom si ich označíme a budeme vedieť presne komu sme dali hlas. O občana v núdzi sa nepostará EU, politická strana, jej nadháňači a nominanti, ale iba silný, národne ukotvený štát prostredníctvom fungujúcich zložiek a orgánov.